Olympus PEN-F - fotoaparát pre gentlemanov

Najlepší PEN a možno vôbec najlepší Olympus. Aktuálne sústreďuje najnovšie technológie.

Základné predstavenie Olympusu PEN-F sme vám priniesli v deň, kedy bol oficiálne ohlásený. Vtedy som mal na odskúšanie len dva dni a nedokázal som spracovať RAW. Teraz však už vitajte pri plnohodnotnej recenzii.

V čom je iný oproti ostatným Olympusom? V prvom rade tu máme nový 20 Mpx snímač. Možnosť zachytiť viac detailov je fajn, ale väčšina majiteľov tohto fotoaparátu to nevyužije, pretože netlačí rozmerné zväčšeniny. Doterajších 16 Mpx je plne postačujúcich. Nový snímač prináša mierne zlepšenie obrazu (viac detailov), pritom nič nekazí a tak je vítaný. Ja patrím ku skupinke, ktorá zvýšenie rozlíšenia oceňuje a teším sa, kedy ho dostanú aj modely radu OM-D.

To dôležitejšie, čo nový PEN-F prináša, sú zmeny efektových funkcií. Kedysi by som nad efektmi aplikovanými na JPG fotografie, u fotoaparátu vyššej triedy, pohŕdavo nadával. Pokročilý fotograf predsa fotí do RAW a nejaké efektíky sú pod jeho úroveň. Olympus má však z pocitu nadradenosti už nejaký ten rok lieči. Šikovne v sebe spája profesionalitu s duchom lomografie. Môžu za to skutočne dobre navrhnuté efektové funkcie. PEN-F ich ešte ďalej rozvíja a uľahčuje ich použitie.

Prvkom, ktorý konečne robí fotoaparát radu PEN plne funkčný, je zabudovaný EVF hľadáčik. Len s ním je fotoaparát tohto typu kompletný. OM-D-čka aj vďaka zabudovanému hľadáčiku, tromfli v popularite rad PEN, ktorý tu bol pritom skôr.

Charakteristika a špecifikácia

Olympus PEN-F je bezzrkadlovka v štýle filmových hľadáčikových fotoaparátov. Dizajn je inšpirovaný filmovým Olympusom PEN F. Naň odkazuje celá reklamná kampaň. Túto “legendu” ste však u nás nemohli vidieť, nedovážala sa k nám a ani iné filmové prístroje tohto radu. Kým neprišiel prvý digitálny PEN, nikto u nás nevedel, že existovali nejaké filmové. Vráťme sa ale k digitálnemu PEN F. Je to systémový fotoaparát s vymeniteľnými objektívmi štandardu micro4/3 (MFT). Okrem objektívov Olympus preto naň nasadíte aj kompatibilné objektívy Panasonic i iné objektívy tohto voľnejšieho štandardu.

PEN-F, ako najvyšší model radu PEN, je vyrobený z horčíkovej a hliníkovej zliatiny. Nie je utesnený pred prachom a vodou. Okrem displeja, mimochodom plne otočného s dotykovým ovládaním, má zabudovaný elektronický hľadáčik. Zabudovaný blesk chýba, pribalený je malý externý blesk napájaný z fotoaparátu, ten má dokonca otočnú výklopnú hlavu. Fotoaparát je vybavený systémovou päticou pre pripojenie externého blesku a iného príslušenstva. Ergonómia ovládania je prispôsobená náročnejším fotografom, ktorí chcú mať svoj fotoaparát pod úplnou kontrolou. Ich nárokom zodpovedá aj funkčná výbava s bohatými možnosťami nastavenia.

Vo vnútri fotoaparátu nájdete úplne nový Live MOS snímač s rozlíšením 20,3 Mpx, 5-osou stabilizáciou a ultrazvukovým čistením. Ten dopĺňa procesor TruPic siedmej generácie. Prístroj má kombinovanú mechanickú a elektronickú uzávierku.

Okrem režimu fotografovania je tu aj režim videa. Stále len vo Full HD rozlíšení, zato s dátovým tokom až 77 MB/s. K plnej spokojnosti náročnejších filmárov chýba možnosť pripojiť slúchadla a mikrofón, ako aj plochý obrazový profil.

Špecifikácia:

Typ fotoaparátu: kompaktný systémový fotoaparát (CSC) formátu MFT
Konštrukcia tela: celokovové z horčíkovej a hliníkovej zliatiny
Efektívne rozlíšenie: 20,3 Mpx
Veľkosť snímača: 4/3 "Live MOS senzor
Obrazový procesor: TruePic VII
Citlivosť: ISO 80 - 25600
Stabilizácia obrazu: 5-osá pohybom snímača, účinnosť až 5EV
AF: automatické zaostrovanie s vyhodnotením kontrastu, 81 bodov, 800 bodov s manuálnou voľbou v režime zväčšeného náhľadu
Displej: 3 “ výklopný/otočný, rozlíšenie 1 037 000 obr. bodov, dotykové ovládanie
EVF hľadáčik: 2 360 000 obr. bodov
Uzávierka: 1/8000 - 60 s., tichá elektronická až 1/32 000 s.
X-sync: 1/250 s.
Sériové snímanie: 10 sn./s
Vstavaný blesk: nie, pribalený malý externý blesk s výklopnou hlavou
Video: Full HD 1920x1080/ 24p, 25p, 30p, 50p, 60p, až 77 MB/s.
Pamäťové karty: SD/SDHC/SDXC (kompatibilný s rýchlostnou triedou UHS 1)
Bezdrôtové pripojenie: Wi-Fi
Napájanie: Li-lon akumulátor BLN-1
Max. výdrž akumulátora (štandard CIPA): 330 snímkov
Hmotnosť: 427 g
Rozmery: 124,8 x 72,1 x 37,3 mm

Ergonómia a ovládanie

Nenechajte sa pomýliť retro vzhľadom. So sklopeným displejom vyzerá ako filmový fotoaparát, čo podporujú prvky dizajnovo inšpirované pôvodným Penom F. Napríklad prepínač ON/OFF vyzerá ako prevíjanie filmu, je ale plne funkčný a dobre ovládateľný. Nič tu nie je na parádu i keď všetko je oku lahodiace. Každý ovládací prvok je premyslený a plne funkčný. Dúfam, že niektoré prvky ovládania sa objavia aj v rade OM-D.

Novinkou je spúšť so závitom pre mechanickú drôtenú diaľkovú spúšť. Milý retro prvok. Skôr ho však využijete na namontovanie soft butonu pre citlivejšie ovládanie spúšte. Diaľkové ovládanie je praktickejšie cez WiFi, alebo káblovou spúšťou pripojenou do USB portu.

