SAM sa v jedenástom čísle nadýchol a nabral do ďalšej dekády druhý dych. Náš časopis nadviazal úzku spoluprácu s Robert Vano Gallery. Dôkazom sú dva články o fotografoch, ktoré zastrešil portál robertvanogallery.com. V každom čísle máme ambíciu prezentovať minimálne jedného „neviditeľného fotografa“. Potešili ste nás aj množstvom zaslaných fotografií do g@lérie. Snažili sme sa zodpovedne vybrať to najlepšie, avšak zopár snímok sme si nechali ako rezervu do dvanásteho čísla. Sme naozaj radi a tešíme sa z každej zaslanej fotografie. Za zmienku stojí i posledný článok jedenásteho čísla, skvelý foto-report zo súostrovia Svalbardy, ktorý nám poslala Anette Mossbacher zo Švajčiarska (Anette bola súčasťou SAM 05). Oplatí sa preklikať až po poslednú stránku.
Želáme príjemné listovanie...
Zoznam autorov
Martin Machaj (SK), Ondřej Janů (CZ), Anton Martinec (SK), Ivana Levčíková (SK), Matej Rumanský (SK), Branislav Boďa (SK), Jana Sedláková (SK), Radovan Škohel (SK), Tomi Thor (SK), Carmelita Iezzi (I), Luděk Cigánek (CZ), Mustafa Dedeoglu (TR), Daniel Řeřicha (CZ), Richard Tuschman (USA), Wolfgang Mothes (DE), Alexander Stepanenko (RUS), Renata Vogl (CZ), Anette Mossbacher (CH).
EXPRESÍVNY PROFESIONÁL – MARTIN MACHAJ (úryvok z článku)
Jeden z najúspešnejších slovenských fotografov Martin Machaj nachádza inšpiráciu pre svoju tvorbu v cestovaní po svete. Jeho múzou a zároveň nástrojom neverbálnej komunikácie je však žena. Nikdy mu nebola blízka všednosť. Fascinujú ho exotické miesta, exotickí ľudia, ich prejavy a zvyky. Už v ranom veku objavil že, ženské tvary, hladké línie a krásne formy existujú taktiež v prírode. Videl to na vzostupe aj páde pohorí. Videl ju v stromoch kymácajúcich sa vo vetre. Videl ju v mesiaci, keď svietil na nočnej oblohe. Martin túžil podeliť sa o svoj jedinečný dojem zo žien so svetom, pričom ich nevníma ako objekty, ale skôr ako mimoriadne rozšírenie životného prostredia. Martin zachytáva symbiotický vzťah ženských kriviek a večnej podstaty krajiny v jeho knihe "Woman", ktorej tvorba trvala 15 rokov. Objektív Martina Machaja je zaostrený na najkrajšie ženy sveta vo výnimočných lokalitách, vrátane Brazílie, Južnej Afriky a Indonézie. Všetky profesionálne modelky zahrnuté v knihe "Woman" sú kráľovné krásy krajín odkiaľ pochádzajú. Jeho fotografie nie sú charakteristické povrchnou nahotu. Zachytávajú skôr expresívny okamih v čase, umelecky spájajú telo s prírodou a tvoria spojenie medzi ženou a matkou Zem.
Vaše fotografie je vidieť v časopisoch, knihách, v reklamách, ale o Vás sa skoro nič nevie. Kde ste vyrastal a chodil do školy?
Narodil som sa a vyrastal na Slovensku, v Bratislave. Vyštudoval som Ekonomickú univerzitu. Mam rád to mesto aj keď priestor na realizáciu v umeleckej oblasti je tam minimálny až žiaden. Umelec ak chce byť úspešný globálne nielen lokálne, musí sa pohybovať v inšpiratívnom a tvorivom prostredí. Bratislava je ešte stále miesto kde sa to možno rozbieha, ale veľmi pomaly. Pre fotografa, pre umelca, je dôležitá konfrontácia, konfrontácia s kvalitou iných, šikovných invenčných, kreatívnych, ambicióznych ľudí, ktorí vás posúvajú neustále vpred.
