Fotografujeme deti II

Výbava

Nechcem, aby moje slová vyzneli ako nariadenie, je na každom, čo si obľúbi a s čím má dobré skúsenosti. Sú to skôr moje osobné skúsenosti, skúsenosti nie príliš technicky založenej ženy, ktorá sa často riadi intuíciou a menej často manuálmi.

Deti sú nevyspytateľné a čulé bytosti, človek ich len veľmi ťažko nastaví a donúti aby pózovali podľa predstavy fotografa. Preto treba byť dosť akčným a pohyblivým, preto 25 kilová fotobrašňa je pri fotografovaní detí dosť obmedzujúca.

Sama som dlho nevedela, čo si vlastne na fotosession s malým dieťatkom v prírode priniesť. Takže som nosila všetko, čo mám... ale dlhodobá skúsenosť ukázala, čo reálne potrebujem a čo je zbytočné.

Ak človek nemá asistenta na nosenie, odporúčam obmedziť techniku v taške na najnutnejšie minimum. Osobne vždy nosím dva menšie a jeden väčší objektív. Je to predovšetkým moja najobľúbenejšia pevná „päťdesiatka" (f1,4), bez tej sa nepohnem z domu!

Nikon D300 + AF 50 f1,4.

K nej pribudla ešte pevná „osemdesiatpäťka"(f1,8) a väčšinou mám v taške ešte jeden zoom.

Nikon D300 + AF 85 f1,8.

Veľmi dobrý na tento účel je rozsah 70-200/2,8 ktorý je však pre drobnú žienku použiteľný maximálne pol hodinu a potom nasleduje strečing rúk. :)

Má ale neoceniteľnú výhodu v tom, že dieťa je pozorované z väčšej vzdialenosti a preto nie je vyplašené a stresované z cudzieho fotografa, ktorý sa snaží preniknúť cez jeho ochrannú zónu.

Canon EOS 30D + AF 70-200 f2,8.
Foto: Nikol Bodnárová 

Ak dopredu viem, že budem fotografovať skupinku súrodencov, alebo celú rodinku, vezmem širšie ohnisko (17-50/2,8).

Čo ešte v mojej výbave nikdy nechýba? Je to odrazka., alebo odborne - odrazná doska. Používam kruhovú 81cm odrazku. Údaje v cm označujú priemer odraznej plochy. Väčšinou používam striebornú plochu (98% prípadov), ale ak sú vlásky jemne ryšavé, osvedčila sa mi aj zlatá.

Odrazka je výborný pomocník na eliminovanie tieňov spôsobených silným slnkom, ale aj pre vypichnutie hlavného objektu - dieťatka - na fotografii. Je trochu náročnejšie v jednej ruke držať odrazku a druhou fotiť, ale dá sa to naučiť,
Lepší prípad je, ak Vám s odrazkou pomôže asistent alebo rodič. Dieťa je tak menej vystrašené, že čo to ten cudzí človek drží, aké veľké čudo v ruke.

Nikon D300 + AF 50 f1,4 + strieborná odrazná doska.

Nikon D300 + AF 50 f1,4 + zlatá odrazná doska.

Odrazka, ak ju ovláda sám fotograf, je samozrejme nápomocná pri kratších ohniskách, ideálne pri 50mm.

Odrazka nám urobí ešte jednu veľmi dobrú službu. Je to veľká svetlá plocha, ktorá sa v očkách detí odráža a vytvára krásne catchlighty - svetielka, ktoré rozžiarujú oči! Na tento účel som niekedy používala bielu odraznú plochu aj vtedy, keď som nepotrebovala odrážať svetlo, len som chcela docieliť práve tieto pekné odlesky v očiach.

Na tento účel sa mi osvedčilo aj biele tričko, ktoré som si pri fotografovaní obliekla :).

Druhou variantou je externý blesk. Je dobrý len na jemné doblysnutie objektu. Snažím sa, aby ho na fotografii nebolo vôbec cítiť. To znamená, že korekciu expozície na blesku nastavím na -1 až -3 EV, podľa potreby. Vždy si pár záberov „otestujem" a dokorigujem nastavenie.

Nikon D300 + AF 50 f1,4 + externý blesk.

Osobne som skôr „odrazkový typ", ale aj externý blesk môže jemne uľahčiť prácu, hlavne v situáciách, keď som fotografovala dve, alebo tri deti súčasne. Tam by som s 81cm odrazkou veľmi "nepochodila". Blesk s rozptylkou dokáže osvetliť aj skupinu, ale musíme počítať s tým, že bleskom nevytvoríme v očiach detí atraktívne odlesky.

Všetko čo som teraz písala sa týka hlavne fotografovania vonku, v prírode. Vo vnútri používam čo najsvetelnejšie objektívy a pokiaľ nefotografujem v byte ktorý má 300m2, tak samozrejme aj kratšie ohniská. Teraz nemám na mysli ateliér, ale prirodzené denné svetlo v byte. 

