Hore

Urob si sám Sky Quality Meter

Svetelné znečistenie je veľkou kliatbou každého astrofotografa a neexistuje snáď ani jeden, ktorý by sa naň aspoň občas poriadne neposťažoval. Dá sa sním len veľmi ťažko bojovať.

Dnes už síce existujú špeciálne filtre ktoré nám veľmi pomôžu, ale aj tak nám často nezostane nič, len pred ním utekať do hôr, ďaleko od civilizácie. Mnoho ľudí si ale pri výbere vhodnej lokality položilo správnu otázku. Ako jednotlivé lokality medzi sebou porovnávať a na to vznikol unikátny prístroj Sky Quality Meter.

Ak by sme dve noci za sebou navštívili dve rôzne lokality ako posúdime rozdiel vo svetelnom znečistení? Človek to môže posúdiť len subjektívne a to je v skutku veľmi nešťastná voľba. Sám som riešil takúto dilemu. V mojom okolí som si našiel pozorovacie stanovisko, ale nemal som predstavu ako je na tom v porovnaní s tými najlepšími lokalitami v republike. Stále som sa pýtal: “Keď budem cestovať o 150 km ďalej o koľko bude tamojšia obloha kvalitnejšia? Bude 2× lepšia, 20× lepšia, alebo bude porovnateľná a ja sa zbytočne budem trmácať 2 hodiny navyše”. Ak ste pokročilí fotograf tak Vás určite napadne, že by ste si pri výbere lokality mohli fotografovať oblohu stále rovnakými expozičnými hodnotami a doma bude rozdiel medzi fotografiami zjavný. To nie je zlý nápad, ale rozhodne teraz neprecestujete celú Európu aby ste zistili, kde sú najlepšie podmienky. Navyše kvantitatívne určiť mieru svetelného znečistenia nie je vôbec jednoduché ani zo samotných fotografií. Na riešenie prišla kanadská firma Unihedron. Zostrojila jednoduchý prístroj s názvom Sky Quality Meter, ktorý meria mieru svetelného znečistenia. To je reprezentované jediným číslom v magnitudách na štvorcovú arcussekundu. To je pravda trochu exotická jednotka, ale nie je to nič iné ako bežná astronomická magnitúda prepočíta na jednotku plochy. Prístroj má veľkú výhodu v tom, že jednoznačne pomocou jednej hodnoty zmeria mieru svetelného znečistenia a máme hneď jasno v tom ako dobre (resp. zle) je na tom pozorovacia lokalita.

Meranie svetelného znečistenia.

Viac informácií o meraní svetelného znečistenia nájdete na adrese: http://svetelneznecisteni.cz/mapovani-tmy/metody-a-technika/

Zásadný prínos je ale v tom, že existuje iniciatíva nadšencov, ktorý si dali za úlohu s týmto prístrojom zmapovať svetelné znečistenie na našej planéte. Ich namerané hodnoty môžeme použiť pri výbere našej pozorovacej lokality a máme dosť istotu v akých podmienkach budeme fotografovať. Ale čo ak si myslíme, že priamo na našej záhrade sú obstojné pozorovacie podmienky a nikto tam svetelné znečistenie zatiaľ nemeral? Okom sa to posúdiť nedá a tak zostane len kúpiť si Sky Quality Meter. To ale rozhodne nie…

Ak chcete pokračovať v čítaní tohto článku, aktivujte si eKonto Classic alebo ekonto PLUS.


Ak už máte niektoré z eKont aktivované, pre odomknutie článku musíte byť prihlásený. Ak sa Vám článok neodomkne, skúste aktualizovať okno prehliadača (napríklad stlačením F5, alebo Aktualizovať v okne prehliadača).

ePhoto.sk vám chce ponúknuť ešte lepší obsah, viac kvalitných článkov a ďalšie užívateľské vylepšenia. Okrem prístupu k spoplatnenému obsahu fotoškoly získate viac priestoru pre svoje fotografie, benefity a zľavy u vybraných partnerov a množstvo ďalších výhod. eKonto PLUS vám navyše ponúka aj hosting a prístup k atraktívnym témam pre ľahké a intuitívne vytvorenie vlastnej webstránky. To všetko už od 1,17€ na mesiac vrátane DPH.

