O životaschopnosti bezzrkadloviek už nikto nepochybuje. Internet je plný blogov o prechode z profesionálnych zrkadloviek na CSC-čka. Tie sa zrkadlovkám vyrovnajú takmer vo všetkom. Predsa len sa našiel jeden pomerne veľký nedostatok, nepresné a pomalé kontinuálne zaostrovanie. To bezzrkadlovky vylučovalo z akčnejších fotografických žánrov. Rok 2016 je rokom boja proti tomuto nedostatku. Hneď tri fotoaparáty sa snažia dokázať, že padla posledná prekážka, pre využitie bezzrkadloviek v akčných žánroch.
Spoločným menovateľom je vyššia rýchlosť spracovania dát a využitie hybridného zaostrovania. Sony A6500, Fujifilm X-T2 a Olympus OM-D E-M1 Mark II sa zvonku takmer nelíšia od svojich predchodcov. Pod kapotou však majú vysokootáčkový závodný motor s preplňovaním. Fujifilm X-T2 sme už vyskúšali a výrazné zlepšenie kontinuálneho zaostrovania môžeme potvrdiť. Podarilo sa to aj Olympusu?
To som ešte s predprodukčným modelom zisťoval v Španielsku, teraz mám v rukách sample, ktorý by mal byť prakticky zhodný s produkčnými kusmi.
Špecifikácia
Olympus OM-D E-M1 je vrcholným modelom radu OM-D a vlastne všetkých Olympusov. Kovové telo je utesnené proti vnikaniu prachu a vody a je aj mrazuvzdorný. Je to čisto pracovný nástroj a tak aj keď sú vidno určité retro prvky, patrí medzi Olympusmi za najkonzervatívnejší model.
Na veľkosť sa tu až tak nehľadí a niekomu môže na CSC fotoaparát pripadať veľký. Je tu však uprednostnená ergonómia držania a ovládania. S týmto modelom sa často budú používať väčšie profesionálne objektívy. Ergonómiu ešte vylepší externý batériový grip, ktorý sa predáva ako samostatné príslušenstvo.
Fotoaparát je utesnený a mrazuvzdorný. Utesnené sú aj objektívy radu PRO, prídavný grip a nový externý blesk.
- telo z horčíkovej zliatiny, utesnené proti prachu a vode, mrazuvzdorné
- Micro 4/3 bajonet
- Micro 4/3 snímač Live MOS 20,4 Mpx, 5-osá stabilizácia s účinnosťou až 5,5 stupňov EV
- procesor TruPic VIII
- formát fotografií: JPG, 12-bit RAW
- elektronický hľadáčik s rozlíšením 2 360 000 bodov, zväčšenie 1,48x
- 3” LCD s rozlíšením 1 037 000 bodov, plne otočný s dotykovým ovládaním
- DUAL FAST AF automatické zaostrovanie s 121 krížovými senzormi fázovej detekcie, 800 bodov s detekciou kontrastu
- 324-zónové TTL meranie svetla
- rozšírená citlivosť ISO 64 - 25 600
- štrbinová uzávierka (200 000 cyklov), 1/8000 - 60 s., B. elektronická uzávierka s najkratším časom 1/32 000 s., X-sync 1/250 s.
- sekvenčné zábery až 15 obr./s. v režime mechanickej uzávierky a až 60 obr. v režime elektronickej uzávierky, režim Pro Capture
- duálny slot pre SD karty, UHS-I/II a UHS-I.
- 4K video
- hmotnosť 498 g (telo)
- rozmery: 134,1 x 90,9 x 68,9 mm
- konektivita: Micro HDMI, USB 3.0, 3,5 mm mikrofónny vstup, 3,5 mm slúchadlový výstup, konektor pre káblovú spúšť, WiFi, PC konektor pre pripojenie blesku, ISO pätica
Tri roky sme čakali na nástupcu vlajkovej lode. Na prvý pohľad sú si fotoaparáty dizajnovo veľmi podobné. K určitým drobným zmenám však došlo a popíšeme si ich neskôr, tu sa teraz pozrieme na odlišnosti technické.
Nový model prináša:
- zvýšenie rozlíšenia o 25% z 16 na 20 Mpx
- nový procesor TruePic VIII (2x 4jadrá), 3,5x rýchlejší ako predchodca
- 2x väčší buffer
- 3x rýchlejšie interné zapisovanie dát
- o 63% rýchlejšie prekresľovanie EVF hľadáčika
- 3,3x viac AF bodov (121 oproti 81)
- 4x vyššie rozlíšenie videa
- 1,5x účinnejšia stabilizácia obrazu
- 6x rýchlejšie sekvenčné fotenie s AF-S (až 60 obr./s.)
- 2x rýchlejšie sekvenčné fotenie s AF-C
- o 50% rýchlejší štart
- rozšírenie na 2 sloty
- rýchlejší USB 3.0
- výkonnejšia batéria BLH-1, rýchlejšie nabíjanie
- plne otočný displej
Vlastnosti
Vopred vás upozorňujem, že veľa funkcií ani nespomeniem, príliš by natiahli rozsah recenzie. Sú to štandardné funkcie, ako nastavenie WB, režimy merania atď. Kto chce, môže si ich naštudovať v návode na použitie. Ten je k dispozícii na stránkach Olympusu. Ten sa zíde aj ostrieľaným borcom, dokonca aj používatelia Mark I. si ho budú musieť naštudovať a to opakovane.
Hardvér
Snímač Live MOS má rozlíšenie 20,4 Mpx a samozrejme je to snímač Micro 4/3 štandardu. Nejedná sa o snímač použitý v PEN-F. Snímač je stabilizovaný v piatich osách s účinnosťou až 5,5 EV. Doplnený je novým duálnym procesorom TruPic VIII a obrovskou medzipamäťou. Priamo na displeji je 121 AF bodov s fázovou detekciou.
Displej s dotykovým ovládaním je plne otočný, čo si vyžiadalo presunutie konektoru diaľkovej spúšte na bočnú stranu gripu. Rozlíšenie displeja je 1 037 000 bodov. Elektronický hľadáčik s rozlíšením 2 360 000 bodov je rovnaký ako u predchodcu. Čo je však dôležité, zlepšila sa prekresľovacia frekvencia na 120 FPS (nutné nastaviť v menu) a oneskorenie sa skrátilo na 6 milisekúnd.