Pohľad na fotoaparát poteší každého milovníka mechanických ovládacích prvkov.

Volič expozičných programov doznal oproti ostatným modelom jednu potešiteľnú zmenu. Efektové režimy sa z neho presunuli na predné koliesko a uvoľnili miesto až 4-om užívateľsky nastaviteľným programom. Hurá!!! Zostala tu plná automatika, režim videa a pokročilé programy P/A/S/M. Doplním, že ovládač má uprostred poistku/zámok, proti nechcenému prepnutiu na iný program.

Novinkou je i samostatný volič korekcie expozície. Rovnaký môžeme vidieť na niektorých fotoaparátoch Fujifilm a Sony, ktorých užívatelia si ho pochvaľujú. Ak by som nepoužíval iné fotoaparáty Olympus, bol by som maximálne spokojný aj ja. Z OM-D-čiek som však zvyknutý na korekciu predným rollerom a príde mi to šikovnejšie. Zadný roller clona, predný korekcia expozície. Osobne by som tento volič vymenil za nastavenie režimu snímania (sériové zábery, samospúšť, multishot…). Čím dlhšie som s PEN-F fotil, tým viac som si na korekciu zvykal. Teraz už s ňou pracujem intuitívne.

Rollery sú dva. Ten predný, či vlastne horný, obkružuje spúšť. Zadný je zapustený do zadnej strany a je dobre ovládateľný palcom.

Z voliča programov zmizli umelecké efekty a nahradili ich 4 užívateľsky nastaviteľné programy. K dispozícii sú dva rollery ako sa patrí na pokročilý fotoaparát. Samostatný mechanický ovládač korekcie expozície je novinkou. 

Prepínač ON/OFF je na rovnakom mieste ako u modelového radu OM-D. Má však výrazne odlišný tvar. Je to valec s vrúbkovaním, ktorý je inšpirovaný prevíjaním filmu pôvodného PEN-u F. Napriek nezvyklému tvaru sa s ním manipuluje veľmi dobre.

 
Prepínač ON/OFF v dizajne prevíjača filmu.

Krížový volič a tlačidlá na zadnej strane vedľa displeja majú rozvrhnutie charakteristické pre modelový rad OM-D. Odlišný je dizajn krížového voliča, ktorý sa lepšie hodí k výraznému retro vzhľadu PEN-u F.

Ak z niektorých modelov poznáte páčku prepínača 1-2, ktorá mení funkciu rollerov, tu ju nenájdete. Vôbec však nechýba. Zmeny v ovládaní spôsobili, že je zbytočná. ISO a WB máte k dispozícii po stlačení šípky hore. Je to praktickejšie ako prepínať páčku.

 
Obsadenie miest na krížovom voliči je iné, ako u iných modelov. Podľa môjho názoru lepšie.

Novým ovládacím prvkom je predné koliesko. Na neho sa presťahovali obrazové efekty. Uprostred sú efekty vypnuté, pootočením do strán volíte jeden zo 4 režimov. Pri ich výbere a nastavení použijete aj zadnú kolísku, nachádzajúcu sa pod voličom programov a dokonca aj hlbšie menu fotoaparátu. Všetky kombinácie nemáte možnosť nikdy vyskúšať, pretože ich je niekoľko desiatok miliónov. Nezľaknite sa, to je teoretické číslo a každý užívateľ si nájde niekoľo vlastných nastavení.

 
Nový výrazný ovládací prvok inšpirovaný pôvodným filmovým PEN F prináša vylepšené a rozšírene nastavenie obrazových efektov.

 
Páčka na zadnej strane je s predným voličom funkčne previazaná. Slúži na podrobnejšie nastavenie vybraného efektu. 

Na voliči nájdete 4 režimy a každý má 3 pamäte. Celkovo máte ihneď k dispozícii 12 nastavení, čo väčšine postačuje a len občas si niektoré prednastavenie doladí. Poďme si efektové režimy pekne predstaviť. Vopred upozorňujem, že všetky majú vplyv na JPG fotografiu, RAW ostáva bez úprav.

Displej a hľadáčik

Displej je rovnaký ako u OM-D E-M5 Mark II. Je plne otočný, čo je lepšie ako keby bol len výklopný. Oceníte to pri fotení na výšku z nadhľadu alebo podhľadu. Naviac ho môžete priklopiť k fotoaparátu, čím je dobre chránený. Zadná časť má povrch napodobujúci kožu. So zaklopeným displejom tak fotoaparát skutočne vyzerá ako filmový.

Displej je dotykový, rovnako ako u ostatných Olympusov. Len ten, kto vyskúša dotykové ovládanie (najmä výber zaostrovacieho bodu), ocení nadštandardný komfort takéhoto spôsobu ovládania.

 
Displej je plne otočný s dotykovým ovládaním.

Prvkom, ktorý zvyšuje úžitkovú hodnotu a zlepšuje prácu s fotoaparátom je zabudovaný elektronický hľadáčik. Prevzatý je z modelu OM-D E-M10 Mark II. Nie je to teda ten najväčší, aký Olympus má. Je však veľmi dobrý. Rozlíšenie je cez 2 milióny bodov a ponúka aj simuláciu optického hľadáčika. Výhradu mám k senzoru priblíženia oka umiestnenom vedľa očnice okulára. Pri silnom zadnom svetle niekedy nereaguje. Vtedy treba tvár viac pritisnúť k fotoaparátu a senzor zatieniť.

 
Konečne je tu zabudovaný elektronický hľadáčik. Umiestnený je naľavo, ako to u “rangefinder” fotoaparátov býva zvykom.

Vychytávky

Obrazové efekty

Mono - môj obľúbený monochromatický režim. K dispozícii máte niekoľko nastaviteľných parametrov. Tým prvým je filtrácia podľa primárnej farby, pričom si môžete nastaviť sýtosť filtra. Ďalej je tu pridanie vinetácie a to pozitívnej i negatívnej. Tretím nastaviteľným parametrom je nastaviteľná gradačná krivka. Pohybovať môžete nastavením svetiel a tieňov alebo stredov. Tým to však nekončí, cez rýchle menu môžete ešte pridať do fotografie filmové zrno (3 stupne) a fotografiu zatónovať do jedného zo 4 farebných odtieňov. Možnosť mať v pamäti tri rôzne nastavenia je super. Keď si zoberiete, koľko parametrov je nastaviteľných, použitie pamätí pre rôzne nastavenia výrazne šetrí čas. Ja som si do jednej pamäte dal vysokokontrastný profil s vinetáciou a zrnom a do druhej high-key s jemnými poltónmi.

