Všetko, čo majú Fujisti radi v malom balení. X70 obrazovo s prehľadom poráža nejednu zrkadlovku. Video je však podpriemerné.
Ako číselne označenie naznačuje máme tu kompakt, ktorý môžeme zaradiť medzi profesionálnu X100T a amatérsky X30. Veľkosťou je bližšie k X30, obrazovou kvalitou sa vyrovná modelovému radu X100. Na skutočne kompaktný fotoaparát bez kvalitatívnych kompromisov čakalo veľa fanúšikov tejto značky.
Prvý dojem
Prvý dojem? Vysoko priaznivý. V prvom rade je tu osvedčený retrodizajn, ktorý neutrpel ani tým, že je X70 menšia. Rovnako dobrý dojem je z kvality spracovania. Páči sa mi, že telo je kovové a kov je priznaný aj tam, kde by ste podľa obrázkov hádali polep. Áno aj čierna časť tela je kovová. Pogumovaný je len predný grip a zadná opierka pre palec.
Príjemným prekvapením je výklopný displej, na ktorého ráme je dvojica tlačidiel. Je to praktické a navyše to nenarúša dizajn. A hurá, je dotykový! Rukami mi prešli asi všetky X-ká a tak mi je ergonómia ovládania dôverne známa. Aj u tohto malého kompaktu si na svoje prídu priaznivci mechanických ovládacích prvkov. Vzhľadom na veľkosť fotoaparátu tu nenájdete všetko to, čo u rozmernejších modelov, to podstatné je však k dispozícii.
Oko potešila i pekná kovová krytka objektívu. Pod ňou sa ukrýva objektív s relatívne malým predným členom.
Špecifikácia
Fujifilm X70 je prémiový kompaktný fotoaparát so širokouhlým prime objektívom a veľkým APS-C snímačom. Telo je vyrobené z kovu. X-Trans™* CMOS II snímač má rozlíšenie 16,3 Mpx, o spracovanie dát sa stará EXR Processor II. Objektívom je Fujinon 18,5 mm (28 mm ekvivalent pri 35mm filme) so svetelnosťou F2,8. Optickú sústavu tvorí sedem šošoviek, z toho dve asférické. Príkladná ergonómia ovládania vychádza s ostatných modelov radu X. Fotoaparát je bez hľadáčika. 3” LCD displej má rozlíšenie 1 040 000 bodov, je výklopný a s dotykový ovládaním. Mechanická uzávierka má rozsah 30 s - 1/4000 s + Bulb (max 60 minút), najkratší čas synchronizácie s bleskom je 1/250 s. V režime elektronickej uzávierky je najkratší čas 1/32000 s. Vo výbave nájdete aj WiFi.
Schéma konštrukcie objektívu.
- Snímač 16,3MPix X-Trans™ CMOS II formátu APS-C
- Procesor EXR II
- Mechanická uzávierka s rozsahom časov od 1/4000 – 30 sek., Bulb/T do 60 min.
- Elektronická uzávierka s rýchlosťou do 1/32000 s.
- Pokročilé režimy expozície P/A/S/M, automatické motívové režimy
- Full HD video 1920x1080 25p/30p/50p/60p
- Výklopný dotykový 3“ LCD TFT displej s rozlíšením 1 040 000
- Vstavaný Wi-Fi modul
- Obrazové profily simulujúci farebné podanie filmov Fujifilm Provia, velvia, Astia, Classic Chrome atď.
http://fujifilm-x.com/en/cameras/x70/
http://fujifilm-x.com/en/x-stories/max-out-the-smallest-x/
https://www.fujifilm.eu/fileadmin/user_upload/FUJIFILM_X70_EN_Web.pdf
Ergonómia ovládania
Rovnaké prvky ovládania nájdeme aj na iných modeloch Fujifilm, tu je X70 vedľa X-E2s.
Clonu je možné nastavovať mechanicky prstencom na objektíve, pre lepšie ovládanie slúžia dva výstupky. Na objektíve je aj otočný prstenec. Jeho funkciu môžete nastaviť. “Eňo-ňuňo” vychytávkou je malé nenápadné tlačidlo na boku fotoaparátu, ktoré slúži práve na nastavenie funkcionality prstenca. S funkcií si môžete vybrať napr. ISO, WB, simuláciu filmov, či digitálny zoom.
Praktický je prepínač režimov zaostrovania, pri základni objektívu.