Mechanická uzávierka má rozsah 60 s. - 1/8000 s. + B. Synchronizačný čas pre blesk je do 1/250 s, v režime HSS až do 1/8000 s (s kompatibilnými bleskami). Fotoaparát funguje aj v režime elektronickej uzávierky, najkratší čas je tu 1/32 000 s. V tomto režime je fotoaparát úplne tichý.
Žiadaným vylepšením, ktoré si vymodlili profesionálni fotografi, je Dual Slots. Dva sloty pre SD karty použil Olympus po prvýkrát. Ich prácu je možné nastaviť v 4 módoch.
Fotoaparát dostal novú batériu s kapacitou 1720 mAh, čo je o 37% väčšia kapacita ako u predchodcu. Nová je samozrejme aj nabíjačka, ktorá je 50% rýchlejšia a má štvorstupňovú signalizáciu. Batériu nabije za 2 hodiny. S batériou súvisí aj nový spôsob zobrazovania stavu batérie, ku klasickému piktogramu pribudol aj údaj v %.
Ovládanie
Ergonómia ovládania je štandardná a príliš sa nelíši od pokročilej zrkadlovky. Máme tu tradičný volič programov, dva rollery a množstvo funkčných tlačidiel. Prakticky každé tlačidlo je programovateľné. Samozrejme sú to olympusácke špecifické prvky, každý výrobca má svoje.
K najdôležitejším funkciám sa dostanete cez Quick menu po stlačení tlačidla OK. Manuálne prvky dopĺňa dotykové ovládanie. Všetky funkcie sú nastaviteľné aj bez neho.
Menu je veľmi rozsiahle, len v podmenu užívateľských nastavení je 107 položiek! Oproti ostatným Olympusom je prepracované štruktúrou i graficky. Zmizli z neho farby. Osobne mi chýba možnosť vytvoriť si vlastné podmenu s vybranými funkciami/nastaveniami.
Programová výbava
Asi zbytočný je iAuto program. Nechýbajú pokročilé programy P/A/S/M. Po vzore PEN-F na voliči pribudli pamäte pre užívateľské programy, tu sú tri. Samostatnú položku má video a Art efekty. Z voliča zmizli scénické režimy a obrazová mozaika.
Art efekty poznáte z recenzií predchádzajúcich modelov. I keď ich mám v obľube, myslím si, že u Top modelu by mohli byť prepracovanejšie. Radšej menej, ale skutočne použiteľných aj pre fotografov s väčšími nárokmi na estetickú kvalitu.
Obrazové profily
Tí, ktorí fotia aj do JPG, sa potešia rozšíreným nastaveniam obrazových profilov, farebných aj monochromatického. Nechýba známy Color Creator pre tónovanie záberov. Také bohaté možnosti ako u PEN-F tu však nie sú.
Zaostrovanie
Pre automatické zaostrovanie využíva fotoaparát nový hybridný systém kombinujúci body s fázovou detekciou (umiestnené na snímači) a vyhodnocovanie kontrastu.
121 bodov s fázovou detekciou, všetky sú krížové. Pri zaostrovaní môžete použiť všetky body, jediný bod, skupinu 5 (novinka) alebo 9 bodov. Pri zaostrovaní AF-S a pri snímaní videa sa využívajú body s fázovou detekciou aj s vyhodnocovaním kontrastu. Pri zaostrovaní AF-C sa používajú len body s fázovou detekciou. Nechýba detekcia tváre, dokonca so zaostrovaním na oko.
Pre nastavenie AF bodov slúži funkčné tlačidlo Fn1, ovládané palcom, v kombinácii s rollermi a krížovým voličom alebo Quick menu. Body možno vyberať aj pomocou dotykového displeja, ten funguje aj v režime Targeting Pad, keď sa pozeráte cez hľadáčik, dotyková vrstva displeja funguje ako touchpad. Pochváliť treba, že nie je citlivá na dotyk nosa, ako napr. u fotoaparátov Panasonic, ktoré som testoval.
121 krížových senzorov s fázovou detekciou je umiestnených priamo na snímači.
S kontinuálnym zaostrovaním súvisí funkcia C-AF Lock s piatimi stupňami nastavenia. V návode sa toho veľa nedozviete, ale napokon som sa na internete dopátral k čomu slúži. Pri hodnote nula (štandardne) je nastavenie univerzálne. Plusové hodnoty sú pre fotografovanie pohybu smerom k fotografovi alebo od neho. +1 sa odporúča pre fotenie plynulého pohybu (napr. automobilu), +2 pre fotenie nepravidelného pohybu, napr. zvierat. Mínusové hodnoty sú odporúčané pre fotenie pohybu, kde sa minimálne mení vzdialenosť fotografovaného objektu voči fotografovi (vertikálny a horizontálny pohyb). -1 ak je rušivých objektov, ktoré môžu vojsť do záberu, menej (napr. tenis). -2 pre fotografovanie, kde môže do záberu vojsť rušivý objekt častejšie (napr. hokej).
Zaujalo vás presúvanie bodov na videu? Funguje v režime AF-C a v menu ho musíte aktivovať (AF Target Display nastavte na ON2).
Novou funkciou je aj AF-Limiter. Je to funkcia umožňujúca nastaviť rozsah zaostrovacích vzdialeností u ľubovoľného objektívu, už nie je potrebný prepínač priamo na objektíve. Funguje pre všetky objektívy M.Zuiko a Zuiko Digital.
Funkcia MF Preset slúži na nastavenie vzdialenosti, na ktorú objektív preostrí po prepnutí na manuálne zaostrovanie. Hodí sa pri makroobjektíve alebo pri portrétnom objektíve, kedy vám objektív nepreostrí na nekonečno. PreMF - funkcia automatického preostrenia v režime manuálneho zaostrovania, kde po namačknutí zvoleného tlačidla sa zaostrí na vzdialenosť nastavenú v MF Preset.
