Jeseň je určite jedno z najkrajších a najfotogenickejších období roka. Motívov na fotografovanie je neskutočne veľa kamkoľvek sa obzrieme. Od krajinárskej fotografie až po makro zábery. Jedným typickým jesenným námetom, ktorému sa budeme dnes bližšie venovať, je fotografovanie pavučín. Samotný názov babie leto vzniklo podľa legiend práve kvôli poletujúcim pavúčím nitiam, ktoré pripomínajú šedivé vlasy starých žien. Mnohé z výjavov v pavúčích sieťach sa nepodarí zachytiť v inom období okrem jesene. Pohľad do pavúčích sietí, ktoré miesto hmyzu nachytali kvapôčky rosy, je očarujúci ako pre fotografa, tak aj pre diváka, ktorý si obzerá hotovú fotografiu. Je to akoby klenotnica pavúčieho kráľovstva.
Celkový záber na pavučinu, ktorá bola natiahnutá vyššie nad vegetáciou, takže v pozadí nezavadzali rušivé elementy. EXIF: 1/100s, F5,0, ISO 100).
Na to, aby sa nám podarilo zachytiť tieto pavúčie klenoty, je dobré splniť niekoľko podmienok, ktoré si postupne objasníme. Príchodom babieho leta, či už teplého alebo studeného (ako tento rok), prichádzajú aj trblietajúce sa pavučiny. Najkrajšie na jesenných pavučinách sú podľa mňa kvapky rosy. Tie sa logicky dajú odfotografovať len v skorších ranných hodinách, kým ich nevysuší slnko. Okrem rosy nám skoršia ranná hodina ponúka aj príjemné teplé, nie moc intenzívne svetlo. Ak sa k tomu pridajú aj ranné hmly, hneď tu máme výborný svetelný prirodzený difúzor počas bezoblačných dní. Samozrejme, pekná fotografia sa dá urobiť aj v poobedňajších hodinách, len tá pridaná hodnota trblietania môže chýbať.
Ráno bolo ešte hmlisté, preto aj protisvetlo, v ktorom bola pavučina fotografovaná, je veľmi mäkké. EXIF: 1/250s, F5,6, ISO 1000).
Čo sa týka použitia fototechniky, tak ideálne sú makroobjektívy. Obzvlášť, ak je zámer urobiť makrozáber, či detail nejakej časti pavučiny. Samozrejme, dá sa to skúsiť aj základnými či širokouhlými objektívmi, ale to som zatiaľ neskúšal. Dobré výsledky a prácu v teréne vykazujú aj teleobjektívy. Je ideálne, ak sa použijú v kombinácii s medzikrúžkami. Pri fotografovaní sa mi neosvedčilo používanie blesku, obzvlášť ak za pavučinou nasledovalo rušivé pozadie. Možno je to len mojou neschopnosťou :-). Určite sa však dá externý blesk využiť ako zdroj protisvetla. Ak však mám „po ruke“ prirodzené protisvetlo, radšej využívam to. Omnoho častejšie však používam malú odrazovú dosku, s ktorou pracujem predovšetkým už v spomínanom protisvetle.
Ideálne je pri fotografovaní pavučín použiť makroobjektív alebo kratší teleobjektív s medzikrúžkami. V tomto prípade bol použitý 100 mm Canon makro objektív. EXIF: 1/200s, F5,6, ISO 1000).
Statív nie je nevyhnutnosťou, avšak môže pomôcť. Napríklad v prípade, že nie je dostatok svetla, tým pádom máme dlhé expozičné časy a fotografia môže byť rozmazaná. Statív toto obmedzenie môže napraviť. No ešte častejšie statív používam pri správnom zaostrení. Pri množstve pavúčích vlákien, kvapiek rosy, svetelných odrazov môže dôjsť k nesprávnemu zaostreniu. Preto radšej použijem manuálne zaostrenie cez živý náhľad. To si vyžaduje nevyhnutne použitie statívu.
1/50s je už pomerne dlhý čas na udržanie 100 mm objektívu. V takomto prípade je statív výborná pomôcka. EXIF: 1/50s, F5,0, ISO 100).
Ďalší prípad, kedy je vhodné použiť statív. Manuálne som zaostril na kvapky v strede pavučiny po tom, čo autofokus objektívu neustále preostroval spredu dozadu a naspäť. EXIF: 1/250s, F7,1, ISO 250).
