Ostrá fotka bez statívu I.

Statív sa zvyčajne považuje za povinnú výbavu každého fotografa. Môžeme sa však zaobísť aj bez neho?

Statív je spolu s objektívom najstarší kus fotografickej výbavy, ktorý prežil až dodnes v takmer v pôvodnej podobe. Aj dnes je v podstate symbolom minimálne dvoch kategórií fotografov - profesionálnych (najmä štúdiových) a krajinkárov. Súčasne je toto zariadenie veľmi podceňované i preceňované. O jeho podceňovaní svedčí známe pravidlo - „každý má dva statívy". Prvý je lacný, často „hypermarketový" a zvyčajne dlho svojmu majiteľovi nevydrží. A tak je skôr či neskôr nahradený „niečim poriadnym". Na druhej strane existuje mýtus, že bez statívu sa prakticky nedá zaobísť, nie to ešte urobiť ostrá fotka. Kedysi v dobe svetlocitlivých doštičiek to možno platilo, ale dnes je treba tento názor aktualizovať a korigovať.

Statív má niekoľko základných funkcií:

1. Pomáha presne premyslieť, vytvoriť a udržať kompozíciu. Keď fotoaparát „sedí" na jednom mieste,
   je jednoduchšie sa sústrediť na samotný subjekt.
2. Spomaľuje prácu fotografa a tým ho núti nerobiť unáhlené rozhodnutia, ale viac pri fotení premýšľať.
   Statív rozložím tam, kde to naozaj stojí za to.
3. Zjednodušuje prácu s fotoaparátom. Aparát pokojne „sedí na statíve" a my môžeme nastavovať čo je treba, meniť objektívy, filtre a podobne.
4. Pomáha podržať aj veľmi ťažkú techniku počas dlhej doby.
5. Umožňuje udržať dlhé časy (sekundy až minúty) pri fotení v noci.
6. Zabraňuje roztraseniu fotoaparátu a rozostreniu fotografie aj pri kratších expozíciách.

Poznanie týchto funkcií a premyslenie si našich nárokov nám pomôžu pri výbere statívu - a taktiež pri rozhodnutí, či ho vôbec potrebujeme. V mnohých prípadoch je statív pomerne jednoducho nahraditeľný. Pozrime sa, ako sa zaobísť bez statívu a neroztriasť snímok.

K lícu zbraň

Prvá vec, ktorú sa treba naučiť, je správne držanie fotoaparátu. Predíde sa tým mnohým problémom od neostrého snímku, cez odtlačok na objektíve až po vypadnutie aparátu z ruky. S fotoaparátom je to podobné ako so zbraňou; treba mu hlavne zabezpečiť správnu mechanickú oporu a nestrkať prsty tam, kam nepatria.

Takýto spôsob je pre začiatočníkov obvyklý. Fotoaparát je držaný iba na jednom mieste, čím je vďaka princípu hojdačky veľmi nestabilný. Poloha zápästia pri takomto držaní na výšku je slabo fixovaná a navyše nepríjemná. Ak je ruka čiastočne alebo úplne vystretá, stabilita sa znižuje ešte viac. Nečudo, že výrobcovia začali rýchlym tempom budovať do kompaktov stabilizátory.

Fotoaparát treba podopierať tak, aby sa mohol čo najmenej hýbať. Pri držaní v rukách vzniká niekoľko druhov pohybu, keďže  ľudské kĺby sú viac či menej pevné. Vibrácie má zase na svedomí náš dych či tep a svoje pridajú aj externé vplyvy - gravitácia a vietor.

Fotoaparát držíme najmä zospodu (principiálne však zo všetkých strán) a na čo najväčšej ploche. Dôležité je obmedziť kolísavý efekt, vznikajúci hlavne v zápästiach. Človek rozhodne nie je statív, aby mohol fotoaparát držať iba v jednom bode. Manipulácia s prístrojom by mala pripomínať skôr zverák. Samozrejme netreba to ale preháňať; príliš kŕčovité držanie môže priniesť ďalšie vibrácie. Takže - pevne, ale jemne.

Rovnakú pozornosť treba venovať držaniu tela. Pyramídy stoja dodnes preto, lebo majú širokú spodnú časť a v hornej časti sú úzke. Treba sa snažiť mať ťažisko čo najnižšie a nepresúvať ho príliš do strán. Ak je to možné, oplatí sa trochu rozkročiť nohy alebo si čupnúť. Poloha lakťov je dôležitá - čím menej sú ruky vystreté, tým lepšie. Čím menej opúšťajú pôdorys tela, tým stabilnejší je fotoaparát. V takýchto polohách sa zíde výklopný displej alebo taký, na ktorý je vidieť zo širokých uhlov.

Najlepšie je, ak si lakte môžeme ešte o niečo oprieť, napríklad múrik či okenný parapet. Tým sa eliminuje väčšina trasenia, spôsobená ľudským faktorom. Taktiež sa zlepší odolnosť voči prípadnej nepriazni prostredia.

Všeobecne platí, že fotografovanie s hľadáčikom prináša viac stability, než pri sledovaní scény cez displej. Podľa mňa to neplatí paušálne. Ak máme čas riešiť správny postoj (učupená poloha, opreté ruky a výklopný displej), je to skôr naopak. Ale pri rýchlom, napr. reportážnom fotení zo stojacej polohy, je naozaj lepšie mať aparát pri oku. Takže ak  fotoaparát poskytuje obe možnosti (typicky ultrazoomy/EVF), hodí sa na rôzne situácie.