Na prvý pohľad nevyzerá, že by sa na objektív dali nasadiť filtre, alebo predsádky. Pod prednou obrubou objektívu sa však ukrýva závit pre priame pripojenie predsádky WCL-X70 (ekvivalent 21 mm objektívu) alebo slnečnej clony. Fujifilm nemá v ponuke redukciu na filtre, ale myslím, že je to len otázkou času, kedy si to všimnú ázijskí výrobcovia príslušenstva.
Pri základni objektívu je praktický prepínač režimov zaostrovania. Všimnite si nenápadné tlačidlo na bočnej strane, slúži na ovládanie funkcie objektívového prstenca.
Krásna kovová krytka ma jedinú chybu, rada sa vyberá na samostatnú cestu do sveta, ak si pri jej skladaní nedáte dobrý pozor.
Clona sa nastavuje prstencom na objektíve, ktorý má dva výstupky, uľahčujúce manipuláciu.
Prepínač ON/OFF je maličký a jeho použitie je iritujúce aj pre mňa, ktorý sa chváli chirurgickými prstíkmi.
Pohľad na ovládacie prvky zhora. Prepínač ON/OFF je malý, ale napokon si na jeho ovládania nájdete grif.
Zadný krížový volič s potvrdzovacím tlačidlom uprostred a štvoricou tlačidiel naokolo má svoj vzor u ostatných modelov. Malé rozmery fotoaparátu a vystúpený rám displeja spôsobujú, že miesta tu trochu chýba. Pri tlačení šípky vľavo som palcom narážal na displej. Úplne hore je kolíska, slúži predovšetkým na nastavenie parametrov v Quick menu.
Úplne hore kolíska pre nastavovanie funkcií v Quick menu.
Displej fotoaparátu je výklopný smerom hore o 180°, takže ho môžete používať aj na selfie. Nadol je výklopný o približne 45°. Na jeho ráme je dvojica tlačidiel Play a Delete. Displej je dotykový. Menu je aj v slovenčine. Ponuka je bohatá, ako sa patrí na pokročilý model.
Funkčná výbava
Expozičné režimy
Používať fotoaparát v inom ako poloautomatickom, či manuálnom režime, je trestuhodné plytvanie jeho potenciálom. Mechanické ovládanie predurčuje, aby ste s ním pracovali ako so 40-ročným filmovým fotoaparátom. Pre nastavenie času, clony a korekcie expozície, slúžia mechanické ovládače. Aj keď je fotoaparát vypnutý, vidíte, aké hodnoty máte nastavené. Clona i expozičný čas sa môžu nastavovať aj automaticky. Na ovládačoch nájdete za týmto účelom červené Á-čko. Kombinovaním nastavení dostanete vlastne štvoricu pokročilých režimov P/A/S/M. Páčkou pri voliči časov sa dá fotoaparát prepnúť do expozičnej automatiky, kde sa ukývajú motívové programy.
Uzávierka
Uzávierka fotoaparátu je mechanická s rozsahom 30 s. -1/4000 s. Je tu aj režim Bulb a dokonca aj režim T (Thungst). Ten slúži tiež na nastavenie dlhých časov, rovnako ako režim Bulb, ale netreba pri ňom držať stlačenú spúšť, jedným stlačením sa tu uzávierka otvorí a druhým zatvorí.
Fotoaparát ponúka aj režim elektronickej uzávierky, kedy je najkratší expozičný čas až 1/32 000 s. Tento režim je určený najmä pre fotografovanie za veľmi dobrých svetelných podmienok, pri plne otvorenej clone, kedy 1/4000 s nemusí stačiť. Odporúčam nastaviť v menu režim automatického prepínania medzi mechanickou a elektronickou uzávierkou. Synchronizácia s bleskom je do 1/250 s.
Zaostrovanie
Fotoaparát ponúka automatické, alebo manuálne zaostrovanie. Režim sa prepína na prednej časti fotoaparátu, blízko objektívu. V nastavení AF môžete vyberať zo širokej skupiny bodov, zúženej zóny a jedného bodu, ktorý môžete vyberať tlačidlami, ale oveľa jednoduchšie je to dotykom.
Manuálne zaostrovanie je veľmi ťažkopádne. Sú tu síce pomôcky v podobe lupy, delenej obrazovky (napodobnenie zaostrovacieho klinu) a peaking levelu, ale otáčanie predným prstencom je neergonomické a trvá nekonečne dlho, kým prebehnete rozsah zaostrenia. Manuálne zaostrovanie je pre trpezlivých.
Režimy záberov
Režimy záberov sa nastavujú po stlačení tlačidla Drive. Nájdete tu sériové zábery, niekoľko bracketingov, kontinuálnu panorámu, dvojexpozíciu a efektové filtre. Efektových filtrov tu nie je toľko ako v Olympusoch a ani nie sú tak dobre navrhnuté. Sú tu skôr do počtu a väčšina majiteľov fotoaparátov ich nikdy nepoužije. Načo aj, keď sú tu vydarené simulácie filmov?