Nastavenia

Keď fotografujem dieťa vonku v prírode, vždy sa snažím dopredu dohodnúť miesto, ktoré je čo najmenej rušené nepekným okolím.

Ideálne sú veľké parky, lúky v pozadí so stromami, žiadne budovy a cesty, ak vám ide aj o romantiku, ktorá k deťom patrí. Ideálne nie je ani 20 mamičiek s kočíkmi a ďalších 10 detí behajúcich do záberu... A musím povedať, že v našom veľkomeste je to stále náročnejšie a že často krát snívam o krásnej vyľudnenej a fotogenickej aleji a nie a nie ju nájsť. :)

Ale spať k nastaveniam. (aj keď by som už tento odsek mala najradšej za sebou, keďže, ako som spomínala, technika a technické vyjadrovanie nie je moja šálka kávy).

Pri portrétovaní mám rada pekné rozmazané pozadie - bokeh a izolovanie fotografovaného dieťaťa od pozadia. Preto najčastejšie používam maximálne clony v clonových číslach od f1,4 do f3,5. Najčastejšie používaná clona na mojich objektívoch je f2,8.

Nikon D300 + AF 85 f1,8 (použitá clona f2,5).

Nikon D300 + AF 85 f1,8 (použitá clona f3,5).

Ak je naozaj veľmi neposedné a pobehujúce dieťa tak idem na clonu 5,6, aby mi nevybehlo alebo nepresunulo sa z malej hĺbky ostrosti. Je to ale na úkor pekného bokehu. Čo sa týka nastavenia ISO, vonku cez deň neprekročím hodnotu 200.

Fotografické pele-mele

Podľa môjho názoru a mojich skúseností, je pri fotografovaní detí najdôležitejšie nadviazanie dobrého kontaktu s dieťaťom. Je v princípe jedno, či máte nasadený profesionálny supersvetelný objektív, alebo "seťák" nižšej kategórie, keď sa vám dieťa otočí chrbátikom a povie, že tá teta nech ide preč :).

Odporúčam mať v taške nejakú hračku, plyšového macka alebo niečo podobné, ktorý komunikuje s dieťaťom namiesto vás. Často je pre dieťa omnoho prijateľnejšie, keď sa s ním rozpráva plyšák a nie fotograf. Jeden taký macko so mnou fotil už nejedno dieťa. Je celkom fajn, ak je táto hračka zároveň aj "fotogenická", pretože deti si ju často vypýtajú a macko sa tak stáva súčasťou fotografie. Nebráňte sa ani bláznovstvám a ak chcete na dlhšie upútať priamy detský pohľad na dlhšiu dobu, pokojne si nasaďte šašovský nos alebo si hračku posaďte na hlavu. 

Nikon D300 + AF 50 f1,4 (použitá clona f2,8) + externý blesk.

Po nadviazaní prvého kontaktu s dieťaťom je dôležité vedieť dieťa nenápadne „vmanipulovať" (fotograficky skôr umiestniť, zakomponovať) tam, kde by ste ho kompozične chceli vidieť. A ak sa to celkom nepodarí, buďte pohotový a využite pohyb, gesto, alebo svetlo, ktoré ste síce neplánovali, ale sa práve v tom okamihu ponúka. Je potrebné byť neustále v strehu a byť pohotový ako reportér. Len tak sa vám podarí zachytiť prirodzenú reakciu na nečakané udalosti.

Fotografovať deti je pomerne ťažké, ale zároveň inšpiratívne. Ich nevšedné nápady, gestá, grimasy, emócie... ich očká, v ktorých sa dá čítať, čo sa asi chystajú práve urobiť... Pri detskej fotografii je najdôležitejšie vystihnúť moment, kedy stlačiť spúšť. Nič sa nedá dopredu plánovať a treba mať aj dobrú kondíciu.

Fotograf sa totiž musí znížiť na ich výškovú úroveň a často celé fotografovanie odkráčať v podrepe - v kľaku, prípadne sa preplaziť... naozaj dobrá posilňovňa!

Tak vám prajem veľa dobrých detských záberov a dobré svetlo! :)

Canon EOS 30D + 70-200 f2,8 + blesk + odrazka.
Foto: Nikol Bodnárová 

Canon EOS 30D + 70-200 f2,8.
Foto: Nikol Bodnárová 

Aj pri fotografovaní môžete využiť atraktívnej svetlo "zlatej hodinky" - hodina pred západom slnka alebo hodina po východe slnka, kedy je svetlo príjemne teplé a atraktívne.

Nikon D300 + AF 50 f1,4 (použitá clona f2,8).

Stránka autorky: www.myska.sk