 
Krásny ČB záber, priamo z fotoaparátu, bez úprav.

Monochromatický režim má veľa nastavení, ktoré dávajú rôzne výsledky.

Nepáči sa mi efekt filmového zrna. Nie je generovaný, ako napr. u Fujifilm Acros profile, ale je aplikovaný ako textúra, dokonca ju môžete vidieť ako dlaždice. Zrno vyzerá skôr ako šum, chýba mu stochaistický (nepravidelný) charakter pravého filmového zrna.

Color - ako názov napovedá, tento režim je farebný. Podobne ako už známy Color Creator, pracuje so spektrálnym kruhom. Využitie je však odlišné. Spektrálny kruh slúži na nastavenie saturácie. Nastaviť môžete saturáciu pre všetky farby naraz, alebo pre každú farbu zvlášť a dosiahnúť dokonca parciálne kolorovanie.

 
Ukážka s použitím obrazového efektu Color.

Art - umeleckých efektov je dohromady 28, pričom niektoré majú niekoľko nastavení. S recenzií Olympusov PEN a OM-D už túto funkciu poznáte a tak sa jej nebudem bližšie venovať. Pripomeniem len, že sa jedná o postprocesingové obrazové efekty typu Cross Proces, Sepia, Dramatic Tone, Retro atď.

 
Jeden z 28 umeleckých efektov.

 
Monochromatický efekt z palety Art efektov, napodobňuje zrnitý film. Rámik je voliteľný.

Color Creator (CRT) - táto funkcia funguje rovnako ako color grading vo videu a podobne ako split toning v Lightroome. Do farebnej fotografie primiešava vybraný farebný tón. Nastaviť môžete saturáciu podkladovej fotografie a aj gradačnú krivku.

Tónovanie fotografie funkciou Color Creator.

Zdá sa, že z fotoaparátu zmizli scénické režimy a rámčeky. Nie je tomu tak. Štandardne nie sú dostupné. Ak ich však silou mocou chcete, môžete v menu ich funkciu priradiť programom C3 a C4.

Niekto tieto funkcie nikdy nevyužije, najmä ak fotí výhradne do RAW. Ak nemáte pre tieto úpravy vo fotografii uplatnenie, môžete ich využiť vo videu.

Multishot

Multishot bol prvýkrát predstavený u modelu OM-D E-M5 Mark II. Táto funkcia umožňuje fotografovať v podstatne vyššom rozlíšení, ako je rozlíšenie snímača. Obraz je vyskladaný z 8 záberov, nejedná sa o nekvalitnú extrapoláciu. 4 zábery sú pre zvýšenie rozlíšenia, 4 pre zaznamenanie farieb, aby nemuseli byť načítavané z okolitých pixelov. Táto funkcia je možná len vďaka perfektnej kontrole vychyľovania snímača. Pri fotení je nutné použiť statív, 8 expozícií niečo trvá a ak je na scéne pohyb, na fotografiách sa to niekedy prejaví nepeknými artefaktmi. Pri nehybnej scéne sú však výsledky výborné. Multishot fotografia v RAW-e má rozlíšenie 80 Mpx! V JPG je to niečo nad 50 Mpx. Vzhľadom na techniku snímania je odporúčané u fotografií z RAW zmenšiť rozlíšenie, aby sa stratili určité nedostatky v obraze. I tak však získate fotografie s vysokým rozlíšením, konkurujúcim fotoaparátom Nikon D810, Canon EOS 5DR, či Sony A7rII.

Bez interpolácie rozlíšenia môžete z RAW-u tlačiť zväčšeniny 88x66 cm pri 300DPI, 132x99 cm pri 200DPI, 175x132 cm pri 150DPI. Ja odporúčam fotografie prevzorkovať asi na 2/3 pôvodného rozlíšenia, kedy dostanete odporúčaný formát 116x87 cm pri 150DPI.

Následné fotografie boli snímané v režime Multishot, do formátu RAW. Rozlíšenie som v Photoshope zmenšil zo 100% na 66% (rozlíšenie približne 36 Mpx) a fotografie doostril.

 
Original 50 Mpx JPG z fotoaparátu. Ostatné fotografie sú už upravené z RAW.

V prípade, že sa na scéne niečo pohybuje, vzniknú nepekné artefakty spôsobené multiexpozíciou. Vidno to na detailoch vlajky a konárov, pohybujúcich sa vo vetre. Na tlačenej fotografii to nemí byť ani vidieť. Šikovnejším grafikom odporúčam použiť retuš a pixely rozmazať.

Na čepeli noža je dobre vidieť najjemnejšie detaily obrábania.

Focus bracketing

Focus stacking je technika, pri ktorej fotoaparát urobí až 99 obrázkov, pričom postupne posúva zaostrenú vzdialenosť. Séria takýchto záberov je podkladom pre vytvorenie fotografie s väčšou hĺbkou ostrosti, akú dovoľujú optické vlastnosti objektívu. Najznámejšie je využitie v makrofotografii, ale používa sa aj v krajinárskej fotografii. Fotografie nasnímané fotoaparátom sú len podkladom pre ďalšie spracovanie v Photoshope, Helicon Focuse, či inom programe, ktorý dokáže fotografie spojiť do jednej. Škoda, že PEN-F nemá aj funkciu Focus Stacking, ktorá fotografie poskladá priamo vo fotoaparáte. Tú ma zatiaľ len E-M1. Ktovie, možno ju novší firmvér prinesie.

S-OVF

Táto funkcia simuluje optický hľadáčik. Slúži na to, aby ste obraz dobre videli aj za ťažších svetelných podmienok. Fotoaparát pri ňom nesimuluje korekciu expozície, vyváženie bielej, ani obrazové efekty a iné nastavenia. Zvyšuje dynamický rozsah obrazu v hľadáčiku, pri zlých svetelných podmienkach je však obraz zašumený.

S-OVF som si naprogramoval na tlačidlo Fn2, ktoré sa nachádza pri hľadáčiku. Prečo? Využitie nájde v ateliéri, najmä ak experimentujete s dlhými časmi a manuálnym nastavením, kedy by ste v hľadáčiku videli prd. Druhé využitie je pri použití obrazových efektov, rýchlo môžem prepnúť so simulácie efektu na bežný obraz, bez toho aby som musel obrazový efekt vypnúť. Rýchlo tak prepnem napr. monochromatický obraz na farebný (len náhľad v hľadáčiku). Šikovné, čo poviete?