ISO, simulácia filmov, DR…
Citlivosť je štandardne nastaviteľná v rozsahu 200 - 6400. Väčší rozsah je k dispozícii pri fotení do formátu JPG. Okrem manuálneho nastavenia citlivosti môžete vyberať aj z troch automatiky, kde je limitovaná najvyššia citlivosť a najdlhší expozičný čas. Nastaviteľné hodnoty obmedzuje použitie rozšírenia dynamického rozsahu.
Ak fotografujete do formátu JPG, môžete ovplyvniť fotografie niekoľkými nastaveniami. Dynamický rozsah softvérovo rozšírite funkciou DR. Farebnosť a kontrast ovplyvňujete výberom obrazového profilu. Tu je jedna zo silných zbraní Fujifilm, ktorá ťaží z dedičstva dlhoročnej výroby špičkových filmových materiálov. Miesto všeobecných profilov tu máme simuláciu filmov, ktoré sú dnes už legendami. Provia, Velvia, Astia… Chýba Acros, ktorý do rodiny simulácií pribudol s príchodom X-Pro 2. Obrazové profily môžete ovplyvniť nastavením saturácie, tónu a kontrastu. Nastaviteľné je aj doostrovanie a odšumovanie, ale nedajú sa úplne vypnúť.
Príslušenstvo
K fotoaparátu je možné pripojiť externý priehľadový (optický) hľadáčik, aký poznáme napr. z filmových kompaktov. Zasúva sa do sánok pre blesk. Nemá žiadnu poistku proti nechcenému vypadnutiu. Hľadáčik je pomerne veľký, ale ako všetky hľadáčiky takejto konštrukcie, má veľa nedostatkov:
1. Hľadáčik zobrazuje len približné rámovanie obrazu
2. Umiestnený je pomerne ďaleko od objektívu a tak je tu veľká paralaxa. To znamená, že pri snímkach nablízko vidíte v hľadáčiku niečo inšie, ako odfotíte. Pomôcť má značka paralaxy, o ktorú treba posunúť kompozíciu.
3. Okrem rámovania vám hľadáčik nič iné neukáže. Nevidíte, či je zaostrené. Nezobrazujú sa žiadne expozičné údaje ani nastavenia.
4. Cena hľadáčika je vysoká, pritom konštrukcia puzdra, vrátane pätky je plastová.
Osobne nevidím rozumné využitie tohto predraženého príslušenstva.
Využiteľnejšia je širokouhlá predsádka, ktorá rozšíri zorný uhol, ktorý zodpovedá 21 mm objektívu. Predsádku som nemal možnosť vyskúšať.
Fotoaparát v praxi
Zaostrovanie je priemerne rýchle, väčšinou si fotoaparát potrebuje pri zaostrovaní “zapumpovať”, prebehnúť tam a späť. V režime kontinuálneho zaostrovania “pumpuje” neustále. Ako poznáme Fuji, rýchlosť AF vedia ďalšími firmvérmi zlepšiť. Dúfam, že to bude aj v tomto prípade.
Paradoxné je, že ak fotoaparát prepnete do automatiky pre zelenáčov, zaostrovanie sa výrazne zrýchli. Neviem si to vysvetliť inak, ako že algoritmus tu spätne nekontroluje presnosť zaostrenia. Zaostrovanie sa v praxi ukazuje ako použiteľné, ak nejdete robiť akčnú fotografiu. Po pár desiatkach záberoch ho prestávam registrovať a sústreďujem sa na prácu. A ako sa ukáže neskôr, vhodným nastavením sa dá AF urýchliť. Ale na to samozrejme prídete (ak vôbec), až po pár dňoch.
“Pumpovania” sa zbavíte a zaostrovanie bude rovnako rýchle ako v expozičnej automatike, ak v menu 1/AF Nastavenie automatického zaostrovania/Priorita spúšte/zaostrenia nastavíte Výber priority AF-S na spúšť. Možno občas ulovíte nezaostrený záber, ale za výrazné zrýchlenie to stojí. Nebojte sa, spúšť stále funguje dvojfázovo.
Displej, krásne sa na neho pozerá, ale s niektorými farbami to vážne preháňa. Oranžová z neho doslova žiari a to aj keď máte vybraný obrazový profil s tlmenými farbami. Aby ste naň dobre videli aj na slnku, nastavte jas na najvyššiu hodnotu.
