Termín: 3. júl 2013 – 1. september 2013
Miesto: Stredoeurópsky dom fotografie, 1. až 2. poschodie, Prepoštská 4, Bratislava
Vernisáž: 3. júla 2013, 18.00 h
Organizátori: FOTOFO / Stredoeurópsky dom fotografie a Slovenské národné múzeum v Martine
Kurátor: Aurel Hrabušický
Výstava Martin Martinček v Stredoeurópskom dome fotografie, predstaví významné diela slovenského umeleckého fotografa. Pri príležitosti stého výročia narodenia fotografa predstavíme zbierku 63 fotografií inšpirovaných prírodou a osudmi ľuďí z rodného Liptova, z cyklov Zátišia a zákutia Liptova, Ľudia v horách a Obrazy prírodnín a živlov.
Martin Martinček sa narodil pred sto rokmi, 30. januára 1913 v Liptovskom Svätom Petre a zomrel 2. mája 2004 v úctyhodnom veku 91 rokov. Aj napriek ťažkému životnému osudu a právnickej kariére sa začal intenzívne venovať fotogravovaniu až v zrelšom veku, okolo päťdesiatky. Jeho fotografie okamžite upútali pozornosť, vynikal svojim presíznym umením. ,,Som najlepší fotograf medzi právnikmi a najlepší právnik medzi fotografmi," vtipkoval Martin Martinček.
Ľubo Stacho: Portrét Martina Martinčeka,1983.
Martinčekovo dielo je mimoriadne v žánrovom rozpätí, autor sa snažil vytvoriť ,,výtvarný slovník liptovskej krajiny.’’ Autorovým zámerom bolo priniesť fotografickú výpoveď o rodnom Liptove. Svoju životnú tému stvárňoval na rôznych úrovniach – od detailných záberov prírodnín a živlov, cez zábery krajinných zákutí, detailov pôvodnej architektúry, nájdených zátiší v interiéroch dreveníc až po fotografické príbehy zo života väčšinou starých ľudí. Boli to často spoločenskí outsideri – predsa však dokázali žiť v súlade s prirodzeným poriadkom vecí. Martinčekovo dielo možno považovať za vizuálnu encyklopédiu Liptova. Autor vychádzal z predpokladu, že človek, žijúci na jednom mieste, je po stáročia ovplyvňovaný svojím bezprostredným okolím a jednotlivé súčasti tohto okolia pôsobia na jeho životné prejavy. Aj preto mu mohla stupňovitá štruktúra horských polí pripomínať štruktúru zrezaného dreva. "Fakt je, že vidím všeličo, čo iní nevidia. Neviem, čím to je. A navyše pánboh mi nedal oči preto, aby som chodil slepý," povedal Martin Martinček. Zábery zo života miestnych ľudí neboli len fotografickou výpravou za malebným motívom, ale boli výsledkom opakovaných stretnutí a dôverným vzťahom, ktorý fotograf s nimi postupne nadviazal. Vzniknuté súbory boli akýmisi dlhodobými reportážami, fotografickými záznamami z týchto stretnutí, kde človek nie je iba fotografovaným objektom, ale spolubesedníkom fotografa pri opakovaných dialógoch. Tak vznikli v jeho dielach bezprostredné gestá, živá, premenlivá mimika na tvárach portrétovaných, smerujúca priamo k divákovi. Martinček naozaj mohol povedať, že tu s nimi bol. V tom spočíval podstatný rozdiel medzi ním a jeho súčasníkmi či početnými nasledovníkmi.
Martin Martinček nepochybne patrí medzi výnimočných fotografov zo slovenskej histórie. Na počesť jeho osoby a diela pomenuje Stredoeurópsky dom fotografie na vernisáži galériu na prvom poschodí a po prvýkrát slávnostne otvorí Galériu Martina Martinčeka.
Výstava sa koná pod záštitou Pavla Pašku, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a je súšasťou Bratislavského kultúrneho leta 2013.
Adam Kura, Liptov.