Tichá uzávierka

Olympus PEN-F má režim tichej elektronickej uzávierky. Vtedy pri fotení nepočujete vôbec nič. Je to super pri fotení v tichom prostredí. Pozor si však treba dávať na typ osvetlenia. Pri žiarivkovom osvetlení môžu vzniknúť na fotografiách pruhy. Obraz je snímaný po riadkoch a expozičný čas môže interferovať s frekvenciou svetla.

Live Composite, Live Bulb, Live Time

Funkcie známe aj z iných Olympusov uľahčujú fotenie s dlhými časmi. Olympus zatiaľ jediný dokáže počas dlhých expozícií ukazovať prírastok expozície na displeji. Expozíciu môžete ukončiť, keď obraz na displeji zodpovedá vašej predstave. Live Composite ide ešte ďalej. Na rozdiel od Live Bulb, kde sa postupne exponuje celá scéna, Live Composite pridáva len svetlá k základnej expozícii. Použitie je zrejmé, fotografovanie startrails a svetelných stôp. Live Bulb má využitie nielen pri nočnej fotografii, ale i pri maľovaní svetlom a pri použití silných ND filtrov.

WiFi

Olympus má WiFi vo výbave už niekoľko rokov a jeho aplikácia O.I. Share patrí medzi tie najlepšie. Umožňuje fotografie sťahovať, ale hlavne fotoaparát ovládať a to všetky dôležité funkcie. Keďže sme sa mu venovali už v niekoľkých recenziách, nebudem sa mu viac venovať. K úplnej spokojnosti mi chýba NFC a určite by potešilo zabudovanie Bluetooth s funkcionalitou, ktorú majú nové kompakty Nikon.

Fotoaparát v praxi

Konečne som mohol fotoaparát testovať dlhšie ako necelé dva dni, kedy som sa ním hlavne kochal. Zvykol som si na novinky a mohol sa kriticky pozrieť na nedostatky, ktoré som očarený krásou prístroja hneď nezbadal.

PEN-F je najprv o pocite. To ako fungujú mechanické prvky, o pocite z kvalitnej konštrukcie. Hneď sa však ukazuje horšia ergonómia držania. Chýba tu akýkoľvek grip pre bezpečnejší úchop. Je ale dobré, že tu nie je. Fotoaparát by nemohol mať tak vydarený dizajn a vlastne by sa z neho stalo takmer OM-D-čko. Kto si tento fotoaparát kúpi, berie ho vedome aj s týmto nedostatkom. Presným opakom je ergonómia ovládania. Tá je príkladná. Je trochu iná, ako sme u Olympusov zvyknutí, ale nie je problém si na ňu zvyknúť. Nové ovládacie prvky sú plne funkčné. Menu fotoaparátu je zhodné s statnými modelmi, rovnako aj nastavovanie funkcií na displeji.

Hľadáčik i displej už poznám z iných modelov. Že je hľadáčik o niečo menší ako v OM-D E-M5 Mark II mi nevadí, pretože je vážne výborný. Plne otočný displej je tiež plusom oproti len výklopnému.

Zaostrovanie je rovnaké ako u nových modelov OM-D. Je rýchle, ale kvôli technológii vyhodnotenia kontrastu (nemá fázovú detekciu) vie niekedy pekne pocuchať moje nervy, keď zarputilo zaostruje na kontrastnejšie pozadie a nie na objekt v popredí, ktorý fotografujem. To je však necnosť aj iných CSC fotoaparátov s rovnakou technológiou zaostrovania. Z nej vyplýva aj menej spoľahlivé kontinuálne zaostrovanie. Výber zaostrovacieho bodu je vďaka dotykovému ovládaniu veľmi pohodlné. Dokonca ani nemusíte oddialiť oko od hľadáčika, LCD displej je vypnutý, ale dotyková vrstva funguje ako touchpad a tak palcom bleskovo meníte, kam má fotoaparát zaostriť. Geniálne!

Režim uzávierky a spúšte má množstvo režimov. Uzávierka môže byť mechanická, kedy vydáva aj zvuk, ale ten je tichý, taký mľaskavý. Nebudete rušiť ani v kostole. Nejeden turista s mobilom narobí viac hluku, keď má zapnutú simuláciu zvuku uzávierky. V režime elektronickej uzávierky je fotoaparát úplne tichý, vypne sa aj zvukové potvrdenie zaostrenia.

Uzávierka rozsahom neobmedzuje, najkratší čas je 1/8000 s. Pri najnižšom ISO 100 prekročíte jej limit, pri fotení svetelným objektívom na priamom slnku, len výnimočne. Naviac môžete prepnúť na uzávierku elektronickú s najkratším časom 1/32 000 s. Synchronizácia s bleskom je slušná 1/250 s. a podporovaný je aj HSS režim. V tomto je fotoaparát na maximálnej výbave rovnako ako najvyšší model od Olympusu (E-M1).

Ergonómia ovládania, funkčná výbava a parametre sú príčinou toho, že vás fotoaparát pri práci neobmedzuje. Po tom, čo si nastavíte milión funkcií podľa svojich predstáv, nenájdete takmer nič, čo by vám chýbalo. Prispievajú k tomu aj štyri uživateľsky nastaviteľné expozičné programy.

Významným prvkom, ktorý zvyšuje úžitkovú hodnotu prístroja, je účinná stabilizácia obrazu. Vďaka nej sa fotografuje ľahšie a s menším odpadom. Často krát nepotrebujete vôbec statív, alebo zvyšovať citlivosť tam, kde to je u zrkadlovky nutné. Fotenie je komfortnejšie.

 
Vďaka účinnej stabilizácii, elektronickej vodováhe a pomocnej kompozičnej mriežky, sa dajú ľahko fotiť panoramatické zábery. Pri skladaní dochádza len k miernemu orezu. Táto panoráma ma na dĺžku cez 17 000 bodov.

Tábor užívateľov tohto fotoaparátu sa asi rozdelí na dve skupiny. Prvá, konzervatívnejšia, bude využívať fotoaparát profesionálnym spôsobom, ignorujúc obrazové efekty a fotografujúc len do RAW.  V druhej budú hračičkovia, nadšenci najnovších technológií, ktorí sa budú hrať so všetkými gombíčkami a kolečkami. Budú experimentovať s obrazovými efektmi. Ja patrím do druhej skupiny. Obrazové efekty som si veľmi obľúbil. Zo všetkých Olympusov a možno aj zo všetkých fotoaparátov vôbec, je množstvo obrazových úprav asi najväčšie. Nový spôsob ovládania prispel k tomu, že efekty sa zapínajú a nastavujú jednoduchšie a rýchlejšie.