Menšie rozmery fotoaparátu z neho robia skutočne vreckový prístroj. Aspoň do vnútorného vrecka mojej bundy sa bez problémov zmestil.
Sprvu som si myslel, že bez hľadáčika sa mi bude ťažko fotiť. Najprv som zvýšil jas na displeji. Pri maxime je dobre čitateľný aj na priamom slnku. Aspoň uvidím, čo fotím a nie len nejaké náznaky. Hľadáčik je ale aj tak hľadáčik. Jeho absencia mala napokon priaznivý vplyv na moju kreativitu. S výklopným displejom som oveľa častejšie fotografoval z netradičných uhlov. Prvá prechádzka mestom bola veľmi osviežujúca. Na miestach, ktoré som prešiel 100x, som objavoval nové kompozície. A to mám výklopný displej na viacerých fotoaparátoch, ale u nich je aj hľadáčik, ktorý využívam častejšie.
Nastavil som automatickú citlivosť, kombinovanú uzávierku (nech sa nemusím starať o krátke časy) a prstenec na objektíve naprogramoval na zmenu obrazových profilov. A potom som si len užíval. Nastaviť clonu prstencom okolo objektívu, zvoliť kompozíciu, vybrať obrazový profil, zaostriť a zmačknuť spúšť nadoraz.
Postupne sa zžívam aj s objektívom. Odozva spúšte je okamžitá. Ak máte predostrené, správny okamih nepremeškáte.
Výklopný displej s dotykovým ovládaním podporujú kreatívnu kompozíciu.
Výdrž batérie je reálnych cca 320 fotografií. Na kompakt mierne nadpriemerná hodnota. Pre niekoľkohodinovú vychádzku do mesta alebo prírody sa zurčite zíde náhradná batéria. Pri testovaní som mal len jednu batériu, to stačilo zhruba na 3-hodinové fotenie. Potom už červený piktogram hlásil koniec fotenia. Nabíjačka samozrejme v práci. Skúsil som fotoaparát pripojiť cez USB k počítaču (štandardný micro USB, aký má väčšina telefónov), či sa cez neho nezačne nabíjať. A veru nabíja. Fotografovať sa s ním však vtedy nedá.
Záludnosti
Ak sa mi na fotoaparátoch niečo skutočne nepáči, tak je to ich záludnosť. Ak si pozorne neprečítate návod a začnete experimentovať, môžete byť nepríjemne prekvapení. Pre potreby recenzie som nastavil Auto ISO, aby som mal viac fotografií aj na inom ako základnom ISO. Posledný deň som sa rozhodol vyskúšať rozšírenie dynamického rozsahu. A tak som pár hodín fotil s DR200 a DR400. Na displeji bolo vidno viditeľné rozšírenie dynamického rozsahu. V počítači ma čakalo nepríjemné prekvapenie. Pri DR200 použije fotoaparát najnižšiu citlivosť ISO400 a pri DR400 dokonca ISO 800. Pri ISO 800 už na fotografiách, pri 100% priblížení, uvidíte mierny šum. A neveriacky sa pozeráte na časy cez 1/1000 sekundy.
Obrazová kvalita
Ako fotograf sa môžete rozhodnúť, či budete fotografovať do JPG (kde sa aplikujú všetky nastavenia), alebo do RAW-u, ktorý budete musieť vyvolať v RAW konvertore. V prvom prípade si užijete charakter jednotlivých obrazových profilov. V druhom vás čaká rozhodovanie, v čom RAW vyvolať. Neštandardná bayerová maska spôsobuje, že nie každý program dokáže vyťažiť z RAW-u maximum. Najodporúčanejšie sú programy Capture One a Iridient Developer. Ja som fotografie spracoval v Adobe Lightroom CC. Nemal som s nimi problémy, len výnimočne som pri detailnom prezeraní narazil na “akvarelový efekt” rozpíjania zelenej farby, ktorú Adobe Camera Raw tak dobre nezvláda. Osobne sa však nemienim vzdať univerzálnosti a ergonómie ovládania tohto populárneho programu.
Galériu fotografií som rozdelil na dve skupiny. V prvej sú fotografie snímané priamo do formátu JPG, v druhej sú fotografie vyvolané z RAW. U RAW som použil DNG profil, ktorý som si vytvoril pomocou X-Rite Color Checkeru Passport. Farby by sa tu mali najviac blížiť realite.
Snímané do formátu JPG, bez ďalších úprav.
Nízky šum a veľký dynamický rozsah vám pomôžu pri výraznejšom posprocesingu.