Sekvenčné snímanie
Pri sériových záberoch sa bavíme o možnosti nasnímať minimálne 48 RAW-ov v sérii. Môže to byť ale až 148. Maximálna frekvencia je obmedzená režimom uzávierky a tým, či má fotoaparát preostrovať alebo nie a taktiež svetelnými podmienkami.
10 obr./s. zvláda fotoaparát v režime mechanickej uzávierky pri kontinuálnom preostrovaní. Väčšinou viac nepotrebujete, už toto je špičkový parameter. Ak potrebujete viac a stále s preostrovaním, pri prepnutí na elektronickú uzávierku sa zvýši maximálne frekvencia na 18 obr./s.
Pri statickom zaostrení je max. snímková frekvencia 15 obr./s. v režime mechanickej uzávierky a fantastických 60 obr./s. v režime elektronickej uzávierky a to vo formáte RAW!
Pro Capture
Funkcia využíva veľký buffer. Pri namačknutí spúšte priebežne ukladá zábery frekvenciou až 60 obr./s. Po úplnom stlačení spúšte uloží 1-14 záberov z buffera a aj zábery po stlačení spúšte. Táto funkcia sa hodí v prípade, že čakáte na nejaký okamih, ale neviete kedy príde, napr. výstrel z dela. Reakčný čas + malé oneskorenie uzávierky spôsobujú, že v momente stlačenia spúšte je už dávno neskoro. Vďaka Pro Capture zvláda aj menej skúsený fotograf zachytiť jedinečné okamihy.
Porovnanie klasického sekvenčného snímania a Pro Capture.
Multishot
Multishot režim sme pár krát preberali. Skrátene, fotoaparát urobí 8 záberov, pričom u každého posúva snímač. Výsledkom je 4x vyššie rozlíšenie, ako je rozlíšenie snímača. Šuškalo sa, že by to fotoaparát mohol zvládnuť aj pri fotení z ruky, bez statívu. Zatiaľ nie, možno s ďalším firmvérom, alebo v ďalšom modeli a možno vôbec.
Multishot zábery sprevádzajú artefakty, ak sa na scéne niečo pohybovalo. Interval medzi jednotlivými zábermi sa skrátil a artefakty sa zmenšili, naviac ich fotoaparát dokáže retušovať s použitím základného záberu. RAW je v rozlíšení 80 Mpx, pri formáte JPG je na výber rozlíšenie 50 alebo 25 Mpx.
Ostatné zaujímavé funkcie
Funkcia HDR má dva režimy, podľa sily efektu. Obidva kombinujú expozíciu zo štyroch záberov. Výsledkom je fotografia vo formáte JPG. V nastavení môžete zvoliť aj bracketing 3 až 7 záberov, HDR fotografiu však budete musieť zložiť v počítači.
Jedinečnými funkciami, ktoré nájdete len v Olympusoch sú Live Composite a Live Bulb, expozičné režimy pracujúce s dlhými časmi, ktorých špecialitou je zobrazovanie pribúdajúcej expozície na displeji. Live Bulb je rozšírenie klasickej funkcie Bulb. Live Composite je funkcia určená pre snímanie svetelných stôp (svetlá automobilov, startrails). Obidve funkcie sme preberali v predchádzajúcich recenziách a aj samostatných článkoch.
Žiadnemu skúsenému fotografovi nemusím vysvetľovať, čo je bracketing. Testovaný model ich má niekoľko, dokonca aj ISO a WB bracketing. Zaujímavý je Focus Bracketing, bracketing zaostrenej vzdialenosti. Fotoaparát urobí sériu záberov s rôznym preostrením. Tieto zábery sa dajú využiť pri skladaní fotografií s veľkou hĺbkou ostrosti alebo v supermakrofotografii. Takéto fotografie vie vyskladať aj fotoaparát, funkcia sa volá Focus Stacking. Funguje dokonca j pri fotení z ruky, ale len s týmito objektívmi: M.Zuiko Digital ED 7-14mm f2.8 PRO, M.Zuiko Digital ED 8mm f1.8 Fisheye PRO, M.Zuiko Digital ED 12-40mm f2.8 PRO, M.Zuiko Digital ED 40-150mm f2.8 PRO, M.Zuiko Digital ED 300mm f4.0 IS PRO, M.Zuiko Digital ED 30mm f3.5 Macro, a M.Zuiko Digital ED 60mm f2.8 Macro.
Multiexposure, čiže viacnásobná expozícia funguje veľmi dobre. Pri kompozícii pomáha náhľad prvého záberu. Dvojexpozíciu môžete urobiť s ktorýmkoľvek už nafoteným záberom.
Do výbavy pokročilých fotoaparátov patrí samozrejme aj intervalometer. V našom prípade s podrobným nastavením parametrov. Maximum záberov v sérii je 999. Nadstavbou je možnosť vytvorenia Time Lapse videa v HD, Full HD a 4K rozlíšení.
Fotoaparát má zabudovanú WiFi (bez NFC). Z aplikácie OI Share možno ovládať všetky dôležité parametre fotoaparátu, samozrejme so živým náhľadom. Môžete z neho sťahovať fotografie, alebo im priradiť GPS súradnice, ktoré zaznamenalo vaše chytré zariadenie. Aj z počítača, ale cez USB, dokážete fotoaparát ovládať a sťahovať z neho fotografie. Tethering funguje s programom Olympus Capture. Ten je zadarmo, musíte však pri sťahovaní uviesť sériové číslo fotoaparátu.
Fotoaparát v praxi
Aj keď si aj na ostatných modeloch dáva Olympus záležať, tu cítite pri držaní a obsluhe, že tomuto modelu bola venovaná nadštandardná starostlivosť. Pocit z materiálov a z toho, ako fungujú otočné voliče, je veľmi príjemný.
Niektoré parametre sa zdajú až prehnané a niektorí nebudú mať pre ne využitie. Radšej však nevyužitý výkon, ako výkon nedostatočný.
