Pred mesiacom som sa zúčastnil už na mojom druhom workshope zameranom na fotografovanie zvierat, ktoré sú v ľudskej opatere. Prvé fotenie bolo vo zvernici v Malackách, kde sa nachádza danielia, jelenia a mufónia zver. Druhý workshop bol na Vysočine zameraný na dravce.
Hneď ako som našiel na stránke známeho českého fotografa Onřeja Prosického odkaz na nový workshop, na ktorom sa mali fotografovať dravce ako rys, puma, jazvec a sovy, tak som neváhal a hneď sa prihlásil. Aj keď mám radšej fotografie z voľnej prírody, nebránim sa obohatiť si portfólio aj zvieratami z ľudskej opatery. Práve to , že sa jedná o zviera zo zajatia vyvoláva u ľudí predstavu jednoduchosti takéhoto fotenia a aj preto sa nájdu ľudia čo takéto fotografie úplne zatracujú, aj keď nemajú ani "šajn" ako taká fotka vzniká. K tejto polemike sa vrátim na konci článku.
Fotenie na Vysočine vyšlo na sychravý septembrový víkend. Cesta do Herálca mi trvala dlhšie ako som čakal a tak som dorazil medzi poslednými. Po krátkej večeri a rýchlom ubytovaní sme sa zišli na prvú prednášku o tom čo nás čaká a neminie. Už pri rezervácii tejto akcie som sa tešil na ponúkané "zvery". Teraz to ale dostalo už reálne kontúry. Prekvapením naviac bolo oznámenie, že chovateľ donesie aj mláďa rysa. Povedali by ste, že pri ponuke rys, puma a jazvec, bude poradie nebezpečnosti asi: puma, rys a jazvec na koniec. Hneď nás ale Ondra vyviedol z omylu. Jazvečia dáma menom Vivien bola opísaná ako riadne číslo a v prípade, že si to na nás namieri treba zobrať nohy (foťáky) na plecia a pakovať sa. Opis jej zúbkov v akcii by asi nikto z nás nechcel zažiť. Taktiež nás upozornili na náladovosť dospelého rysa. Aj napriek tomu, že u chovateľa to nieje zviera na maznanie . Po týchto informáciách sa spustila voľná debata o fotení zvierat (ako to už býva, keď sa stretnu rovnako "postihnutí" ľudia).
Ráno nás uvítalo hmlou a slabým ďažďom. No aj napriek zlému počasiu bola nálada výborná a všetci sa už tešili na fotenie. Hneď po raňajkách sme sa rozdelili do áut a už sme smerovali na prvú vytypovanú lokalitu. Bola to mokradná lúka s brezovým lesíkom. Už príroda sama o sebe bola perfektná na fotenie, ale keď sme prvýkrát uvideli rysa na lúke, adrenalín hneď stúpol. Nebola to "Hello Kitty" ale tvrdohlavý kocúr, ktorý neustále pobehoval sem a tam. A tak sa začalo prvé fotenie. Prebiehalo asi takto... Rys si behal kade on uznal za vhodné a my sme museli niekedy vynakladať veľké úsilie aby sa dal fotiť. Do tohoto chaosu sa pridal aj dážď. Ale vôbec nebol na škodu, skôr pridal na atmosfére. Po asi pol hodine sa rys konečne uvelebil medzi tri brezy a už sa len pokojne obzeral.
Vtedy Ondro skúsil manéver, priblíženie na fotku so širokáčom. Mne to tiež nedalo, a tak som vymenil 500-vku za 24-70 a už som sa plazil ku dravcovi "na dostrel". Keď som bol na pol metra od kocúra, kukol na mňa a ten pohľad bol viac ako brutálny, úplne z neho bolo cítiť ako vraví: "A dosť, bližšie už nechoď". Našťastie rys po mne nevyštartoval a tak sa podarili zaujímavé foto, ktoré sa podobajú fotkám z fotopascí.
Mokraďová lúka okrem toho všetkého dokonale preverila naše outdoorové vybavenie. Ale pre poriadnu foto to inak ani nešlo, len ľahnúť si do mokrej trávy za sprievodu ďažďa. Po hodine na lokalite sme sa vybrali na druhé predpoludňajšie fotenie. Bolo to malé jazierko, kde sme mali fotiť 5 mesačné rysíča. Malé mača bolo o dosť pokojnejšie ako jeho tato. Predviedlo sa nám pri lození po strome a neskôr pri perfektných prebehoch po jednej lesnej ceste.
Hodinky ukazovali pomaly jednu hodinu popoludní, a tak sme sa rýchlo vrátili na obed. O ďalšiu hodinu sme sa už viezli na najočakávanejšie fotenie - fotenie jazvečej samičky Vivien. Lokalita bola ihličnatý les v ktorom sa kľukatil rozprávkový potok. Všetci sme si znovu vybavili hororové upozornnie na dravosť tohoto čierno-bieleho čuda. Hneď to aj potvrdila, útočila už len pri priblížení k prepravke. Prvý scenár bol jazvec promenádujúci sa potokom. Naša skupinka sa usadila pri jednom meandri potoka a asi 30 metrov nad nami pustil chovateľ jazveca z klietky. Ten sa začal neúnavne prechádzať potokom a potom vyštartoval medzi nás. Hádam v priebehu mikrosekundy sme vyskákali z potoka na všetky strany. Takto sme si to pár krát zopakovali a potom mal nasledovať druhý scenár, a to jazvec na prechádzke v lese. Ale ako už býva zvykom, jazvec má vlastnú hlavu - a tak namiesto prechádzky v lese upaľoval vždy smerom k potoku. Aj napriek neochote spolupracovať sa aj na tejto lokalite podarili zaujímavé fotky.