Celý rok chodíte po svete a fotíte. Kde je najlepšie svetlo?
Svetlo je to, čo robí do veľkej miery atmosféru. Naučiť sa pracovať so svetlom je to, čo robí fotografa fotografom. Dlho som sa venoval reklamnej fotografii, kde som sa naučil pracovať a rozhodovať rýchlo a flexibilne. Väčšinou pracujem na lokalitách v rôznych exteriéroch, snažím sa vždy flexibilne prispôsobiť momentálnym svetelným podmienkam.
Nosíte si techniku a spolupracovníkov na cesty , alebo si prenajímate všetko v cieľových krajinách?
Závisí od projektu. Pri náročnejších výpravách, ktoré robím v rámci projektu The Last Survivors si prenajmem servis ľudí v danej lokalite. Veľakrát potrebujem ozbrojený sprievod vzhľadom na napätú situáciu v regióne, takisto lokálnych sprievodcov a asistentov, ktorí sa vedia orientovať na mieste. Čiže sa snažím vopred produkciu nastaviť tak, aby som mal maximálny možný komfort a v rámci možností postarané o bezpečnosť.
... viac v 11. čísle SAM
ANETTE MOSSBACHER – FOTOGRAFICKÁ CESTA NA SVALBARDY (úryvok z článku)
...Svalbardy tiež nazývané Špicbergami (podľa najväčšieho ostrova) sú súostrovím v Severnom ľadovom oceáne. Väčšina ľudí sa ma pýtala kde to vlastne je. Svalbardy sa nachádzajú ďaleko na severe, takmer na polovici cesty medzi Nórskom a severným pólom, severne od polárneho kruhu, okolo 74 až 81 stupňov zemepisnej šírky. Ešte nikdy som tak ďaleko na severe nebola a to sme išli loďou ešte severnejšie ako je toto súostrovie.
...Kĺzanie pomedzi jednotlivé kryhy bolo úžasné a veľmi tiché! Slnko stúpalo nízko nad obzorom a to nám poskytlo fantastické svetlo. V Arktíde východ a západ slnka v neskorých letných mesiacoch trvá veľmi dlho. Nemusíte utekať aby ste chytili 5 minút najlepšieho svetla. Mala som pocit akoby bol východ a západ nekonečný. Po 2-3 hodinách sme sa vrátili na loď, aby sme sa naraňajkovali a pokračovali v ceste . Keď som sa stretla v kabíne s mojou spolubývajúcou spýtala som sa: Ako bolo? Jej odpoveďou bolo mlčanie ženy unesenej krásou Arktídy. Nemala slov!
...Mrože sú veľmi zvedavé a prišli celkom blízko k člnu aby si nás oťukli. Samozrejme aj my sme oťukli ich. Bolo veľmi zábavné ich sledovať. Priplávali náhle, vyfúkli vodu z ich nozdier ako cez veľký sprej a cez ich dlhé fúzy a dolu visiace ústa akoby nás zdravili krátkym ahoj a dovidenia. Ich telá sú veľmi masívne, obrovské ale pritom neuveriteľne obratné vo vode. Nasledujúc stádom mrožov sme dorazili k pláži, a zastali asi vo vzdialenosti 100 až 150 metrami od vnútrozemia, kde sa pod kopcom prechádzal polárny medveď. Bolo to príliš ďaleko na dobré snímky. Znovu sme svoju pozornosť obrátili na mrožov až pokiaľ medveď nezostal zvedavý a neprišiel si nás prezrieť na pláž. Bolo to naše prvé stretnutie s týmto tvorom v divočine. Zatiaľ čo sa medveď pohodlne usadil na slnku, my sme križovali popri pláži...
... viac v 11. čísle SAM
Pridaj komentár
