Olympus Multishot

Rozhodol som sa túto unikátnu funkciu prebrať podrobnejšie v samostatnom článku. A keďže viem ako ste nažhavení na akékoľvek informácie o nej, zverejňujem tento článok skôr, ako celkovú recenziu nového Olympusu OM-D E-M5 Mark II. Upozorňujem, že veľa záberov má takmer 20 MB.

Už dávno neurobila žiadná funkcia toľko rozuchu, ako Multishot v novom Olympuse OM-D E-M5 Mark II. Výrobca sa chváli 40 Mpx fotografiami zo 16 Mpx snímača. To je viac ako u Nikonu D800/D810. Môže byť tento malý fotoaparát za 1/3 cenu spomínaných FF zrkadloviek, ich konkurenciou?

Už pri predstavení novinky Olympus upozornil, že funkcia Multishot je vhodná pre fotografovanie statických objektov s nutnosťou použitia statívu. Výsledná fotografia s vysokým rozlíšením vznikne z ôsmich záberov, ktoré sú vzájomne posunuté, vychýlením snímača. Celková expozícia trvá približne sekundu, aj keď sú expozičné časy jednotlivých záberov oveľa kratšie. Nie je to úplne nová funkcia a už dávnejšie s tým prišli výrobcovia zadných stien pre stredoformátové fotoaparáty. To ale prakticky nikoho nezaujíma. Tieto fotoaparáty sú mimo záujmu bežného fotografa, ktorý si asi radšej kupi luxusný automobil za tú istú cenu. Olympus prináša túto technológiu medzi bežných fotografov a robí ju cenovo prístupnou.

<

Multishot je funkcia dostupná v snímacích režimoch (jednotlivé a sériové zábery, samospúšť atď.). Podmienkou pre jej použitie je upevniť fotoaparát na statív. Ak si myslíte, že stačí pridržať fotoaparát na pevnej podložke, mýlite sa. Nové citlivejšie gyroskopy odhalia aj najmenšie otrasy a fotoaparát vám nedovolí stlačiť spúšť. Ikonka Multishot vtedy varovne bliká.

Multishot fotografie môžete ukladať do formátov JPG a RAW. V čase testovania sa dal RAW otvoriť jedine pomocou pluginu pre Photoshop. Spolu s Multishot RAW sa ukladá na kartu aj jeden záber v štandardnom rozlíšení. Jeho RAW má koncovku *.ORI. Multishot RAW má neuveriteľných 104,5 MB, JPG okolo 18 MB.

Najvyššie clonové číslo pri Multishote je f/8. Na predstavení Olympusu OM-D E-M5 Mark II v Prahe, nám bolo povedané, že je to z dôvodu difrakcie. Môžem potvrdiť, že u Micro 4/3 snímačov je práve táto clona hraničná. Asi je to pri Multishote ešte výraznejšie a výrobca nastavenie clony z tohto dôvodu obmedzil.

V menu môžete zvoliť oneskorenie expozície Multishotu. Mohli by ste to urobiť aj klasickou samospúšťou, ale odporúčam radšej v menu pre nastavenie Multishot. Oneskorenie nebudete musieť vypínať, keď prepnete fotoaparát do štandardného režimu. Neodporúčam fotografovať s vyššou citlivosťou, najlepšie je nastaviť ISO 100.

Spôsob akým vznika Multishot fotografia napovedá, že táto funkcia má svoje obmedzenia. Tým prvým je nutnosť použiť statív. Údajne sa pracuje na tom, aby sa dalo fotografovať aj z ruky. Druhým obmedzením je celková doba vzniku záberu. Ak sa niečo na scéne pohybuje, počas sekundovej multiexpozície sa to musí prejaviť pohybovým rozostrením. To sa stáva aj pri bežnom fotení a niekedy fotograf dokonca cielene používa dlhší čas, aj keby nemusel. Typickým príkladom je fotenie tečúcej vody alebo pohybujúcich sa mrakov. Pri tom sa často používajú ND filtre. Pri expozícii snímač stojí a pohybuje sa len objekt. Zaznamenaný pohyb je preto plynulý a len v jednom smere. U Multishot expozície sa scéna fotí prerušovane a okrem fotografovaného objektu sa hýbe aj snímač a to do štyroch strán. To sa musí na fotografiach prejaviť inak, ako u štandardného záberu s dlhým expozičným časom.

Ak sú medzi vami matematicky nadaní jedinci, musí im vŕtať v hlave, ako z 16 Mpx, nejakým násobením vznikne 40 Mpx?

Štandardný 16 Mpx záber  má 4608x3456 bodov. Multishot JPG má 7296x5472, čo je pribliťne 40 Mpx. Multishot vyvolaný z RAW má ale 9216x6912 bodov čo je takmer 64 Mpx. A to už dáva väčší zmysel, veď 16x4=64. Prečo potom tých 40 Mpx?