V krátkosti sa pristavím pri prezeraní záberov. Jeho komfort tiež prispieva k výbornému dojmu z ovládania fotoaparátu. Pri prezeraní využijete krížový volič, ale i obidva rollery. Predným rýchlo prechádzate medzi zábermi, zadný ovláda lupu. Lenže všetko môžete robiť aj dotykovo, tak ako ste zvyknutí z chytrých zariadení. Je len na vás, ktorému spôsobu dáte prednosť.

Výkon snímača

Stabilizácia

V stabilizácii obrazu patrí Olympus k špičke. Stabilizovaný je snímač, pohybujúci sa v 5-osiach. Podľa výrobcu je účinnosť stabilizácie až 5EV. Už z OM-D E-M5 Mark II viem, že je stabilizácia skutočne účinná a zvykol som si fotografovať z ruky časmi, aké som na zrkadlovke nikdy stabilne neudržal.

Podrobnejšie som si účinnosť stabilizácie preveril s makroobjektívom M.Zuiko 60/2,8, ktorý je ohniskovou dĺžkou ekvivalentom 120 mm plnoformátového objektívu. Známa poučka hovorí, že bez stabilizátora udržím z ruky čas 1/ohnisková dĺžka. Najbližšie je 1/125 s. Pri snímaní detailov sa odporúča čas ešte kratší. Pri snímaní na stredné vzdialenosti som sa dostal na 1/10 sekundy. Pri polovičnom čase 1/5 s. som mal zhruba polovičný odpad (mierne rozostrenie). Pri fotení detailov sa ako hraničný čas ukázala tiež 1/10 sekundy. Pri 1/5 sekundy bola úspešnosť malá. S týmto objektívom bola účinnosť stabilizátora okolo 4,5 EV. S M.Zuiko 75/1,8 som sa dostal na podobné časy, pri 1/5 sekundy som bol ale úspešnejší. To už sa blíži udávanej účinnosti 5 EV.

Dynamický rozsah

Dynamický rozsah je porovnateľný s ostatnými Olympusmi poslednej generácie. Dáva dostatok priestoru pre úpravy expozície a gradácie. Samozrejme nevyrovná sa špičkovým plnoformátovým prístrojom. Možnosťami je niekde na úrovni APS-C zrkadloviek Canon. Dynamickému rozsahu a aj úrovni šumu by určite prospelo, ak by Olympus začal používať 14-bitovú, miesto 12-bitovej hĺbky.

  
Vľavo RAW bez úprav, vpravo s aplikovaním funkcii Highlights a Whites (Lightroom CC).

Farby

Veľmi sa mi páčia farby pri fotení do formátu JPG. Po importe RAW do Lightroomu sa vygeneruje nový JPG náhľad s profilom Adobe RGB, tu už farby nie sú tak pekné ako vo fotoaparáte. To je časté aj u iných fotoaparátov, s obľubou volím profil Portrait a to aj na krajinárske zábery. Farby sa mi páčia viac. Ak vám záleží na farebnej vernosti, najlepšie je fotoaparát “skalibrovať” a vytvoriť presný DNG profil pomocou referenčnej farebnej tabuľky. Ja používam praktický X-Rite Colorchecker Passport.

Referenčná tabuľka X-Rite Colorchecker Passport, profil Adobe Standard. Profil je farebne takmer rovnaký ako Camera Natural, len je menej kontrastný. Kresba v tieňoch je lepšia.

Referenčná tabuľka X-Rite Colorchecker Passport, profil Camera Natural.

Referenčná tabuľka X-Rite Colorchecker Passport, profil vytvorený pomocou Passportu. Oproti profilu Camera Natural je zlepšený dynamický rozsah. Najväčší rozdiel je však v oprave posunu farieb, najmä odtieňov modrej.

  
Vľavo fotografia so štandardným profilom, vpravo s profilom vytvoreným pomocou Colorcheckera. Vidno výrazné zlepšenie farby modrej oblohy, bez akýchkoľvek iných úprav.

Šum a JPG

Po ISO 400 nemá zmysel šumom sa zaoberať. Pri ISO 800 sa v tmavých plochách začína objavovať šum, fotky môžete tlačiť na max. formát daný rozlíšením bez toho, aby pôsobil rušivo. ISO 1600 nie je oveľa horšie, na veľkých čistých plochách však začína badať odšumovací algoritmus. Pri ISO 3200 je už šum neprehliadnuteľný, stále však vidno dostatok detailov pre tlač do formátu A2. Výraznejší nástup šumu začína pri ISO 6400. Tu je hranica rozumnej využiteľnosti. Pre menšie formáty je dostatočne kvalitný výstup aj pri ISO 12 800. Maximálne ISO 25 600 je už len papierové zlepšenie parametrov.

V monochromatickom režime je možné pridať do fotografie efekt filmového zrna. Škoda, že to nejde aj u farebnej fotografie. Jemné filmové zrno by homogenizovalo plochu fotografie a pri vyšších citlivostiach by prekrylo artefakty po odšumení.

Šum a RAW

Pri ISO 400 sa začína objavovať šum pozorovateľný pri 100% zväčšení. Pri ISO 800 je len o málo zreteľnejší. Pri ISO 1600 šum opäť mierne narastie, ale bez toho, aby obmedzoval maximálnu veľkosť tlače. Od ISO 3200 sa začína šum prejavovať výraznejšie. Oproti JPG, ktorý je dosť vyhladený a prichádza o jemné detaily, je RAW oveľa detailnejší. Odporúčané maximum je tiež formát A2 (možno o niečo väčší), ale rozdiel v detailnosti bude viac než zrejmý. Pri ISO 6400 je šum výrazný, odporúčaná veľkosť tlače je okolo formátu A3. Pri ISO 12 800 šum vyrovnáva mieru obrazových informácií. Pri ISO 6400 skončila použiteľná citlivosť pre náročnejšie použitie. Pri ISO 25600 je šumu viac ako obrazových informácií.

Určite vás zaujíma, či nový snímač šumí viac ako starý 16 Mpx? Do boja sa zapojil Olympus OM-D E-M5 Mark II. Pozrime sa na porovnanie pri 100% priblížení. Pri ňom vidno i rozdiel v rozlíšení. Začneme od ISO 1600, vľavo vždy PEN-F, vpravo OM-D-čko.

ISO 1600, u PEN-F vidno v svetlej šedej ploche farebný šum. Preto víťazí OM-D E-M5 Mark II.

Pri ISO 3200 farebný šum mizne, remíza.

ISO 6400, PEN-F má menej šumu v tmavých plochách, víťazstvo sa začína prikláňať k novému 20 Mpx snímaču.