Pri fotení do JPG farebnosť ovplyvňujete filmovými profilmi. Tie majú svoju charakteristiku danú ich reálnymi vzormi. Nečakajte tu farebnú vernosť. Niekedy sú farby výrazne posunuté. Ale tak to má byť, to sa fanúšikom páči.
Šum
Malý kompakt s veľkým srdcom. Pre priaznivcov Fuji nebudú výsledky testov šumu žiadnym prekvapením. X-Trans II zvláda šum výborne. Od ISO 400 sa v tieňoch začína prejavovať šum, svetlá sú takmer nepostihnuté. Pri ISO 800 sa šum začne objavovať aj vo svetlách. Pri 100% zväčšení vidno šum pri ISO 1250/1600 už dobre, ale na výtlačku 70x50 ho takmer nezaznamenáte. Veľmi dobré si snímač vedie aj pri ISO 3200. Nie je tu oveľa viac šumu ako pri ISO 1600. ISO 6400 je horná hranica fotoaparátu, nie kvôli šumu, ale technicky. Je to maximum, kam vás fotoaparát štandardne pustí. Úroveň šumu je tu stále veľmi dobre prijateľná, takmer na úrovni profesionálnych plnoformátových zrkadloviek. Že kecám, tu sú dôkazy (100% priblíženie):
ISO 6400 - Fujifilm X70 (vľavo) vz. Canon EOS 80D. Presvedčivé víťazstvo Fuji. Je však pravdou, že je vo výhode vďaka menšiemu rozlíšeniu snímača.
ISO 6400 - Fujifilm X70 (vľavo) vz. Nikon D7200. Aj tu s prehľadom víťazí Fuji. Opäť tu zohráva úlohu aj menšie rozlíšenie snímača.
ISO 6400 - Fujifilm X70 (vľavo) vz. Nikon D4s. S malým náskokom víťazí Nikon, pri rovnakom rozlíšení má výhodu vo väčšej ploche snímača.
Druhej generácii snímača X-Trans sa vyčíta vyhladzovanie pri potlačení šumu, ktoré u prvej generácie nebolo tak výrazné. Odšumovanie úplne vypnúť nejde, môžete ho nastaviť na hodnotu -2, kedy je najslabšie. Výrazné odšumovanie dokáže u mnohých fotoaparátov zabiť obrazovú kvalitu aj u relatívne nízkej citlivosti. Ako je tomu u nášho fotoaparátu? Pri nastavení na -2 nie je odšumovanie agresívne pri stredných citlivostiach. Pri vysokých už fotografie prichádzajú o detaily.
ISO 1600 - vľavo JPG, vpravo RAW.
ISO 3200 - vľavo JPG, vpravo RAW.
Šum sa môže objavovať aj pri nízkych citlivostiach, ak používate silný postprocesing. X70 zvláda postprocesing príkladne a nárast šumu je minimálny. Môžete sa o tom presvedčiť v časti venovanej dynamickému rozsahu.
ISO 3200, fotografované z ruky, fotoaparát opretý o mreže. Nadpriemerne nízka úroveň šumu pri takto vysokej citlivosti.
Výkon fotoaparátu je pri stredných a vysokých citlivostiach fantastický, s prehľadom poráža najlepšie APS-C zrkadlovky a tento krpec sa nebojí postaviť ani plnoformátovému šampiónovi.
Dynamický rozsah
Dynamický rozsah fotoaparátu je nadpriemerný a blíži sa APS-C zrkadlovkám Nikon. Fuji lepšie zvláda tiene, Nikon je lepší vo svetlách. Preto u Fuji odporúčam radšej mierne podexponovaný záber, ak by hrozili prepaly. V nasledujúcich ukážkach uvidíte úpravy expozície a dynamického rozsahu v programe Adobe Lightroom CC (všetko RAW). Vľavo neupravený záber, vpravo upravený. Mieru úprav si môžete pozrieť v pravom paneli.
Svetelne náročná scéna, exponovaná na stredné tóny. Vľavo neupravený RAW, vpravo po výrazných úpravách tieňov a svetiel.
Tu som exponoval na svetlá, tiene sú výrazne podexponované. Nárast šumu v tieňoch je tu o niečo väčší, ale stále menší ako u APS-C konkurencie.
Expozícia na tiene. Veľké prepaly už nejde zachrániť i keď zlepšenie tu je.
Tu už je originálny záber podexponovaný celkovo, takmer z úplnej tmy sa dá stále bez problémov vytiahnuť kresba, daňou za to je zvýšená miera šumu.
Neupravený RAW zámerne podexponovanej fotografie.
S vytiahnutou kresbou v tieňoch.