Ak ste užívateľom OM-D E-M1, tak vám obsluha Mark II nebude robiť najmenšie problémy. Vylepšenia ergonómie sú dobré, zvyknete si rýchlo. Lepšie je aj nové menu. Aj pri bežnom fotení oceníte celkové zrýchlenie. Fotoaparát je živší, na nič nečakáte, nemáte takmer šancu dostať ho do stavu, kedy sa zadýcha. Displej je plne otočný, čo mi vyhovuje. Niektorí však majú radšej displej výklopný len v jednej osi.
Pokiaľ budete používať naraz nový i starší model, budú vás niektoré zmeny predsa len hnevať. Pri nenáročnom fotení si vylepšenia takmer nevšimnete. Veď ani starší model nie je nejako výraznejšie zastaralý. Sila nového modelu sa ukáže až pri akčnom fotografovaní. Tam sa spustí dvojité turbo a nechá starší model ďaleko pozadu.
Uzávierka fotoaparátu je tichá, zvuk je tónovo posadený vyššie ako u predchodcu. Nie je rušivá ani v tichých priestoroch. Keď treba, je možné použiť úplne tichú elektronickú uzávierku. Vtedy sa automaticky vypnú všetky zvuky fotoaparátu, čo je šikovné.
Ergonomické zmeny v praxi
Ergonomické zmeny nie sú na prvý pohľad nijako výrazné, v súčte však príjemne vylepšujú to, čo priniesol predchodca.
Pribudli 3 užívateľské expozičné režimy.
- Grip sa drží o poznanie lepšie.
- Pridanie 3 užívateľských expozičných programov je veľkým plusom.
- Nevýhodou otočného displeja s kĺbom na boku je, že si navzájom prekáža s káblami. Výrobca si je toho vedomý a aspoň konektor káblovej spúšte presunul na bočnú stranu gripu. Mne však toto riešenie vyhovuje, často fotím od zeme aj na výšku. Naviac je displej lepšie chránený.
- Obrátený je prepínač 1/2. U predchodcu sa mi stávalo, že som ho nechtiac prepol, súčasné riešenie je lepšie.
- Zmizol multifunkčný konektor nad hľadáčikom, ktorý umožňoval pripojiť napr. makrosvetlo. Mne určite nechýba, preč je škaredý hrb.
- Potešia aj maličkosti, napríklad výrez pri displeji, aby sa dal ľahšie vyklápať, či nabíjačka s 4-stupňovou signalizáciou nabitia.
- Zobrazovanie stavu batérie v % je plusom, je to informatívnejšie.
- Menu sa po niekoľkých rokoch zmenilo. Nie nejako radikálne, ale zmenilo. Zmizol podkladový obrázok fotoaparátu a pribudlo špeciálne podmenu pre video. Správny krok. Preč sú farby. Servisným menu sa ľahšie prechádza. Stále je však veľmi rozsiahle. Bohužiaľ pri toľkých možnostiach konfigurácie to inak ani nejde. Najviac cestovala funkcia mazania a formátovania karty, presunula sa na opačný koniec. Olympusáci sú zvyknutí, že ju nájdu na začiatku v prvom podmenu, u iných značiek je ale väčšinou práve na konci. Chýba tu možnosť vytvoriť vlastné podmenu.
Konektor pre pripojenie káblovej spúšte sa presunul na bočnú časť gripu.
Je množstvo ďalších drobností, ktoré potešili. Napr. možnosť vyhodiť z ponuky Art efekty, ktoré nebudete používať.
Zaostrovanie
Fotoaparát má dva 4-jadrové procesory. Jeden je určený len pre zaostrovanie. Práve vďaka tomu sa dosiahlo to, že sa fotoaparát v kontinuálnom zaostrovaní vyrovná zrkadlovkám. S Olympusmi som fotil aj športové akcie, pomerne úspešne. Chýbala tam však istota, ktorú dáva zrkadlovka. Okrem pomalšieho prekresľovania hľadáčika mi vadilo hlavne to, že som v ňom videl neustále preostrujúci AF. Vyzeralo to, akoby som nemohol nafotiť ani jeden ostrý záber. Pritom podarených záberov bolo dosť. K pohode to neprispievalo. Mark II je na tom inak, pocitovo podobný zrkadlovkám. Nič neznervózňuje, fotograf sa môže sústrediť na samotné sledovanie objektu.
Kontinuálne zaostrovanie funguje o poznanie lepšie ako u môjho Nikonu D800E, s ktorým som nafotil nejedny preteky, či reportáž. Konfiguráciu AF-C budem ešte musieť otestovať, vyžaduje to viac rôznorodých príležitosti.
Kontinuálne zaostrovanie funguje rovnako dobre ako u zrkadloviek.
I keď má fotoaparát hybridné zaostrovanie, stále trpí necnosťou bezzrkadloviek pri fotení objektov v pozadí s výraznejšou štruktúrou. Niekedy som musel niekoľkokrát opakovať zaostrovanie, aby sa objektív chytil. Tu je ešte čo zlepšovať. Možno by pomohlo, keby si užívateľ mohol zvoliť, či sa budú používať body s fázovou detekciou, alebo s vyhodnotením kontrastu.
5-bodový AF je novinkou, doteraz tu bol jedno a deväťbodový, alebo fotoaparát vyberal sám zo všetkých bodov. 1 bod je niekedy málo a 9 zas veľa. Preto nový 5-bodový AF vítam.
Ak to zhrniem, pri bežnom fotení nie je pocit zo zaostrovania iný, ako u ostatných Olympusov. Pribudli tu nové možnosti nastavenia, napr. limitér, ale tie len málokto využije. Iné je to u kontinuálneho zaostrovania, tu je novinka o svetelný rok napred. Niečo naznačilo už fotenie v Španielsku, pri predstavení modelu novinárom. To som mal fotoaparát neodskúšaný, dokonca predprodukčnú vzorku. Teraz, pri jeho testovaní som nemal veľa príležitostí ho preskúšať, nejaké električky a čajky nie sú tými pravými testovacími objektami. Na pravý zaťažkávací test si budete musieť počkať, kým sa nedostanem na nejaké preteky. Keď začne sezóna, určite navštívim Slovakiaring, report samozrejme nebude chýbať.