ISO 12800, rovnako ako u ISO 6400.

ISO 25 600, tu už o víťazstve PEN-F nemožno pochybovať.

Z battlu PEN-F (20 Mpx) vz. OM-D E-M5 Mark II (16 Mpx) vychádza víťazne PEN-F, aj keď to tak pri ISO 1600 nevyzeralo. Musíme si uvedomiť, že pri tlači rovnakej fotografie z obidvoch prístrojov, bude vďaka vyššiemu rozlíšeniu, ten z PEN-F obsahovať vizuálne menej šumu.

Porovnal som výkon Olympusu PEN-F s kvalitnou amatérskou zrkadlovkou Nikon D5500. 20 Mpx micro4/3 snímač proti 24 Mpx APS-C. Ako sa dalo čakať, Nikon zvíťazil, ale rozdiel nie je veľký, ako dokazuje nasledujúce porovnanie.

Porovnanie Nikonu D5500 (vľavo) s Olympusom PEN-F (vpravo), citlivosť ISO 6400.

Pri fotení do formátu JPG je odšumovací algoritmus agresívny. Škoda, pretože to obmedzuje využitie obrazových a efektov. umeleckých Odporúčam pri nich fotiť na nízkych hodnotách citlivosti.

Video

Fotoaparát zvláda video vo Full HD rozlíšení s frekvenciou až 60 obr./s. Pre kvalitu videa je dôležitý dátový tok, ktorý je tu nadpriemerných 77 MB/s. Rovnako ako u OM-D E-M5 Mark II, sa tu naplno ukazujú výhody 5-osej stabilizácie. Môžete ju skombinovať aj s elektronickou stabilizáciou. Stabilizácia je vynikajúca, akoby ste mali fotoaparát na steadycame. Výborný je algoritmus preostrovania, ktoré je veľmi plynulé, čo však občas spôsobuje, že prvotné zaostrenie je pomalé.

Fotoaparát poskytuje vysokú kvalitu videa, chýba mu však mikrofónový vstup a výstup na slúchadla. Škoda pri takom obrazovom potenciáli.

Videografisti asi najviac využijú plne otočný displej. Dokonca aj dotykové ovládanie, ktorým môžu vybrať preostrenie z jedného objektu na druhý.

Veľkou pridanou hodnotou je postprocesing videa. Pri natáčaní môžete používať väčšinu obrazových a umeleckých efektov. Náročnejším bude chýbať plochý obrazový profil. Budú si ho musieť “vyrobiť” sami, zobrať neutrálny profil a ubrať kontrast, saturáciu a ostrosť.

Pokiaľ u väčšiny zrkadloviek je snímanie videa trápením, s PEN-F je to zábava. Dobre nahradí domácu videokameru a od užívateľa nevyžaduje pokročilé skúsenosti s videom. Režim spájania niekoľkosekundových klipov spolu s postprocesingovými efektmi a pridaním statických záberov, umožňuje spojiť video do jedného celku priamo vo fotoaparáte, bez nutnosti spracovania v počítači. Klipy postupne pridávate do jedného chlievika, potom nastavíte efekty, hudbu a vyexportujete ako jeden film.

Pokročilí filmári si prídu na svoje vďaka manuálnej kontrole expozície, použiť môžu všetky 4 pokročilé režimy P/A/S/M.

Video - Olympus PEN-F 1

Olympus PEN-F vz. PEN E-P5

Za telo PEN-F zaplatíte 1.190,- €, to je dosť. Ale je to len o 100,- € viac, ako si Olympus pýtal pri uvedení PEN E-P5. 100,- € za elektronický hľadáčik, plne otočný displej, vylepšený snímač, lepšie ovládanie a bohatšiu funkcionalitu, to je viac než výhodné. A k tomu ten fantastický dizajn. PEN E-P5 sa však teraz predáva za oveľa nižšiu cenu, ako na začiatku. Rozhodne ešte nepatrí do starého železa. Mne by však u neho výrazne chýbal hľadáčik, prídavný je drahý a nepraktický.

Olympus PEN-F vz. OM-D E-M5 Mark II

Najväčším konkurentom nového PEN-F je určite OM-D E-M5 Mark II. Ten je o máličko lacnejší. Obidva fotoaparáty ponúkajú to najlepšie, čo Olympus v súčasnosti má. Obidva fotoaparáty sú určené pre pokročilých fotografov. V mnohých parametroch i funkčnej výbave sú prakticky zhodné. A predsa sú tak rozdielne.

Pri rozhodovaní medzi týmito dvomi modelmi zohráva hlavnú úlohu ich odlišná koncepcia. OM-D E-M5 Mark II, i keď s retro nádychom, je hlavne pracovný nástroj. Evolúcia fotoaparátov dokázala, že fotoaparát v dizajne zrkadlovky (os hľadáčiku je nad osou objektívu) je to, čo fotografi preferujú. OM-D je prirodzenejší a gripom sa dá výrazne zlepšiť ergonómia jeho držania. Je utesnený proti prachu a vode, môžete ho používať preto aj za zlých poveternostných podmienok, či v prašnom prostredí. Oveľa lepšie sa s ním pracuje, ak používate veľké objektívy, napr. zoomy radu PRO.

OM-D E-M5 Mark II má naviac ako videokamera. Poskytuje vyššiu obrazovú kvalitu, bohatšiu funkcionalitu spojenú s videom a možnosť pripojenia externého mikrofónu a slúchadiel.

PEN-F predčí OM-D-čko v rozlíšení snímača, ktoré nie je o toľko väčšie, aby zohrávalo pri výbere veľkú úlohu. Lepšia je výbava efektových funkcií. S PEN-F je tak väčšia zábava, ak ich používate. Tento fotoaparát môžeme zaradiť o niečo nižšie, ako OM-D E-M5 Mark II, najmä preto, že mu chýba utesnenie a väčšia konektivita. Parametre i výbava sú však ukážkové. Najväčším lákadlom pre kúpu je určite výrazný retro dizajn, ktorý nie je len na parádu, ale je aj plne funkčný.

Ergonómia držania nie je tak dobrá ako u fotoaparátov inšpirovaných zrkadlovkami. PEN-F je inšpirovaný "rangerfinder" fotoaparátmi a ani prídavný grip z neho OM-D-čko neurobí. Priznajme si to, dokonca ho špatí. Umiestnenie hľadáčika v rohu fotoaparátu nemusí vyhovovať každému i keď to má niektoré výhody. Dávať na PEN-F veľké teleobjektívy ide, ale vyzerá to divne a je to neergonomické. PEN-F pristanú malé pevné sklíčka.