Príjemné čítanie vám želá tím ePhoto.sk


Platbu je možné realizovať prostredníctvom SMS (len SR), PayPAL a prevodom z bankového účtu. Pri platbach SMS a PayPal prebehne aktivácia účtu v priebehu niekoľkých minút po potvrdení platby. O aktivácii budete informovaní SMS alebo emailom (podľa typu platby). Pri platbe prevodom môže aktivácia trvať 1-2 dni. O aktivácii vášho konta budete informovaní emailom. Do aktivácie vami vybraného ekonta, môžete využívať vybrané funkcie v režime Basic. Pri konte Classic môžete realizovať upgrade na dlhšie obdobie alebo na eKonto PLUS do 30 dní od jeho aktivácie.

Aktivovať eKonto        Registrovať

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
kamzik
2016-12-07 23:49:39
Je chválihodné, že niekto dnes ešte použiva ruky a hlavu a nešúcha len prstami po mobile. Výborne. Ale aj tak mi tento článok tu príde trochu off topic a hodil by sa skôr inde.
1. Asi tak 5% fotografov tu sa zaoberá nočnou fotografiou
2. z nich 5% držalo v ruke spájkovačku (malé jazykové okienko - správne má byť spájkovanie a nie pájkovanie)
3. z nich 5% napísalo low level kód pre nejaký procesor a sú schopný ho do neho aj dostať (portovať Tvoj kód z tohoto Cypress ARM-u na rozširenejšie Arduino by zvládol už asi málokto)
4. zostalo mizivé promile, ktorí budú rozumieť, o čo tu ide a pustia sa do stavby podobného zariadenia
5. ale aj kvôli tomu jednému, čo sa do toho pustí to stálo za to
Technické poznámky:
- meriaš v podstate svetelné pozadie a do toho svietiš LED displejom - jeho jas neovplyvňuje meranie?
- neštastne zvolený spôsob napájania - z málokapacitnej 9V batérie lieárnym stabilizátorom vyrábaš 5V - takmer polovica jej energie sa premení na teplo. Jednoduchšie bolo použiť priamo Lion (18650 alebo niečo menšie) a napájať to priamo z nej bez stabilizátora (všetkým komponentom to napätie postačuje). Alebo si mal strčiť dovnútra nejakú malú powerbanku a mal by si vyriešené aj nabíjanie (a dávala by ti 5V)
- keď chceš(te) mapovať svetelné znečistenie, potom tie údaje ručne prepisuješ do tabuliek spolu s polohou, časom, smerom... ? Jednoduchšie by to bolo doplniť GPS, elektronickým kompasom, senzorom náklonu a SD kartou a už len behať Všetko kúpiš ako hotové moduly, pospájaš a samozrejme napíšeš software
- nedali by sa na tento účel použiť hotové digitálne light senzory (napr. od Intersil séria ISL 29xxx). Odpadla by potreba kalibrácie (výstup to má priamo v lux-och, prepočet na W/cm2 jednoduchý, I2C interface, spotreba minimálna). Otázne je, či majú dostatočnú citlivosť (napr. ISL29033 má rozlíšenie 0.0019 lux = 2.8nW/cm2). Netuším, kde sa ten náš svetelný smog pohybuje...
Veľa zdaru!
 
