SAM oslavuje desiate jubileum. Toto číslo je špecifické tým, že vychádza v čase Vianoc, kedy je v západnej civilizácii asi ten najväčší zhon v roku. Napriek tomu sme neodolali a pozývame Vás na zimnú prechádzku tvorivým umením, ktoré v ňom prezentujeme. Nesplnili sme niektoré predsavzatia, ktoré sme si dali v minulom čísle. Napríklad sa nám nepodarilo pripraviť cestovateľský foto report a nadviazať tak na výbornú reportáž z Islandu. Napriek tomu prinášame zaujímavé a originálne autorské články od Petra Šedého či Rosemary Horn. Veríme, že tak ako po minulé vydania, aj v tomto čísle si každý nájde to svoje. Veď svet fotografie a vizuálneho umenia je bohatý a sme radi, že aj my svojou troškou prispejeme k propagácii kvalitných autorov, ktorí majú svetu čo povedať. To je hlavný dôvod existencie SAM. Naša redakcia Vám želá príjemné listovanie online, či pohodlné prezeranie PDF na Vašom tablete. Pekné sviatky.
Zoznam autorov
Jakub Gulyás (SK), Klaudia Ligačová (SK), Sonia Masárová (SK), Andrea Koporova (SK), Erik Müller (SK), Martin Brojo (SK), Veronika Čierniková (SK), Peter a Veronika (SK), Mina Sorvino (UA), Iounut Caras (RO), Harry Fayt (B), Shikhei Goh (RI), Hauptmuell (D), Dariusz Klimczak (PL), Samuil Velichkov (BG), Petr Šedý (CZ), Rosemary Horn (NZ)
FOTOGRAF SNOV – JAKUB GULYÁS (úryvok z článku)
Jakub Gulyás (1980), mladý fotograf z Bratislavy , ktorého fotografie je vidieť na stránkach magazínov ako Inspire , Emma, La Femme či Eva je dôkazom, že aj na Slovensku sa dá robiť svetová módna fotografia. Pôvodne vyštudoval reštaurovanie, no nakoniec zakotvil pri fotografii. V začiatkoch svojej kariéry fotografa spolupracoval s módnou návrhárkou Lenkou Sršňovou, ktorej farebný svet zaznamenával pomocou fotografií. Neprehliadnuteľný cit pre módnu fotografiu však nezostal nepovšimnutý a ďalšie ponuky od módnych časopisov nenechali na seba dlho čakať. Jakub Gulyás je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (Ateliér reštaurovania výtvarných diel vytvorených na papieri pod vedením prof. Borisa Kvasnicu). Absolvoval fotografické kurzy v ateliéri prof. Jána Krížika a semester v ateliéri o fotografii u odb. as. Mgr. art. Silvii Saparovej ArtD, kde sa zaoberal hlavne dokumentárnou fotografiou z prostredia bratislavských transvestitov a žien v ich intímnom prostredí. Bol finalistom súťaže FOTO roka 2009 usporiadanej nadáciou VÚB a v tomto roku dostal čestné uznanie v súťaži Slovak Press Photo za sériu fotografií „Spomienka na budúcnosť“. Venuje sa tiež voľnej maľbe, v ktorej vychádza zo svojej fotografickej tvorby.
Prečo ste sa po toľkých rokoch štúdia reštaurovania a nakoniec rozhodli pre dráhu fotografa?
Som kreatívne zmýšľajúci človek, ktorý chcel sám niečo vytvoriť. Nechcel som byť iba šedou eminenciou, ktorá konzervuje dielo nejakého umelca. Reštaurovanie bolo pre mňa veľkou školou, ktorá ma naučila pokore, sebadisciplíny, spoznávania historických techník, maliarskych postupov , vzťahu ku kultúre farby , kresby a kompozície. Všetky tieto skúsenosti mi neskôr pomohli pri tvorbe fotografií, preto to vôbec nepovažujem za stratené roky, práve naopak.
Prečo práve módna fotografia? Čo Vás na nej baví?
Lákala ma práve táto poloha vo fotografii, módna fotografia ma vždy lákala. Mám vzťah ku kráse a estetike a móde ako takej. Od detstva som hltal fotografie v zahraničných módnych magazínoch. Neskôr som si vyhľadával konkrétnych autorov fotografií a ich publikácie, ale vtedy som si ešte nevedel predstaviť budúcnosť ako, ako módny fotograf.
... viac v 10. čísle SAM
ROSEMARY HORN – ANTHOTYPE (úryvok z článku)
Predstavte si fotografický svet, kde nepotrebujete ťažké kovy a litre vody aby ste vyrobili fotografiu.
Predstavte si fotografický svet, kde môžete vyhodiť nepodarené snímky, použité a staré materiály na váš vlastný dvor.
Predstavte si fotografický svet, kde vaša záhrada je váš obchod s fotografickými pomôckami.
Predstavte si to, nič viac.
S príchodom digitálnej doby sú fotografie lacné a tuctové. Veľmi s nimi nešetríme a takmer nimi plytváme. Mám pocit, že obrazy zlacneli a chýba im akási úcta, ktorú kedysi mali. Zdá sa, že sme fyzicky oddelený zo samotného procesu tvorby fotografi a obrázky sú spracované digitálne od začiatku až po koniec. Pre mňa sa fotografia stala príliš mechanickou, akoby sa odstrihla od niečoho reálneho, niečoho hmatového. Pri použití fotoaparátu, umiestneného medzi vami a fotografovaným objektom sa prežívanie a vnímanie objektu redukuje doslova na to čo vidíte v hľadáčiku a neberie do úvahy niektoré skutočnosti danej situácie. Výstup v dvoch rozmeroch je bezproblémovou replikáciou toho čo vidíme; je bohatým na detaily, ale obsahuje tak málo textúry. Všetko čo je digitálne nepotrebuje byť niekedy viac než len zhlukom jednotiek a núl.
Tvorba obrazu pomocou listov privádza späť prvok vzácnosti, každý jednotlivý snímok sa stáva niečím špeciálnym. Žiadne dva listy nie sú rovnaké a reagujú odlišne v závislosti od poveternostných podmienok. Budete musieť svoje materiály hľadať, vyberať vhodné rastliny a naplánovať si tvorbu na základe počasia. Tu je priame zapojenie s okolitým prostredím a materiály, ktoré používate nie sú statické, ale menia sa, rastú a umierajú.
... viac v 10. čísle SAM
Pridaj komentár