Vybrať si OM-D E-M5 Mark II je hlavne rozhodnutie rozumom, vybrať si PEN-F je rozhodnutie srdcom. OM-D-čko je univerzálnejšie a určite sa ho predá viac. PEN-F bol vyrobený ako luxusný fotoaparát a so slovkom luxus sa spája vysoká cena a exkluzivita.

Ani jeden z fotoaparátov nie je lepší alebo horší, sú iné, navrhnuté pre rozdielne použitie. Najlepšie je mať obidva, OM-D na prácu a PEN-F na frajerovanie.

Olympus PEN-F a konkurencia

Fujifilm X-Pro2

Takmer v rovnakom čase ako PEN-F bol predstavený na prvý pohľad veľmi podobný fotoaparát Fujifilm X-Pro2. Tiež je to retro v štýle “rangefinder”. Obidva fotoaparáty patria k tomu najlepšiemu, čo v tejto kategórii bolo vyrobené. Majú však odlišné zameranie. Fujifilm X-Pro2 je profesionálny fotoaparát zameraný na prácu. Jeho majiteľovi nebude vadiť nejaký ten šrám, naopak bude sa tým hrdiť. Od Olympusu sa odlišuje hybridným hľadáčikom, vyšším (24Mpx) rozlíšením a určitou sparťanskosťou. Video takmer ignoruje a rovnako aj amatérske režimy. Toto je fotoaparát pre skúseného fotografa.

Olympus PEN-F si majiteľ bude hýčkať tak, aby na ňom nebol ani škrabanček. Je to funkčný šperk, ktorý pre svoju krásu možno nebude tak využívaný akoby mohol byť. Na rozdiel od Fuji má veľký prvok zábavnosti. Zveriť ho môžete aj amatérovi, ktorý sa pekne vyhrá s vylepšenými efektmi a nebude mu robiť problémy ani ľahké snímanie videa. Plusom Olympusu je výborná stabilizácia.

Fujinky sú známe jedinečnými snímačmi a obrazovými profilmi s charakteristikou legendárnych filmov Fuji. Aj Olympus tu urobil pokrok, nesimuluje priamo filmy, ale má pokročilé nástroje pre úpravu obrazu vo farebnom i monochromatickom režime. Väčší X-Trans CMOS snímač lepšie zvláda vyššie citlivosti. RAW však nedokáže dobre vyvolať ktorýkoľvek program. Olympus je v tomto univerzálnejší a bezproblémovejší.

Fujifilm X-E2s

Cenovo aj zameraním je Olympusu bližší iný model Fujifilm. X-E2s, predstavený v rovnakom čase ako X-Pro2 je miernym vylepšením známej X-E2. Dizajn je veľmi vydarený, ak hľadáte retro vzhľad a maximum manuálnych ovládacích prvkov. Opäť je tu charakteristický X-Trans CMOS snímač a všetko, čo je s ním spojené. Slabšie video, stabilizácia len v niektorých objektívoch, absencia dotykového ovládania, to sú oproti Olympusu mínusy. Plusmi sú rýchly hľadáčik, ponuka objektívov a simulácia reálnych filmov. Lepší je výkon väčšieho snímača, pri fotení za horších svetelných podmienok. X-E2s je podľa mňa najväčší konkurent, ak vám ide o štýl a retro.

Sony A6300

Ďalšia novinka má k Olympusu bližšie. Nie je tak retro, ale v mnohom je Olympusu podobná. Sony A6300 používa väčší snímač s vyšším rozlíšením 24 Mpx (rovnaké ako u Fuji). Hľadáčik je len elektronický a je tu stabilizovaný snímač. Sony vyniká novým hybridným zaostrovaním a lepším videom v 4K rozlíšení. Chýba mu ale dotykové ovládanie displeja. Funkčná výbava je podobná Olympusu, ktorý má však lepšie navrhnuté efektové programy a lepšie parametre uzávierky.

Obrazový potenciál Sony je vyšší. V praxi sú si obidva fotoaparáty podobné a patria do rúk rovnako zameraných fotografov. Sony s modernejším dizajnom však nevzbudzuje toľko emócií. Do kariet Olympusu ale hrá hlavne lepšie portfólio objektívov (Olympus + Panasonic). Dáte prednosť lepším parametrom, alebo luxusu a zábavnosti?

Panasonic Lumix DMC-GX8

Na koniec som si nechal takpovediac bratranca z druhého kolena. Panasonic GX8 je rovnaká krvná skupina a ako prvý priniesol micro4/3 snímač s rozlíšením 20 Mpx, ktorý nájdete aj v Olympuse PEN-F. Dajte vedľa seba tabuľky parametrov a uvidíte množstvo zhôd. Niektorými parametrami má však Panasonic naviac. Ponúka 4K video a duálnu stabilizáciu, je aj utesnený pred prachom a vodou a má lepší OLED hľadáčik, ktorý je naviac výklopný. Ak vám ide o najlepšiu funkcionalitu, víťazom je Panasonic.

Olympus kontruje väčšou zábavnosťou, v efektových programoch a v novom ovládaní farebného a monochromatického režimu nemá konkurenciu. Pokiaľ video nepotrebujete, medzi Olympusom a Panasonicom nie je rozdiel. Vtedy môže silne zavážiť dizajn Olympusu. Panasonic pri ňom vyzerá ako tehla pri zlatom prúte, čo však neznižuje jeho kvality. GX7 mala vydarenejší dizajn, aspoň podľa mňa. A ešte sa dopredáva za super cenu.

Zhrnutie

Fujifilm X-Pro2 je z vymenovaných fotoaparátov najprofesionálnejší. V tomto sa mu ťažko niektorý fotoaparát vyrovná. Fujifilm X-E2s je Olympusu bližší (i cenovo), a za menej peňazí prináša veľa z X-Pro2. Aj tu je však video v pozadí a fotoaparát je určený najmä pre skúsenejších fotografov, čo amatérske programy a efektové funkcie ignorujú. Sony a Panasonic majú navrch v 4K videu, tam im Olympus nedokáže konkurovať. Olympus poráža všetkých konkurentov v dizajne a v prvku zábavy. Pritom je vysoko funkčný a výborne v sebe kombinuje manuálne ovládanie starých fotoaparátov s najnovšími digitálnymi technológiami. Dizajn je ale vec osobného vkusu a v tomto so mnou nemusíte súhlasiť.

Všetky uvedené fotoaparáty sú výborné a potešilo by ma vlastniť ktorýkoľvek z nich. Všetky uspokoja chúťky náročných fotografov. Rozhodovať budú preto preferencie fotografa z hľadiska charakteristiky obrazového výstupu, kvality videa, nadštandardných alebo špeciálnych funkcií a samozrejme ponuka objektívov.