Niektorých bude zaujímať, či je možné aktivovať zaostrovanie niektorým zo zadných tlačidiel. Áno je to možné, stačí v menu zmeniť užívateľskú funkciu pre tlačidlo AEL/AFL.
Zaostrovanie so staršími objektívmi Zuiko Digital
Keď sa objavil Mark I, jedným z hlavných benefitov, ktorý bol marketingovo propagovaný, bola podpora starších objektívov Zuiko Digital, vyrobených pre 4/3 zrkadlovky. Vďaka fázovej detekcii, pri použití adaptéru fungovalo zaostrovanie i prenos clony aj na bezzrkadlovke. Zo začiatku bolo zaostrovanie pomalšie, neskôr ho o niečo vylepšil novší firmvér. U Mark II sa tento benefit ani nespomína. Väčšina starších objektívov skončila v bazároch a profíci si ponakupovali aktuálne modely. Určite sa stále nájde dosť fotografov, ktorí ešte majú vo výbave staršie objektívy. Tých bude zaujímať, či sa oproti Mark II zaostrovanie zlepšilo.
Vyskúšal som fotoaparát aj so starším objektívom Zuiko Digital 150/2 ED. Je to špičkový objektív, ktorý rád používam na portréty. Zaostrovanie je o niečo rýchlejšie, ale oproti natívnym objektívom je stále pomalšie. Zaostruje po krokoch. Je to však bez problémov použiteľné a možno niektorý ďalší firmvér prinesie zlepšenie. Prekvapilo ma kontinuálne zaostrovanie. Pri prechádzke po nábreží som skúsil fotiť čajky, s pomerne veľkou mierou úspešnosti. Objektív sa rýchlo chytal a nezaznamenal som žiadne bláznivé preostrovanie. Pri jazere Štrkovec som bol o niečo skúsenejší a pri fotení čajok, kačíc a labutí, som sa cítil komfortne, akoby som ani nepoužíval starší objektív. Oproti Mark I. sa objektív lepšie chytal na krátke vzdialenosti. Starší model má často problémy vôbec zaostriť, novinke sa to darí zakaždým.
Fotenie čajok, aj so starším objektívom pripojeným cez adaptér, nie je žiaden problém.
Rýchlosť
Dva 4-jadrové výkonné procesory sa podpísali pod celkové zrýchlenie fotoaparátu. Rýchlejšie reaguje, rýchlejšie sa prekresľuje hľadáčik i spracováva obraz. Ani pri intenzívnom fotení sa fotoaparát nezadýcha, má k dispozícii obrovský buffer.
Pri sériových záberoch je to guľomet, ktorému sa nič nevyrovná. 60 obr./s. v formáte RAW je ťažko prekonateľný parameter. I niektoré iné fotoaparáty majú vysokú kadenciu, ale nie vo formáte RAW a 20 Mpx rozlíšení.
Vyššie sme si predstavili funkciu ProCapture, čo dokáže, sme si ukázali v článku z testovania v Španielsku. Funguje perfektne. Teším sa, až ju využijem pri fotení lukostrelcov a streľbe z diel, na akciách historických rekonštrukcií.
Vďaka funkcii Pro Capture zachytíte aj takto náročnú scénu.
Stabilizácia
Aktuálne asi nenájdete fotoaparát, ktorý by mal účinnejšiu stabilizáciu obrazu. Oproti Mark I je tu zvýšenie účinnosti a stabilizácia je aj tichšia. S vybranými objektívmi, so vstavanou optickou stabilizáciou, dokáže stabilizácia pohybom snímača spolupracovať. Celková účinnosť tak môže byť až 6,5EV! Dlhé roky si sledujem expozičný čas, pri ktorom mám istotu, že zábery nerozmažem. Ten sa samozrejme mení podľa použitého objektívu, ale takým priemerným limitným časom je 1/60 s. S týmto fotoaparátom som to prestal robiť. Časy okolo 1/10 s, neriešim vôbec. To zvládam hravo aj so starším Zuiko Digital 150/2 ED s adaptérom. Áno, aj s ním funguje stabilizácia výborne. Starosti si začínam robiť až pri 1/2 sekunde, to sa začnem viac snažiť byť nehybný. S novým M.Zuiko 12-100/4 PRO sa dostávam na časy 2-3 sekundy. Vďaka tomu môžem fotiť bez statívu aj v horších svetelných podmienkach, bez nutnosti použiť blesk, alebo zvyšovať citlivosť.
0,6 s. z ruky. Duálna stabilizácia mení zaužívané pravidlá. Fotograf má oveľa väčšiu slobodu.
Obrazová kvalita
Rozlíšenie
Rozlíšenie proti predchodcovi narástlo o 25%. Nie je to až tak veľa, pri kvalite tlače 300DPI je to rozdiel v rozmeroch 44x33 cm vs. 39x29 cm. Pre veľkoformátovú tlač nie je 300DPI nutných a z 20Mpx vytlačíte kvalitnú zväčšeninu až 100x75 cm. Ak využijete Multishot, ktorý starší model nemá, situácia rapídne mení možnosti veľkoformátovej tlače. RAW má 80Mpx, kvôli artefaktom sa odporúča zmenšiť rozlíšenie zhruba o tretinu na 50-60 Mpx. Pri 50 Mpx a 300DPI vychádza formát 69x51 cm, čo znamená možnosť kvalitnej tlače formátu 150x105 cm i väčšej.
JPG
U takéhoto fotoaparátu bude JPG formát používať asi len ten, ktorý obľubuje umelecké efekty, ktoré sa na RAW neaplikujú. Osobne by som ho používal do ISO 800, od ISO 1600 sa začne (pri štandardnom nastavení) prejavovať silnejšie odšumovanie. Je však menej agresívne ako u Mark I, pri ISO 6400 je rozdiel už dosť viditeľný. V každom prípade sú JPG-y z nového modelu použiteľnejšie ako u jeho predchodcu. Pod recenziou nájdete aj galériu fotografií snímaných do JPG, s použitím rôznych obrazových profilov i Art efektov, sú bez úprav, tak ako ich zaznamenal fotoaparát. Nájdete tam aj testovacie zábery citlivosti ISO, môžete ich porovnať s rovnakými zábermi vyvolanými z RAW.