Dôvod je zrejmý, keď sa podrobne pozrieme na charakter 64 Mpx fotografií. Spojenie jednotlivých záberov nie je dokonalé. Neviem, čo je na príčine. Nedokonalý algoritmus fotenia alebo spracovania? Pátranie nechám na laboratória. Ale už teraz je mi jasné, prečo tu máme 40 Mpx JPG. Downsamplingom (znížením rozlíšenia) a spracovaním fotografie sa Olympus pokúša eliminovať nedokonalosť spojenia jednotlivých záberov. Ono to trochu na tých JPG fotografiach aj vidno. Kto pracuje s Photoshopov, určite už si všimol ako je rôzne interpretovaná ostrosť pri rôznych mierkach zväčšenia. Obraz vyzerá ostro pri 25, 50, 75 a 100% zväčšení.

Pri tretinových zväčšeniach (33% a 66%) sa fotografie javia ako menej ostré. Tento poznatok sa dá spätne využiť pri retušovaní nedokonalosti. Pri zmenšovaní fotografie po 1/4 rozlíšenia budu nedostatky zretelnejšie ako pri zmenšovaní po 1/3. Nedokonalosť interpolácie tu mierne zamaskuje nedostatky.

Využitím posunu o presnú hodnotu sa zvýraňuje interferencia pravidelných mriežok, tzv. moiré. To zaregistrujete na pravidelných štruktúrach akými sú škridle, textil, či okenné žalúzie. Výraznejšie moiré sa dedarí úplne eliminovať ani pri zmenšení.

40Mpx je hodnota rozlíšenia, ktorú určili v Olympuse. Je však na vás, čo s plným rozlíšením 64 Mpx urobíte vy. Môžete sami zvoliť rozlíšenie, ale aj spôsob prepočtu.

Rozhranie zásuvného modulu pre Photoshop.

Zmenšovanie fotografie z pôvodných 64 Mpx.

Ja som zvolil zmenšenie na 66%, čím dostanem rozlíšenie necelých 28 Mpx. Keď som fotografiu zmenšil na 75%, boli artefakty multishotu zretelnejšie. Po zmenšení som previedol fotografiu do priestoru LAB a doostril len kanál Lightness, aby som predišiel zvýrazneniu moiré.

Príklady

Pozrime sa najprv na to, kvôli čomu funkcia Multishot vznikla. Porovnajme štandardné a multishot rozlíšenie.

JPG vz. RAW

Pripravil som pre vás sériu fotografii na porovnanie. Každá séria sa skladá zo štyroch fotografii:

1. Original JPG 16 Mpx tak, ako ho zaznamenal fotoaparát
2. Original JPG 40 Mpx tak, ako ho zaznamenal fotoaparát
3. 64 Mpx JPG vyvolaný z RAW v Adobe Photoshop CS5, bez úprav
4. 27 Mpx Karol Srnec špecial JPG z RAW

Urobil som zamozrejme aj pokus s extrapoláciou 16 Mpx fotografie na 40 Mpx. Veď čo keby bola kvalita porovnateľná? Ušetrili by sme si námahu s Multishotingom. Porovnateľná nie je, rozdiel je veľký. Ostrosť a jemnosť detailu Multishotu je výrazne lepšia ako u extrapolovanej fotografie.

Vľavo natívny 40 Mpx Multishot, vpravo extrapolovaný 16 Mpx JPG. Pre porovnanie musíte fotografie zväčšiť na 100%, inak neuvidíte skutočné rozdiely a obidva zábery sa vám budú javiť takmer rovnaké.

Pri spracovaní 64 Mpx RAW súborov nemusíte fotografie zmenšovať stále na rovnaké rozlíšenie. Experimentujte. Fotografie upravte, až budete vedieť aké rozlíšenie pre tlač potrebujete.  Môžete vyskúšať aj dvojfázové zmenšenie, napr. najprv na cca 40 Mpx a potom na 24 Mpx.

Multishot a šum

Pozrime sa, ako si poradí Multishot so šumom. Keď fotíte zo statívu, je nastavenie vyššej citlivosti hlúposťou, ale zo zaujímavosti to urobiť môžeme. Maximálna citlivosť je obmedzená na ISO 1600.

ISO 100

ISO 400

ISO 800

ISO 1600

Všetky fotografie sú v natívnom JPG 40 Mpx. Výsledok je zaujímavý. Medzi ISO 100 a ISO 1600 je oveľa menší rozdiel v kvalite, ako som očakával.