Objektív
Objektív je u kompaktu obzvlášť dôležitý, nemôžete ho vymeniť za iný. Fujinon 18,5/2,8 Super EBC je vynikajúci, jedno akú clonu máte nastavenú. Ukážkovo je odladený so snímačom.
Oficiálny MTF graf.
Pohľad na takto technicky kvalitnú fotografiu vždy poteší.
Po nedávnych testoch nie práve najlacnejších transfokátorov pre DSLR, kde som pracne hľadal, kedy je objektív dobrý a kedy zlý a či vôbec stojí za tie peniaze, je tu objektív, ktorý neoslní parametrami, ale kvalitou. A to sa cení. Nič netreba softvérovo upravovať, všetko je OK. Kopec roboty ušetrenej.
Makro nie je silnou stránkou fotoaparátu. U veľkého APS-C snímača nie je tak ľahké navrhnúť objektív s dobrým makrom, obzvlášť u širokouhlého objektívu. Je to rovnako ako u zrkadloviek. Ak chcete fotiť makro, potrebujete makroobjektív. Tu je však objektív nevymeniteľný. Maximálne zväčšenie ale nie je až také zlé a na close-up fotografiu je dostačujúce. U X-100 pri fotení detailov bola kresba mäkšia. Tu žiaden pokles kvality nie je. Pri fotení detailov môžete využiť malú hĺbku ostrosti. Pri širších záberoch si ju neužijete.
Detail veľkého kvetu tulipánu. Toto je maximum priblíženia.
Pri fotení detailov sa ukáže aj pekný bokeh. Všimnite si detaily na púpave. Kvalita objektívu je výborná aj pri fotení detailov a to aj pri plne otvorenej clone.
Práca s objektívom má dve polohy. Pri fotení detailov môžete pracovať s relatívne malou hĺbkou ostrosti. Vzhľadom na širokouhlosť sa táto možnosť rýchlo vytráca s predlžujúcou sa vzdialenosťou. Od zhruba 1 metra je lepšie prejsť na veľkú hĺbku ostrosti a objektív poriadne pricloniť.
Najvýraznejšie rozostrenie je pri fotení detailov.
Tu už je vzdialenosť od objektu väčšia, stále tu ale môžeme hovoriť o rozostrení pozadia, ktoré má zmysel využiť.
Objektívu najviac pristane fotenie s veľkou hĺbkou ostrosti. Pri clonách f/8 - f/11 sa ukážu naplno jeho kvality. Výborná kresba po celej ploche. Sférické skreslenie je nepatrné a netreba ho vôbec korigovať. To fotoaparát predurčuje na fotografovanie architektúry.
Širokouhlosť, výborná ostrosť a zanedbateľné sférické skreslenie predurčujú objektív pre fotenie architektúry.
Vinetáciu pri otvorenej clone si všimnete ťažšie, i keď na fotkách je. Nie je však sústredená v rohoch, ale plynule prechádza z rohov do stredu obrazu. Keby som nerobil testy, ani by som si ju nevšimol. Už po malom priclonení ju výrazne redukujete.
Výborne je korigovaná chromatická chyba. Osvedčili sa aj antireflexné vrstvy Super EBC. Aj pri priamom svetle v obraze, vznikajú reflexy zriedkavo. Niekedy je vidno, že stavebná dĺžka objektívu je krátka a je blízko snímača, takže reflexy vznikajú skôr na snímači ako v objektíve.
Pri silnom bočnom svetle kĺzajúcom po prednom člene, bez slnečnej clony, môže na fotografiách vzniknúť jemný závoj. Skôr než na prekážku sa dá však využiť pre ozvláštnenie fotografie.
Pokus o vyprovokovanie pri plne otvorenej clony.
A pri clone f/11.
Nízke bočné svetlo. Jemný závoj pekne ozvláštňuje fotografiu. Ak by sa vám nepáčil, stačí objektív zacloniť rukou.
Video
Fuji vo svojich fotoaparátoch nie je veľkým propagátorom videa. Ich X-Trans CMOS snímač je vynikajúci pre fotografovanie, ale sú s ním problémy pri videu. Pomaly sa kvalita zlepšuje, ale u X70 sa konštruktéri rozhodli, že vám nakrúcanie znepríjemnia tak, že to radšej vzdáte. Stačí k tomu jediné malé tlačidlo. Ten, kto ho navrhol v tejto podobe, by mal spáchať seppuku (rituálna samovražda, kedy si samuraj vrazil krátky meč do brucha a sekundant mu potom odťal hlavu). Tlačidlo Record je umiestnené v tesnej blízkosti kolieska korekcie expozície. Je malé a plytko zasadené. Stlačiť sa dá len špičkou nechta, po tom čo si takmer zlomíte prst. Takmer každý druhý klip sa mi nepodarilo natáčanie včas začať a ešte častejšie ukončiť. Ešte nikdy som nemusel toľko osekávať nechcene natočeného materiálu. Každý klip sa začína s malým oneskorením. I keď ste pred stlačením Record predostrili, fotoaparát zaostrí znova. Zapumpuje si a až po zaostrení začne snímať.