Veľký pozor, a to najmä pri používaní statívu, si treba dať na okolitú vegetáciu. Pavučiny sú ukotvené na steblách rastlín. Toto upevnenie si málokedy všimneme na prvý pohľad. Neobozretné zachytenie sa nožičkou statívu alebo tou vlastnou môže oprášiť pavučinu od rosy, prípadne ju úplne zničiť. Ja si preto pred fotografovaním dôkladne prezriem okolie pavučiny a veľmi pozorne rozložím statív na zem.
Táto pavučina bola tesne nad zemou v hustej tráve. Bolo potrebné dávať veľký pozor, aby som ju v neopatrnosti nepoškodil. EXIF: 1/200s, F5,6, ISO 400).
Pri fotografovaní pavučín môžeme zvoliť viacero prístupov – napríklad celkový pohľad na pavučinu, pričom je dobré experimentovať a skúšať rôzne perspektívy, uhly a hĺbku ostrosti. Takto nám môžu vzniknúť zaujímavé, niekedy až abstraktné obrazy. Keďže pavučina je veľmi plastická, jej zachytenie v celej hĺbke ostrosti tak, aby nám vzniklo jednoliate pozadie, sa len výnimočne podarí. Treba zvoliť kompromis medzi hodnotou clony, rozostreného pozadia a hĺbky ostrosti, v ktorej sa pavučina bude nachádzať. Ak sa zameriame len na určitý výrez z pavučiny a chceme, aby boli vlákna pavučiny aj s kvapkami ostré, treba si vybrať takú časť, ktorá je v jednej rovine. Tiež je dôležité, aby os objektívu bola podľa možnosti čo najkolmejšie na pavučinové vlákna.
Celkový pohľad na pavučinu na konári. Aby som odsadil pozadie od pavučiny, zvolil som nízku hodnotu clony a k pavučine som sa postavil tak, aby os objektívu bola na ňu kolmá. EXIF: 1/800 s, F3,2, ISO 640).
Opäť celkový záber na pavučinu, ale zámerne z bočného pohľadu, aby vynikla len jedna línia.
EXIF: 1/250s, F5,6, ISO 1000).
Zvýšil som hodnotu clony a snažil sa vlákna dostať pred objektív v jednej rovine, aby boli dostatočne v hĺbke ostrosti. EXIF: 1/200s, F7,1, ISO 500).
Alebo sa zameriame na detaily kvapiek na pavučine. Tu tiež platí pravidlo experimentovania najmä s hĺbkou ostrosti. Ak chceme, aby sa nám v kvapkách slnko trblietalo ako malé iskričky, treba nastaviť vysoké hodnoty clony.
Dôležitá je aj voľba pozadia. Netreba fotografovať hneď prvú pavučinu, na ktorú narazíme. Treba si vedieť vybrať tú správnu. Všimnúť si, aké pozadie je za ňou. Na jeseň sú farby väčšinou ladené do hnedočervena, a to treba využiť. Dôležité je, aby bolo pekne nasvietené a tiež, aby nebolo v ňom veľa rušivých prvkov, ktoré by spôsobili kontrastné mapy. Ideálne sú pavučiny na kríkoch, ktoré sú odsadené od blízkeho trávnatého porastu.
Zámerne vybratá len časť pavučiny s kvapkami s vyššou hodnotou clony. EXIF: 1/60s, F 8,0, ISO 500).
Malá hĺbka ostrosti bola spôsobená nízkou hodnotou clony a takmer rovnobežné postavenie fotoaparátu s pavučinovým vláknom. EXIF: 1/400s, F4,5, ISO 250).
Protisvetlo milujem. Najmä to ranné a to jesenné. Dokáže divy. Pri pavučinách je dobré využiť protisvetlo aj pre to, že vlákna môžu splynúť s pozadím. Kontra svetlo ich presvieti, čím vznikne silný kontrast medzi tmavším pozadím a niekedy až prepálenými vláknami. V protisvetle taktiež pekne vyniknú kvapky rosy, ktoré pri správnom nastavení a splnení podmienok vytvoria príjemný bokeh.
Kvapky rosy na pavučine v protisvetle v pozadí vytvorili efektné mnohouholníky. Keby bola použitá nižšia clona, tak by z mnohouholníkov boli krúžky. EXIF: 1/200s, F7,1, ISO 200).
Nižšia clona a bokeh je jemnejší. EXIF: 1/50s, F5,6, ISO 400).
Prajem pekné jesenné zážitky s rukou na spúšti, veľa rosy a slnečných lúčov. Nech si vás pavučiny omotajú :-)
Pridaj komentár