Využitie

Rozlišenie fotografie určuje aký je maximálny formát tlače, pri zachovaní technickej kvality, bez viditeľnej pixelizácie. Pri krátkej pozorovacej vzdialenosti potrebuje oko obraz s hustotou okolo 300DPI. Pri sledovaní z väčšej vzdialenosti postačuje menšia hustota, pri výstavnej zväčšenine je to okolo 150DPI a napríklad na bilboarde je to hustota len okolo 30DPI.

Porovnanie rozlíšenia štandardného záberu s rozlíšením 16 Mpx a Multishot s rozlíšením 40 Mpx.

Celkový záber.

100% výrez z JPG 16Mpx.

100% výrez z JPG 40Mpx.

Toto sú odporúčané hodnoty. V praxi záleží na ostrosti fotografií, či nie sú na nej JPG artefakty. Z kvalitnej fotografie je možné urobiť ešte väčšie fotky, ako sú uvedené v tabuľke.

Artefakty pohybu

Sme uprostred predstavovania reálnych výsledkov. Zámerne som fotografoval motívy, kde je nejaký pohyb, ako autá, chodci, vlajúce vlajky, vodu, stromy vo vetre. A výsledok? Niekedy vyzerá rozmazanie pohybu dobre, inokedy nie. Prekrývanie niekedy spôsobuje artefakty so zreteľným digitálnym podpisom, ktorý sa v ničom nepodobá pohybovému rozostreniu pri dlhších časoch klasickou technikou.

Nedá sa presne predvídať, čo spôsobí pohyb na fotografii. Spoločne budeme odhaľovať ako sa na fotografiách premietne pohyb vody, oblakov, pohyb stromov vo vetre, pohyb človeka, zvierat a dopravných prostriedkov. Spoznáme, čo má a čo nemá zmysel fotiť technikou Multishot. Určite sa nájdu fotografi, ktorý dokážu netradičné prelínanie využiť kreatívne.

Výrez zo 64Mpx RAW, zväčšenie 100%.  Tu dobre vidno, aké artefakty sa môžu objaviť, ak sa na fotografii niečo hýbe.

Autá na moste - ako som predpokladal, rýchlopohybujúce sa objekty budú zachytené najškaredšie. Z každého auta a autobusu je 8 duchov na ceste.

Vlajky - niekedy vyzerajú dobre, inokedy nie. Práve na vlajkách vidno, že je to viacnásobná expozícia.

Konáre stromov - musím priznať, že sa mi prelínanie dokonca páči. Čím viac fúka, tým je efekt zaujímavejší.

Chodci - niekedy obraz vyzerá ako pri klasickej dlhej expozícii a vtedy sú fotografie zaujímavé. Je to príjemná zmena oproti ostro zachyteným ľuďom. Niekedy 8-expozíciu vidno a pôsobí to neprirodzene.

A čo na to Nikon D800E a spol.?

Môže 16 Mpx Olympus konkurovať Nikonu D800E a ostatným full frame fotoaparátom s vysokým rozlíšením? Prv než sa pozrieme na porovnanie fotografií, pozrime sa na porovnanie možností. Obmedzenia technológie Multishot sme si vymenovali. V čom sú fotoaparáty s natívnym vysokým rozlišením lepšie?

V prvom rade tieto fotoaparáty pracujú s “prirodzeným” vysokým rozlíšením, neustále a bez akýchkoľvek obmedzení. V celom rozsahu časov, clôn, ISO, k dispozícii je sériove snímanie, použitie statívu je na uživateľovi. Možno použiť blesk, môžete fotiť pohyb bez obmedzenia. Sú to jednoducho normálne fotoaparáty, len s vysokým rozlíšením.

Čo možno fotiť s Olympusom? Všetko, ale nie v režime Multishot. Multishot je určený/vhodný pre snímanie nepohyblivých objektov nasvietených trvalým svetlom. Nejaký ten pohyb na scéne môže pôsobiť rušivo, ale aj nie. Zo žánrov prichádzajú do úvahy produktová fotografia, makro, krajina, architektúra (exteriér i interiér).

Ja som to neskúšal, ale vy môžete. V počiatkoch fotografie, keď materiál bol málo citlivý a objektívy tmavé, fotili sa portréty aj s niekoľkosekundovými expozíciami. Fotografovaná osoba sa samozrejme nesmela počas expozície pohnúť. Šikovní fotografi preto vyrobili rôzne fixačné pomôcky. S Olympusom trvá expozícia zhruba sekundu a tak to snáď pôjde aj bez nich.

Postavme konečne Olympus proti Nikonu (zdržiaval som vás už dosť).