Keď fotíme cez hľadáčik alebo máme fotoaparát s vystupujúcim objektívom, získali sme ďalší oporný bod.

Patrilo by sa spomenúť aj dýchanie. Niekto odporúča stlačiť spúšť pri výdychu, niekto pri zadržanom dychu a iní tvrdia, že treba zastaviť či už nádych alebo výdych a potom fotiť. Ťažko povedať, kde je pravda. Každý fotograf má vlastnú teóriu a v konečnom dôsledku záleží len na nás, aký spôsob si nájdeme. Tu sú už skutočne minimálne rozdiely. Dôležitejšie je správne sa naučiť stlačiť a ovládať spúšť.  

Najlepšie bude, keď si svoj postoj a držanie otestujete. Zaujmite svoj typický fotografický postoj, „vyzoomujte" fotoaparát na maximum a vydržte tak aspoň tri minúty. Ak vás niečo začalo tlačiť, alebo sa obraz na displeji či v hľadáčiku trasie viac než na začiatku, je čas si nájsť lepšiu polohu.

Pevná pôda

Stabilita ľudského tela má svoje limity, ktoré sa prejavia hlavne večer a v noci. Skrátka, sú situácie, keď je už z dôvodu dlhého expozičného času potrebná naozaj pevná podložka. Kde ju získať? Poobzerajte sa okolo seba. Ak nie ste v pustej krajine, je pravdepodobné, že nájdete, alebo si môžete ľahko vyrobiť pevnú podložku pre fotoaparát. Môže to byť múrik, stolička, zopár kníh či hromada kamenia. Správny náklon sa dá riešiť kúskami dreva alebo kamienkami.

S trochou šikovnosti sa dá fotoaparát zavesiť za popruh na konár a vhodne nasmerovať. Dôležité je uistiť sa, či je pozícia stabilná aj napr. vo vetre - ak máte pochybnosti o statbilite, treba byť na dosah aparátu, aby ste ho pri páde stihli zachytiť.

Ak je s hľadaním vhodnej plochy naozaj problém, alebo je potrebné fotoaparát lepšie nasmerovať, môže byť nakoniec statív predsa len užitočný.  Ale žiadna „veľká opacha". Malé stolné statívy sú drobné, takmer zadarmo a niektoré vydržia prekvapivo veľa.

Pri týchto malých statívoch je umiestnenie dôležitejšie ako pri „dospelých bratoch". Sú totiž veľmi ľahké a náchylné na zmenu polohy. Prvou zásadou je umiestňovať ich na dostatočne stabilný povrch. Nemusí to byť vyslovene betón; dôležité však je, aby statív s fotoaparátom nemohli svojvoľne meniť polohu. Aj malý posun spôsobí zmenu vo vyvážení, nasleduje preváženie na jednu stranu a pád fotoaparátu. 

Stolný statív treba správne rozložiť. Jedna noha by mala byť priamo na tej strane, kde je posunuté ťažisko - vysunutý objektív alebo naklonený fotoaparát. Samozrejme netreba zabudnúť poistkou zaistiť „hlavu" statívu, aby sa nemohla hýbať. Niektoré malé statívy majú zaisťovacie nohy - vytiahnutá časť sa pootočí a tým zablokuje proti nechcenému zasunutiu. 

Iné statívy majú trojčlánkové nohy a dajú sa preto nastaviť na rôznu výšku, avšak vo vysunutej polohe sa nedajú zablokovať. Najmenší variant pozostáva iba z troch drôtených nožičiek a je vhodný iba pre najmenšie fotoaparáty. Prvé dva druhy vidíte na fotografii.

Špecifickým typom statívu je Gorilla Pod. Je to vynález, ktorý možno využiť ako obyčajný stolný statív, alebo jeho pružné nohy rôzne prispôsobiť povrchu. Dajú sa napríklad omotať okolo konára. Výrobca poskytuje rôzne varianty pre rozličné hmotnostné kategórie fotoaparátov. A univerzálny statív sa dá využiť aj na iné účely.

Ak hľadáte niečo serióznejšie, výrobcovia na vás nezabudli. Napríklad  Velbon ponúka malý statív s guľovou hlavou, ktorý v zloženej polohe zaberá 30 cm. Na nočné fotenie alebo makrovýlet je takmer ideálny.

Keď nechávame fotoaparát  na statíve, je potrebné ho čo najlepšie zaistiť proti pádu. Spoliehať sa na pevnú zem sa nie vždy vypláca a hlavne na nerovnom teréne môže skončiť na zemi aj fotoaparát aj statív.

Keď stláčame spúšť rukou, vnesieme do snímky neostrosť. Samospúšť alebo diaľkové ovládanie (káblové alebo diaľkové) urobí v ostrosti fotky rozdiel, aký je medzi dňom a nocou.

Trochu inou alternatívou je statív s jednou nohou - monopod. Pôvodne pomôcka najmä pre športových fotografov, dnes zažíva renesanciu takmer v každej oblasti fotografie. Hlavne v kombinácii so stabilizovaným objektívom alebo kompaktným fotoaparátom poskytne stabilitu takmer porovnateľnú so statívom. Manipulácia s monopodom je však jednoduchšia; napríklad nový Manfrotto 865B netreba v otvorenej polohe zaistiť.

V druhej časti článku si popíšeme, ako vytvoriť vhodné podmienky pre fotenie, aký je vzťah expozičného času k riziku rozmazania a aj to aké technické vymoženosti poskytujú moderné aparáty na boj s neostrosťou.