Art efekty sa aplikujú len na fotografie vo formáte JPG.
Pokiaľ použijete citlivosť do ISO 800, budete s kvalitou JPG (farebných aj čiernobielych) spokojní.
RAW
Dúfal som, že nový snímač výrazne poskočí v obrazovej kvalite. To si však budeme musieť počkať na nejakú novú technológiu, tá súčasná (Live MOS) je na hranici, kedy sa dá ešte vylepšovať. Z hľadiska dynamického rozsahu i šumu sa snímač správa inak, ako u predchodcu a aj inak ako u PEN-F, ktorý má tiež 20Mpx rozlíšenie.
Podobne ako u predchodcu, snímač funguje trochu inak ako u ostatných OM-D-čiek. Pri základnom ISO produkuje o niečo viac šumu, najmä pri scéne s nízkym kontrastom, v tom vidím aj rozdiel oproti PEN-F. Šum je ešte výraznejší, ak fotografie podexponujete (tak ako to býva u digitálov zvykom). U tohto modelu je lepšia mierna preexpozícia. Za dobrých svetelných podmienok odporúčam nastaviť Low ISO (64), šum je tu nižší ako u ISO 100. Pri vyšších citlivostiach je medzi PEN-F a OM-D E-M1 Mark II len minimálny rozdiel.
Priznám sa, že najprv som bol s výsledkom testovaní šumu trochu sklamaný. Tajne som dúfal v lepší výsledok. Potom som však začal porovnávať výsledky s inými fotoaparátmi, ktoré mám v archíve Lightroomu. A hneď sa mi nálada zlepšila. Pri citlivostiach do ISO 3200 je miera šumu porovnateľná s takými fotoaparátmi ako Canon EOS 70D, EOS 7D Mark II, čo sú fotoaparáty s väčším APS-C snímačom. EOS 7D Mark II ma mierny náskok nad ISO 6400.
Vytiahol som z archívu aj testovacie fotky z Nikonov D7200 a D500. Čakal som, že rozdiel bude väčší. V dynamickom rozsahu však rekordmanský Nikon stále výrazne vedie.
Porovnanie šumu pri ISO 6400, medzi Nikonom D7200 a Olympusom OM-D E-M1 Mark II.
Porovnanie šumu pri ISO 6400, medzi Nikonom D500 a Olympusom OM-D E-M1 Mark II.
Do ISO 800 netreba šum riešiť, prijateľný je aj pri ISO 1600. Vďaka duálnej stabilizácii sa v mnohých situáciách nad ISO 1600 ani nedostanete. U mňa končí využiteľnosť pri ISO 6400. Fotografie s citlivosťou ISO 12 800 sú bez problémov publikovateľné na internete a vhodné pre tlač formátu 10x15 cm. Pri najvyššom ISO 25 600 už dochádza k výraznej redukcii detailov a zmene farieb.
RAW som spracovával v programe Adobe Lightroom CC, zatiaľ s beta Adobe Standard profilom, bez podpory Multishot.
Olympus OM-D E-M1 Mark II vz. OM-D E-M1
Ohľadom šumu sú obidva fotoaparáty porovnateľné. Ak vezmeme do úvahy, že nový model má vyššie rozlíšenie, môžeme udržanie rovnakej miery šumu brať za úspech. Dokonca pri vysokých citlivostiach od ISO 6400 je šumu o málo menej ako u predchodcu a na fotografiách je pozorovateľných viac najjemnejších detailov. Celkovo sú fotografie nepatrne ostrejšie. Pri najvyššej citlivosti ISO 25 600 dochádza u novinky k výraznejšiemu posunu farieb.
Rozdielne sa fotoaparáty správajú ohľadom dynamického rozsahu. Všimol som si to hneď pri prvých fotografiách. Pri vyťahovaní detailov z tmavých tieňov sa u Mark I objaví o niečo menej šumu, ale dochádza k posunu farieb. Pri záchrane prepalov a zlepšovaní kresby vo svetlách s prehľadom a pomerne výrazne vedie nový model. To poteší najmä krajinkárov. Myslím, že tu máme Olympus zatiaľ s najväčším dynamickým rozsahom. Uvidíme, čo na to povie dxomarks.com, keď ho otestujú. Je možné, že výsledky budú ešte lepšie, keď Adobe updatuje ACR z Beta na plnohodnotnú verziu.
O +3EV preexponované zábery, vľavo Mark II, vpravo starší model.
V Lightroome som pri oboch záberocho korigoval expozíciu o -3 EV, záchrana prepalov u Mark II je výrazne úspešnejšia.
Plusy a mínusy
+ telo z magnéziovej zliatiny, utesnené proti prachu a vode
+ vylepšená ergonómia držania a ovládania
+ výrazne zlepšenie dynamického rozsahu vo svetlách
+ prepracované menu
+ nový snímač s vyšším rozlíšením a stabilizáciou obrazu
+ veľký buffer
+ Preshooting
+ vylepšená funkcia Multishot
+ vylepšená AF s fázovou detekciou
+ zrýchlenie zaostrovania so staršími objektívmi ZUIKO DIGITAL a väčšia spoľahlivosť
+ celkové zrýchlenie
+ väčšia frekvencia prekresľovania hľadáčika
+ plne otočný displej s dotykovým ovládaním
+ možnosť ovládania z chytrého zariadenia
+ tethernig
+ 4K video
+ duálny slot pre SD karty
+ USB 3.0
+ Rýchla nabíjačka s 4-stupňovou signalizáciou nabitia
+ výkonnejšia batéria
+ možnosť nastavenia farby kompozičnej mriežky
+ prémiový servis
- čakal som vyššie rozlíšenie u hľadáčika
- kolidovanie vyklopeného displeja s pripojenými káblami
- sloty nemajú rovnakú rýchlosť
- stále neponúka 14-bitový RAW
- chýba NFC alebo BT pre jednoduchšie párovanie s chytrým zariadením
- v niektorých situáciách sa AF ťažšie chytá
- úroveň šumu sa výraznejšie neznížila, šum je pomerne výrazný aj na základnej citlivosti
- Art efekty by mohli zodpovedať kategórii fotoaparátu
- stále chýba funkcia Sweep panorama
Konkurencia
Olympus akoby si s Fujifilmom dali preteky, kto vyrobí výkonnejší fotoaparát. Môžu si podať ruky. Obidvom firmám sa podarilo vyrobiť špičkové modely, ktoré ešte viac dokážu konkurovať zrkadlovkám a v niečom ich aj prekonávajú. Nemá zmysel porovnávať parametre, OM-D E-M1 Mark II i Fujifilm X-T2 majú špičkové parametre. Ak sa rozhodujete pre špičkovú bezzrkadlovku a žiadnu ste doteraz nemali, mali by ste upriamiť pozornosť na obrazový výstup daný rozdielnymi snímačmi.