Ďalšia lokalita bola vymyslená presne ako pre pumu. Lesík, v ktorom boli roztrúsené kamenné útvary sa celkom podobal na prirodzené prostredie, kde puma žije. Táto 6-mesačná puma bola presný opak rysa, bola hravá ako domáca mačka (až na to, že bola niekoľkonásobne väčšia). Po príchode na lokalitu som zistil, že na toto fotenie mi bude 500-vka viac ako dlhá. Ako náhradné riešenie som teda zvolil univerzálny Canon 24-70 F 2.8. Nemal som obavy z útoku, keďže puma bola naozaj ako mača. Vznikli fotografie z netradičnou perspektívou, ktorú ponúka širokouhlé ohnisko. Asi po hodine sa naše "mača" unavilo, takže sme to zbalili a vydali sme sa na hotel.
Ako na zavolanie sa ukázalo na chvíľu zapadajúce slnko a pred nami osvetlilo plochu čučoriedok. Zastavili sme, aby sme si tam ešte vyfotili dospelého rysa. Po tom ako sa zase ukázal vo svojej agresívnej nálade sa nakoniec usadil uprostred čučoriedok a dôrazne nám dával najavo, že už nás má tak akurát dosť- prskaním, vrčaním a inými nie veľmi milými spôsobmi.
Po takomto závere sme sa už vydali na hotel. Hneď ako som dorazil na izbu, začalo sa prvotné triedenie a vyvolávanie fotiek z dnešného dňa. Podľa predpovede mal byť nasledujúci deň o niečo prívetivejší, čo sa počasia týka. Ranný budík a pohľad z okna to ale vyvrátil. Nedeľný program bol vyplnený fotením sov. Prvá zastávka bola zrúcanina hradu, kde sme fotili dve plamienky driemavé. Po statickom portrétovaní sme začali fotiť letovky a pristávačky tejto úžasnej sovy. Za plamienkou nasledovalo fotografovanie kuvika. Tento malý tvor síce nechcel poletovať, ale zato perfektne zapózoval na portrétovky vo svojom prirodzenom prostredí. Takto nám rýchlo ubehlo predpoludnie . Po rýchlom obede prišlo vyvrcholenie nedele a to fotenie výra skalného. Po príchode do lesa sa začalo akčné fotenie tejto úžasnej sovy. Keďže uprostred prítmia lesa neboli ideálne svetelné podmienky, preverilo toto fotenie nielen samotnú techniku ale hlavne pozornosť a reflexy fotografov.
Posledná mini sova na fotenie bol pôtik kapcavý. Vyzeral ešte dosť humorne, keďže sa jednalo o čerstvo preperené mláďa. Pri tejto príležitosti som si otestoval aj kombináciu 2x telekonvertora na 500vke F4. Na 5D Mk III som teda dostal 1000 mm F8 s fokusom na stredový bod. Nečakal som žiadne zázraky, ale už náhľady na foťáku mi ukázali, ako som sa mýlil. Okrem toho som si aspoň poťažkal Canon 200-400 mm F4 so vstavaným TC, ktorý mal Ondro na testovanie. Týmto fotením sa skončil hlavný program víkendu. Zišli sme sa už len na večeri a pomaly sme sa rozliezli domov.
Na záver ešte jedna malá úvaha pre odporcov takéhoto typu fotenia. Fotografovanie zvierat v zajatí je legitímna časť fotografovania prírody. Dôležitá, a to zdôrazňujem, je ale úprimnosť autora - aby uviedol túto skutočnosť. Taktiež nevidím rozdiel v obtiažnosti fotografovania divého a chovaného zvieraťa. Jediný rozdiel je v tom, že fotograf ušetrí kopu času, ktorý by inak strávil čakaním na svoj objekt v prírode. Aj napriek tomu, že sú tieto zvieratá do istej miery ovládateľné, stále majú vlastnú hlavu a robia si čo uznajú za vhodné - čiže na jedinečné foto treba byť vždy pripravený a reagovať podľa správania sa zvieraťa. Je potrebné premýšľať o prirodzenom prostredí fotografovaného druhu a podľa toho voliť lokalitu. Určite vyzerá rys lepšie v lese ako anglickom trávniku za domom. Ďalšou výhodou je fotografovanie zvierat, ktoré sa vo voľnej prírode vyskytujú len veľmi zriedkavo "vďaka" ľudskej činnosti. Napríklad vidieť rysa v prírode je už bohužiaľ pomaly zázrak. Okrem toho sa na takýchto akciách zoznámite s podobne " postihnutými" ľuďmi s ktorými zdieľate vášeň pre prírodu a fotografovanie. Takže z mojej strany sa podobných akcií zúčastnim vždy veľmi rád.
Všetky foto nájdete na
www.facebook.com/naturephotography.sk
Pridaj komentár