Musím priznať, že ma porovnanie s FF príjemne prekvapilo. Ak porovnávam len ostrosť a jemnosť detailov, Olympus často vyhráva. Skôr než technológia Multishot môžu za to vynikajúce objektívy, ktoré majú na MFT snímači menej práce ako tie pre FF. S Nikonom mávam častejšie fotografie pohybovo rozostrené, aj keď som ho dal na statív.

U menšieho snímača je aj menej problematické dosiahnuť väčšiu hĺbku ostrosti. Nikon je ale neprekonateľný v dynamickom rozsahu, vo svetlách vzniká menej prepalov.

Ak pri Nikone neurobíte technicky chybu, tak Olympus porazí. Najmä v RAW-e si môžete dovoliť silnejšie doostrenie a o triedu lepšiu prácu s expozíciou.

Nikon je víťazom nášho porovnávacieho testu, obrazovo, aj univerzálnosťou. Z hľadiska detailov Olympus zaostáva len málo. A vďaka spomínaným výhodam MFT systému, niekedy Nikon poráža, pretože je menej náchylný na technické chyby.

JPG s Nikon D800E + AF-S 85/1,4G.

JPG 40Mpx z Olympusu OM-D E-M5 Mark II + M.Zuiko 40-150/2,8 PRO (ohnisko cca ekvivalent 85 mm).

JPG z Nikon D800E + AF-S 105/2,8G VR Micro. S týmto záberom som sa natrápil. Skúšal som rôzne clony, samospúšť, predsklopenie zrkadla, Live View, viac svetla, sériové zábery... "Nikoňacký makráč"  nedokázal poraziť "Olympusácky telezoom".

JPG 40Mpx z Olympusu OM-D E-M5 Mark II + M.Zuiko 40-150/2,8 PRO (ohnisko cca ekvivalent 145 mm).

Môj osobný názor: Výsledky funkcie Multishot sú veľmi dobré. Artefakty Multishotingu niekedy nevyzerajú najlepšie, nárast rozlíšenia a tým aj ostrosti a prekreslenia je nepopierateľná. Zmenšenie z plného rozlíšenia
64 Mpx je nutné.

Záver

Algoritmus funkcie Multishot nie je dokonalý a to ani vtedy, keď sa vám na scéne nič nehýbe. Uvidíme, ako si s tým poradia ostatný výrobcovia softvérov. Olympus zvolil zníženie rozlíšenia z natívnych 64 Mpx na 40 Mpx.

Ak sa pozrieme na výsledok z hľadiska množstva detailov, je Multishot jednoznačným prínosom. Extrapolovaním 16 Mpx fotografie také množstvo detailov a takú ostrosť nezískame. Multishot má svoje opodstatnenie a využitie. Fotografi teraz budú spoznávať možnosti jeho využitia. Je to príjemný bonus k celkovo výbornej funkcionalite nového Olympusu, ale nie je to “killer” 36 Mpx Nikonov a 50 Mpx Canonov.

Musíme si uvedomiť, že toto je prvý komerčne dostupný fotoaparát s touto funkciou. Ak sa osvedčí, Olympus a možno nielen on, bude ďalej pracovať na vylepšovaní.

Túto funkciu má zmysel používať len pri tlači veľkých zväčšenín. Neposudzujte výsledky tejto funkcie na monitore. Preto nebola navrhovaná. Na skutočných papierových fotografiách uvidíte jej výsledky.

Či sa vám táto funkcia páči alebo nie, kvality Olympusu OM-D E-M5 Mark II na nej nestoja. Berte ju ako zaujímavý bonus, bez ktorého je tento prístroj aj tak vynikajúci.

Ja Multishot určite budem používať. Môžem tým len získať. Záložný RAW s 16 Mpx rozlíšením je zárukou, že aj keď Multishot nebude dobrý, mám k dispozícii aj bezproblémový štandard.

Mne sa výsledky pozdávajú a určite Multishot budem používať. Nemám čo stratiť, len získať.

Pri Multishote fotografujte do RAW + JPG. Ak sa vám pohyb zachytený vo fotografii nebude páčiť, vždy máte k dispozícii aj druhý RAW v štandardnom rozlíšení. Šikovnejší grafici sa určite pustia aj do vylepšovania rozmazaných častí použitím lokálneho pohybového rozostrenia filtrom Motion Blur.

A veru ešte nie je koniec

Jedným z prvých programov, mimo pluginu pre Photoshop, dokáže vyvolať RAW z Mark II aj Iridient Developer 3 (beta). Iridient už preukazal svoju silu pri vyvolávaní RAW súborov z fotoaparátov Fujifilm.

Program otvorí RAW v rozlíšení 40 Mpx, nie 64 Mpx. Výsledok spracovania obrazu je prakticky identický s tým, keď v Photoshope znížite rozlíšenie na 40 Mpx.

Rozhranie RAW konvertora Iridient Developer 3 (beta).