Olympus používa menší Micro 4/3 snímač s výbornou stabilizáciou. Využíva klasickú Bayerovu masku. Spracovanie obrazu je podobné ako poznáme zo zrkadloviek. Osobne sa mi javí výstup univerzálnejší. V režime Multishot majú fotografie výrazne väčšie rozlíšenie. To je plus pri fotení krajiny a architektúry, ako i produktovej fotografie, pre veľkoformátovú tlač. Fujifilm používa nestabilizovaný snímač vlastne konštrukcie s netradičnou farebnou maskou a špecifickým spracovaním obrazu. Jeho charakter nemusí vyhovovať každému. Na druhú stranu má veľké množstvo fanúšikov. Väčší snímač Fujifilmu produkuje menej šumu a má väčší dynamický rozsah. Pokiaľ často nefotíte v zlých svetelných podmienkach, neberte menší snímač Olympusu ako nevýhodu. Jeho výstup je výborný.
Olympus OM-D E-M1 Mark II je modernejšej koncepcie s bohatšou výbavou. Fujifilm X-T2 je viac retro a viac zameraný na mechanické ovládanie. Obidva fotoaparáty majú 4K video, Olympus tu však má výhodu stabilizovaného snímača.
Fotoaparát bez objektívu je len ťažítko. Výber objektívov je pre využitie potenciálu fotoaparátu veľmi dôležitý. Obidve značky ponúkajú množstvo objektívov. Fujifilm má premyslenejšie portfólio, vidno poctivý prístup k plánovaniu. Skvelý je výber vysokosvetelných prime objektívov, doplnený kompaktnejšími prime objektívmi a transfokátormi. U zoomov ale počítajte s väčšími rozmermi a vyššou hmotnosťou ako u Olympusu. Portfólio Olympusu nie je tak vzorné. Úplne tu chýba rad objektívov so svetelnosťou F1,4. Ale aj na tom sa pracuje. Ak nechcete čakať, môžete si zadovážiť niektorý z objektívov Panasonic, sú 100% kompatibilné. To je výhodou toho, že Olympus i Panasonic (a ďalšie firmy) spolupracujú v rámci konzorcia 4/3.
Výkonný model predstavila i firma Sony, jej A6500 má tiež úctyhodné parametre, obrazový výstup je možno dokonca najlepší. Celé to však kazí koncepcia tela, ktorá je fajn kompaktná, ale v kombinácii s väčšími objektívmi neergonomická. Z tohto hľadiska Sony A6500 nie je priamou konkurenciou Olympusu (i Fujifilmu). Rozpačito musím hodnotiť portfólio objektívov. Nie je v ňom koncepcia. Pre APS-C Sony nebol predstavený nový objektív už 3 roky, ak nepočítame špeciálny objektív pre video. Koncepčne bližšie sú modely radu A7. Dúfam, že nikoho neurazím, ak budem tvrdiť, že z CSC fotoaparátu lepší obraz nedostanete, ako z FF Sony A7. Modely druhej generácie sa výrazne zlepšili oproti predchodcom, stále je v nich však akási ťažkopádnosť. Športovejšie vlastnosti im chýbajú. Portfólio objektívov je lepšie ako pre APS-C modely značky, ale tie skutočne dobré sú príšerne drahé. Cez adaptér môžete použiť objektívy s A-bajonetom a dokonca aj objektívy Canon EF, Sigma a Nikon F, dokonca s automatickým zaostrovaním. Zrkadlovkové objektívy sú však veľké a ťažké, vytráca sa tu výhoda CSC systému. Sony bude musieť na atletickom modeli s DNA zrkadlovky ešte popracovať.
Nové výkonné bezzrkadlovky sú tu najmä preto, aby konkurovali zrkadlovkám a dokázali, že ani akčné žánre nie sú pre nich prekážkou. Olympus a aj Fujifilm sa pustili do boja s Nikonom D500 a Canonom EOS 7D Mark II. Menší snímač Olympusu produkuje viac šumu, ako konkurent od Nikonu. Za horších svetelných podmienok bude ťahať za kratší koniec. Vďaka výkonnej stabilizácii je to menej často, akoby ste si mohli myslieť. V niektorých parametroch hravo poráža zrkadlovky. Fotenie s ním je jednoduchšie a ľahšie. Menej skúsený fotograf tu má väčšiu šancu uspieť.
Mnohí stále nevedia prísť na chuť elektronickému hľadáčiku. Pri bežnom fotení považujem EVF za lepší. Vďaka zrýchlenej odozve je však konečne použiteľný aj pri sekvenčnom snímaní. Stále tu nemáte ten pocit istoty, ako pri pohľade do optického hľadáčika zrkadlovky, ale rozdiel už nie je tak veľký ako v minulosti. Čo viac bránilo akčnému využitiu bezzrkadloviek bolo kontinuálne zaostrovanie. To sa rapídne zlepšilo. Nikon D500 asi zostane nekorunovaným kráľom akčných fotoaparátov, ak ste ochotný nosiť ťažkú výbavu. Ak sa prikláňate ku kompaktnejšej a ľahšej výbave, ste ochotný pristúpiť na kompromis, môže vás Olympus príjemne prekvapiť tým, čo dokáže.
Každému, kto zvažuje či si má kúpiť CSC alebo zrkadlovku, odporúčam vyskúšať ich. Tu žiadne písomné ani ústne zdieľané skúsenosti nepomôžu.