Vďaka tomu, že väčšina tlačidiel sa dá naprogramovať, som sa na tlačidlo Record mohol vykašľať. Jeho funkciu som pridelil tlačidlu Fn, ktoré je štandardne obsadené funkciou WiFi. Samozrejme som to urobil až doma večer, keď som mal čas hľadať nejaké riešenie pálčivého problému. To však nemení nič na tom, že tlačidlo Record je navrhnuté zle.
Tlačidlo Record je príliš blízko korekcie expozície a je hlboko zapustené. Jeho ovládanie je trápením.
Video je vo Full HD rozlíšení s frekvenciou až 60p. Samotná kvalita videa nie je zlá. Môžete naň aplikovať aj filmové profily. Rušivo pôsobí poblikávanie clony a trasenie obrazu. Pri fotení mi stabilizácia nechýba, ale vo videu áno. Ak máte kvalitný smartphone, asi radšej siahnete po ňom, ak budete chcieť točiť video.
Konkurencia
Najprv tu máme dosluhujúci Nikon Coolpix A, ktorého kvality sú neodškriepiteľné, ale jeho pomalosť z neho robí nervy drásajúci kus pekného hardvéru. Ak sa zameriame len na obrazovú kvalitu, tak je to súboj dvoch snímačov s rovnakým rozlíšením i veľkosťou. CMOS proti X-Trans. Fanúšikovia Fuji iste dajú prednosť charakteristickému obrazu X-Transu a aj kvôli menšiemu šumu. Vydarenejší je aj objektív Fujinon. Mínusom Nikonu je pevný displej bez dotykového ovládania a najkratší čas uzávierky len 1/2000 s. Chýba aj WiFi.
Ricoh GRII je ďalším konkurentom, mladším ako Coolpix A. I on ponúka výbornú obrazovú kvalitu. Je tak trochu sterilný, chýba mu atraktívnejší imidž. Je to nenápadnosť sama. Pre niekoho to však môže byť výhoda. Má rovnaké parametre snímača i objektívu. Väčší je rozsah citlivosti ISO. Zaostrovacích bodov je ale len 9. Aj u Ricohu je mínusom pevný displej bez dotykového ovládania. Sériové snímanie má len 4 obr./s. oproti 8 obr./s. u Fuji. Ricoh GRII je aktuálne asi najväčším konkurentom X70, ostatné modely sú buď zastaralé, alebo niektoré nedostatočné parametre bránia ich plnohodnotnému využitiu.
Presuňme sa do Nemecka. Z roku 2012 pochádza konkurencia v podobe Leica X2. Obrazová kvalita je veľmi dobrá. Roky sa podpísali na zastaraní, vlastne už v čase predstavenia, niektoré parametre nedosahovali vtedajší štandard. Veď napríklad displej má len 230 000 bodov. Objektív je menej širokouhlý (ekvivalent 36 mm). Najkratšia zaostriteľná vzdialenosť je 30 cm. Výhodou modelu je možnosť pripojenia elektronického hľadáčika. Uzávierka je limitovaná na 1/2000 s. Chýba WiFi i video.
Novší je model Leica X z roku 2014. APS-C snímač typu CMOS má rozlíšenie 16 Mpx. Objektív ekvivalentnu 35 mm má svetelnosť F1,7. Najkratšia zaostrovacia vzdialenosť sa zlepšila na 20 cm. Displej má konečne moderné parametre, uhlopriečku 3" a rozlíšenie 920 000 bodov. Uzávierka ostáva limitovaná na 1/2000 s.
Dieru do sveta prémiových kompaktov s väčším snímačom sa snaží urobiť aj Sigma. Ich jedinečný vrstvený snímač Foveon X3 má nepopierateľne kvalitný výstup. V prekreslení detailov sa fotoaparátom Sigma ťažko niečo vyrovná. Sigma ponúka hneď štvoricu fotoaparátov, líšiacich sa použitou optikou. Rovnaký objektív má model dp1 Quattro. Sigma nedokáže už roky využiť potenciál jedinečného snímača a v praxi s fotoaparátmi zvádzate neustály boj. Pomalý AF, výrazne horšia obrazová kvalita pri vyšších citlivostiach, podpriemerná výdrž batérie. Naviac je tu aj kontroverzný dizajn modelového radu dp.