Plusy a mínusy

+ dizajn a spracovanie
+ nový 20 Mpx snímač
+ účinná 5-osá stabilizácia
+ multishot
+ tichý režim
+ ergonómia ovládania
+ funkčná výbava
+ otočný displej
+ zabudovaný hľadáčik
+ vylepšené efektové funkcie
+ rýchle zaostrovanie s detekciou tváre a oka
+ výber zaostrovacieho bodu cez touch pad
+ 4 užívateľské expozičné programy
+ 10 pamätí pre manuálne objektívy
+ možnosť pripojenia mechanickej i elektronickej diaľkovej spúšte
+ WiFi
+ dizajnové príslušenstvo
+ Full HD video 77 MB/s.
+ nárast rozlíšenia nespôsobil zvýšenie úrovne šumu

-  cena
-  nie je utesnený
-  horšia ergonómia držania daná koncepciou fotoaparátu
-  hľadáčik nie je ten najlepší, čo Olympus ponúka
-  chýba konektor pre ext. mikrofón
-  setový objektív EZ 14-42 sa k tomuto fotoaparátu nehodí
-  umiestnenie statívového závitu
-  nemá Focus Stacking
-  nemá 4K video
-  panoramatický režim
-  charakter efektu filmového zrna
-  nemá zaostrovanie s fázovou detekciou

Záver

Čo radu Olympus PEN chýbalo? Zabudovaný hľadáčik. PEN-F ho konečne má. Dielo dokonané, fotoaparát je konečne kompletný. Ale nielen to. Vylepšená je ergonómia. PEN E-P5 sa mi skutočne páči, PEN-F je však niekde úplne inde. Vylepšené ovládanie ho robí najzábavnejším z Olympusov vôbec. Nie je tak praktický ako OM-D E-M5 Mark II. PEN-F je iný typ fotoaparátu. Výborne ovládateľný a pritom nie je tak sterilný. Má osobnosť. Odhliadnúc od kvalít, je to najkrajší fotoaparát, aký sa za posledných 20 rokov vyrobil. Pristihol som sa, že sa naneho pozerám, len aby som si doprial vizuálne potešenie. Ako je krásny, tak je aj dobre spravený. Ja tomu hovorím dotyk Hi-Fi. Pamätáte sa na zosilovače z 80-tych rokov, kde otáčanie potenciometrami prinášalo fyzické potešenie? Taký je PEN-F.

Často sa definuje ako street fotoaparát. To je však veľmi obmedzený žáner a fotoaparát tak obmedzený nie je. Milovníci nožov poznajú pojem “gentleman folders”. Zatvárací vreckový nôž z prvotriednych materiálov a elegantným dizajnom. Praktická ozdoba muža, ktorému záleží na štýle. Olympus PEN-F je fotoaparátom pre gentlemanov. Gentlemanov s peknými hodinkami na ruke a krásnym nožom vo vrecku a dobrodružstvom v srdci.

K radosti z fotenia prispieva dokonalé spracovanie tela a ovládacích prvkov. Samotné otáčanie ovládačov spôsobuje uspokojenie, ktoré možno prirovnať k ovládaniu HiFi zariadenia.

Akokoľvek je PEN-F krásny, je to v prvom rade prakticky navrhnutý fotoaparát, v niektorých prvkoch lepšie ako OM-D-čka. Ak plánujte používať profesionálne objektívy radu PRO, nie je to ten najideálnejší prístroj. Ergonomicky, z hľadiska držania, sú na to vhodnejšie OM-D E-M5 Mark II a OM-D E-M1. PEN-F je fotoaparát, ktorý sa lepšie kamaráti s pevnými objektívmi. Dávať naň zoom je akési barbarské. Ako mať na sebe oblek od Armaniho a na nohách plážové šľapky.

Olympus má v ponuke pár zdobítok, ktorými PEN-F vyšperkujete. Polovičné puzdro, kožený popruh, koženú brašnu, drevenú krytku sánok blesku, drevený nástavec spúšte. Toto príslušenstvo si zaslúži prívlastok Luxus. Nie je daný len materiálmi, ale hlavne cenou. Tá je astronomická. Za cenu brašne dostanú Američania astronautov na mesiac, stojí takmer 500,- €. Ešteže ju k fotoaparátu nutne nepotrebujete.

Olympus PEN-F je fotoaparát ku ktorému patria pevné sklíčka.

Vráťme sa ale k fotoaparátu. Nový 20 Mpx snímač je určite plusom ak tlačíte zväčšeniny. Pritom úroveň šumu nie je zvýšená. Praktický je plne otočný displej. Potešilo i video z E-M5 Mark II s dátovým tokom 77 MB/s. Ovládacích prvkov je veľa a zmeny oproti ostatným modelom sú k dobru. Na samostatný volič korekcie expozície som si musel zvykať, ostatné modely ju majú na prednom rollery. Úplne nový je volič obrazových režimov, ktorý ešte rozširuje paletu efektov. Práve ten robí fotenie zábavné. Skvelou novinkou sú 4 užívateľsky nastaviteľné expozičné režimy. Predpokladám, že ich nájdeme aj na budúcej generácii OM-D.

Hľadáčik je prevzatý z OM-D E-M10 Mark II. Nie je ten najlepší, ale je veľmi dobrý. Z funkcií mi chýba Focus Stacking (skladanie fotografií s väčšou hĺbkou ostrosti). Je tu len Focus Bracketing. Konečne by v Olympuse mohli zabudovať slušný Panoramatický režim, ktorý sám pospája panorámu. Ani teraz sme sa nedočkali 4K videa. Ja mám len Full HD TV, ale trend je jasný. Mne skôr ako 4K chýba vstup pre externý mikrofón. Najlepšou kamerou s najviac funkciami ostáva OM-D E-M5 Mark II.

Olympus PEN-F pribudol do mojej flotily Olympusov. Získal si moje srdce a stáva sa mojím každodenným sprievodcom. Konečne viac prevetrám nádhernú brašnu Gariz, stavanú na štíhlejšie fotoaparáty a menšie sklíčka. Pracantom ale určite zostane OM-D E-M5 Mark II.

Na koniec odkaz s mojimi prianiami pre Olympus:

1. Hybridné zaostrovanie s fázovou detekciou
2. 14-bit nekomprimovaný RAW
3. pridať 16-bit formát TIFF bez odšumovania a doostrovania pre plné využitie obrazových efektov
4. 4K video
5. Sweep panorama