Najväčším konkurentom je len nedávno predstavený Panasonic Lumix GH5. Rovnaká cena, porovnateľné parametre. Panasonicu možno závidieť lepší hľadáčik s takmer 4Mpx rozlíšením, NFC a Bluetooth. Je to samozrejme špecialista na video. V tomto sa modely nedajú porovnávať. Olympus je s video výbavou pozadu, postačuje pre amatérskeho nadšenca. GH5 je v tomto profesionálny prístroj. Olympus osloví skôr akčných fotografov. Uvidíme, ako si v Panasonicu povedie snímač s novým spracovaním obrazu. Podľa prvých testov je na tom podobne ako Olympus.
Za konkurenta musíme považovať aj Olympus OM-D E-M1. Všetky prednosti nového modelu boli vymenované, ale starší model sa dopredáva za menej ako polovičnú cenu. To je veľmi silné lákadlo. Inovácií je neúrekom a to, že je Mark II lepší, môžeme tvrdiť bez zaváhania. Starší model je stále zaujímavý. Aktuálne dokonca lacnejší ako OM-D E-M5 Mark II. Ak chcete veľmi slušný fotoaparát pre bežné fotenie, stačí vám starší model. Ak ale často fotíte pohyb, investujte do Mark II. Rovnako aj keď ste fanúšikmi videa.
Čo ďalej?
Japonskí inžinieri isto už pracujú na nástupcovi. Mnohé zo špičkových parametrov ani nebude treba zlepšovať. Ak sa súčasný model sústredil najmä na rýchlosť, ten budúci by mohol na obrazovú kvalitu. Ťažko povedať, či sa zo súčasnej technológie snímača dá vytiahnuť viac. Asi to bude chcieť úplne novú technológiu s o triedu vyšším dynamickým rozsahom a nižším šumom a 14-bitový RAW. Miesto Art efektov by som prijal profesionálnejší colorgrading videa a TIFF.
Asi sa dočkáme Multishotu bez použitia statívu, možno aj súčasnému čítaniu dát zo snímača a nie po riadkoch. Videomakerov by potešila vyššia snímková frekvencia pri 4K rozlíšení. Z technológií, ktoré sú dostupné už dnes, by som prijal 4Mpx hľadáčik, Bluetooth a rádiové ovládanie bleskov.
Ako poznám Olympus, určite sa dočkáme niekoľkých upgradov firmvéru, ktoré vylepšia funkcionalitu a parametre aj toho súčasného modelu.
Záver
Podobne ako Fujifilm X-T2, i u vlajkovej lode Olympusu sme sa dočkali výrazného vylepšenia, najmä za účelom zlepšenia kontinuálneho zaostrovania a sekvenčného snímania. Zlepšilo sa toho však oveľa viac. Fotoaparát je výkonnejší a univerzálnejší ako jeho predchodca. Vstavanie výkonnejších komponentov sa však podpísalo na vyššej cene, z ktorej sa nejednému zakrúti hlava. Upgrade však stojí za to. Zvýšil sa obrazový potenciál a máme tu prvý Olympus so 4K videom.
Novinka sa prezentuje ako svalnatý nadopovaný športovec, rovnako dobrá je aj v ostatných žánroch. Ostatné modely prekonáva aj pri fotení portrétov (lepší AF, väčší hľadáčik, plná podpora nového systémového blesku), krajiny a architektúry (plne otočný displej, vyššie rozlíšenie, vylepšený Multishot). Vylepšenú batériu i nabíjačku ocení každý. Ak ma niečo mrzí, tak je to stále nedoriešenie problému so zaostrovaním určitého typu objektov. To však majú aj ostatné Olympusy.
I keď mám k dispozícii OM-D E-M1, dávam prednosť sympatickejšiemu a novšiemu OM-D E-M5 Mark II a luxusnému retru PEN-F. To ale skončilo. Číslom 1. sa stáva novinka OM-D E-M1 Mark II.
Pocitovo je Olympus OM-D E-M1 Mark II jeden z najlepších fotoaparátov, s akými som mohol pracovať. Plne som sa mohol sústrediť na fotenie a neriešiť technické nedostatky. Návrat k foteniu zrkadlovkou je stále ťažší a ťažší.
Internetom sa šíria rozčúlené hlasy, sťažujúce sa na vysokú cenu fotoaparátu a príslušenstva. A to z krajín, kde sa zarába oveľa viac ako u nás. Nie je to však len Olympus, ktorý podražel. K tejto téme som sa venoval v článku venovanému celkovému zdražovaniu fototechniky. Vyššia cena je najmä za súčiastkami, ktoré zabezpečujú vysokú rýchlosť. Kto ju nepotrebuje, ten prepláca. Určitou pridanou hodnotou k fotoaparátu je prémiový servis. Škoda, že v dohľadnej dobe nevyjde nový Olympus OM-D E-M5 Mark III. Práve ten by mohol byť správnou voľbu pre tých, ktorí chcú novší snímač a 4K video.
Olympus OM-D E-M1 Mark II je prelomovým modelom práve pre svoju rýchlosť. Tá chýbala a až teraz sa naplno dokážu využiť vlastnosti teleobjektívov. Olympus dospel do štádia, kedy sa ukazuje, že Micro 4/3 systém nájde uplatnenie aj v žánroch, ktoré donedávna boli doménou zrkadloviek. Stačí spomenúť známych českých fotografov Rosťu Stacha a Petra Bambouska. Obaja prešli na Olympus. Fotografi s obrovskými skúsenosťami, ktorí roky odlaďovali svoju výbavu a vedia presne, čo potrebujú. Vyskúšali Olympus, zhodnotili klady a zápory a rozhodli sa dať mu šancu. Ich skúsenosti môžete sledovať na ich weboch www.fotolovy.cz a www.sulasula.com. Ja sa svojich fotoaparátov nevzdám, ale tento bude asi tým hlavným.
Že ste nenašli nič o videu? Tak to si kvôli rozsahu recenzie nechávam do druhej časti spolu s podrobným testom funkcie Multishot.