A čo konkurencia vo vlastných radoch? Rozmerovo je X70 bližšie k X30 a jej predchodcom. Fujifilm X30 má dokonca svetelný zoom a hľadáčik. Malý snímač ju však odsudzuje na porovnávanie s bežnými kompaktami. Je to vidno na fotografiách a najnáročnejší fotografi s tým budú nespokojní, akokoľvek je to pekný fotoaparát. Ak nepotrebujete tu najvyššiu obrazovú kvalitu, môže byť pre vás zoom a hľadáčik lákadlom, ktoré preváži misky váh v prospech X30.
Obrazovo môžeme porovnávať X70 len s vyšším modelom X100T a jeho predchodcami. Nebudem vymenovávať všetky rozdiely, tie si nájdete na stránkach Fujifilm. Tu je to o rozhodovaní, či menší fotoaparát bez hľadáčiku, alebo väčší s hľadáčikom? Na to si musí každý zodpovedať sám. Mne osobne viac sedí X70. Uprednostňujem nielen jeho kompaktnosť, ale aj širokouhlejší objektív, vhodnejší pre fotografovanie architektúry.
Plusy a mínusy
+ kvalita spracovania
+ kompaktné rozmery
+ veľký dynamický rozsah, malý šum
+ X-dizajn
+ manuálne ovládacie prvky
+ prstenec na objektíve s nastaviteľnou funkcionalitou
+ APS-C snímač
+ bohatá funkčná výbava
+ výklopný displej s dotykovým ovládaním
+ WiFi
+ mechanická a elektronická uzávierka
+ možnosť použitia filtrov a predsádok
+ pätica pre externý blesk
+ možnosť nabíjania aj cez USB
- niektoré ovládacie prvky sú malé alebo ťažko prístupné
- nemá hľadáčik a ani možnosť pripojenia externého (okrem priehľadového)
- pomalé zaostrovanie v štandardnom režime
- video
- obmedzené nastavenia citlivosti ISO
Záver
Fujifilm X70 je krásny kompakt s tým pravým X-srdcom. Charakterizuje ho bohatá výbava a manuálne orientovaná obsluha. Na úkor menším rozmerom padol za obeť hľadáčik (asi aj kvôli cene) a niektoré ovládacie prvky je ťažšie obsluhovať. Ak vám toto prekáža, je tu predsa model X100T. X70 je jeho odľahčená verzia a je na fotografovi, čomu dá prednosť. Podľa mňa je X1000T fotoaparát pre niekoho, kto chce mať len jeden fotoaparát. X70 je pre tých, ktorý už majú niektorý z CSC Fujifilm, ale chcú aj niečo malé do vrecka, ale bez kvalitatívneho kompromisu, ktorý nájdu u X30. Dnes ťažko nájdete vydarenejší malý kompakt s APS-C snímačom. Preto určite zaujme majiteľov zrkadloviek, túžiacich po malom zápisníku s výbornou obrazovou kvalitou.
Pevný širokouhlý objektív nie je samozrejme pre každého. Tento fotoaparát je pre skúsených užívateľov, ktorý dobre vedia, do čoho idú.
Najmä street fotografov by potešilo rýchlejšie zaostrovanie. Čo nie je, môže byť. AF sa vie zrýchliť firmvérom, ako to vo Fujifilme už neraz dokázali. Zatiaľ môžete zaostrovaniu výrazne pomôcť nastavením AF, návod nájdete v recenzii. Zbavíte sa nepríjemného “pumpovania”. Prosím, do nového firmvéru pridajte aj obrazový profil Acros.
Fujifilm X70 ponúka rovnakú kvalitu, ako ktorýkoľvek CSC fotoaparát Fujifilm alebo kompakt radu X100. To znamená, že obrazová kvalita konkuruje aj ktorejkoľvek APS-C zrkadlovke. Nízkou úrovňou šumu ich aj predčí. Okrem výborného snímača je tu aj výborný objektív. Nič tu nedegraduje výsledok. Vrecková Leica “Made in Japan” (vlastne China).
X70 je kompaktný fotoaparát, ktorý by som rád uvítal vo svojej výbave. Video mu nejde, ale to mi neprekáža, na to mám iné fotoaparáty. Snahe o zlepšenie brániť však nebudem. Pre iných môže byť táto funkcia dôležitá.
Pridaj komentár
Takže transparetna lepiaca páska cez objektív prípadne vazelina na uv filtler a fotime dalej a máme lepšie foto 