z80
2016-12-08 15:32:06
príspevok od: kamzik
Je chválihodné, že niekto dnes ešte použiva ruky a hlavu a nešúcha len prstami po mobile. Výborne. Ale aj tak mi tento článok tu príde trochu off topic a hodil by sa skôr inde.
1. Asi tak 5% fotografov tu sa zaoberá nočnou fotografiou
2. z nich 5% držalo v ruke spájkovačku (malé jazykové okienko - správne má byť spájkovanie a nie pájkovanie)
3. z nich 5% napísalo low level kód pre nejaký procesor a sú schopný ho do neho aj dostať (portovať Tvoj kód z tohoto Cypress ARM-u na rozširenejšie Arduino by zvládol už asi málokto)
4. zostalo mizivé promile, ktorí budú rozumieť, o čo tu ide a pustia sa do stavby podobného zariadenia
5. ale aj kvôli tomu jednému, čo sa do toho pustí to stálo za to
Technické poznámky:
- meriaš v podstate svetelné pozadie a do toho svietiš LED displejom - jeho jas neovplyvňuje meranie?
- neštastne zvolený spôsob napájania - z málokapacitnej 9V batérie lieárnym stabilizátorom vyrábaš 5V - takmer polovica jej energie sa premení na teplo. Jednoduchšie bolo použiť priamo Lion (18650 alebo niečo menšie) a napájať to priamo z nej bez stabilizátora (všetkým komponentom to napätie postačuje). Alebo si mal strčiť dovnútra nejakú malú powerbanku a mal by si vyriešené aj nabíjanie (a dávala by ti 5V)
- keď chceš(te) mapovať svetelné znečistenie, potom tie údaje ručne prepisuješ do tabuliek spolu s polohou, časom, smerom... ? Jednoduchšie by to bolo doplniť GPS, elektronickým kompasom, senzorom náklonu a SD kartou a už len behať Všetko kúpiš ako hotové moduly, pospájaš a samozrejme napíšeš software
- nedali by sa na tento účel použiť hotové digitálne light senzory (napr. od Intersil séria ISL 29xxx). Odpadla by potreba kalibrácie (výstup to má priamo v lux-och, prepočet na W/cm2 jednoduchý, I2C interface, spotreba minimálna). Otázne je, či majú dostatočnú citlivosť (napr. ISL29033 má rozlíšenie 0.0019 lux = 2.8nW/cm2). Netuším, kde sa ten náš svetelný smog pohybuje...
Veľa zdaru!
Podla datasheetu ma ten ISL29033 integrovany filter IR a UV, takze by odpadla dalsia suciastka.
 
riske
externý redaktor 2016-12-08 21:50:46
príspevok od: kamzik
Je chválihodné, že niekto dnes ešte použiva ruky a hlavu a nešúcha len prstami po mobile. Výborne. Ale aj tak mi tento článok tu príde trochu off topic a hodil by sa skôr inde.
1. Asi tak 5% fotografov tu sa zaoberá nočnou fotografiou
2. z nich 5% držalo v ruke spájkovačku (malé jazykové okienko - správne má byť spájkovanie a nie pájkovanie)
3. z nich 5% napísalo low level kód pre nejaký procesor a sú schopný ho do neho aj dostať (portovať Tvoj kód z tohoto Cypress ARM-u na rozširenejšie Arduino by zvládol už asi málokto)
4. zostalo mizivé promile, ktorí budú rozumieť, o čo tu ide a pustia sa do stavby podobného zariadenia
5. ale aj kvôli tomu jednému, čo sa do toho pustí to stálo za to
Technické poznámky:
- meriaš v podstate svetelné pozadie a do toho svietiš LED displejom - jeho jas neovplyvňuje meranie?
- neštastne zvolený spôsob napájania - z málokapacitnej 9V batérie lieárnym stabilizátorom vyrábaš 5V - takmer polovica jej energie sa premení na teplo. Jednoduchšie bolo použiť priamo Lion (18650 alebo niečo menšie) a napájať to priamo z nej bez stabilizátora (všetkým komponentom to napätie postačuje). Alebo si mal strčiť dovnútra nejakú malú powerbanku a mal by si vyriešené aj nabíjanie (a dávala by ti 5V)
- keď chceš(te) mapovať svetelné znečistenie, potom tie údaje ručne prepisuješ do tabuliek spolu s polohou, časom, smerom... ? Jednoduchšie by to bolo doplniť GPS, elektronickým kompasom, senzorom náklonu a SD kartou a už len behať Všetko kúpiš ako hotové moduly, pospájaš a samozrejme napíšeš software
- nedali by sa na tento účel použiť hotové digitálne light senzory (napr. od Intersil séria ISL 29xxx). Odpadla by potreba kalibrácie (výstup to má priamo v lux-och, prepočet na W/cm2 jednoduchý, I2C interface, spotreba minimálna). Otázne je, či majú dostatočnú citlivosť (napr. ISL29033 má rozlíšenie 0.0019 lux = 2.8nW/cm2). Netuším, kde sa ten náš svetelný smog pohybuje...
Veľa zdaru!
Nečakám, že veľa ľudí sa do tejto konštrukcie pustí. Ale trvalo mi veľmi veľa času kým som tento projekt dokončil a mal som len potrebu sa o to podeliť... Ale veľmi veľa astrofotografov je veľmi technicky zdatných a možno niekoho inšpirujem k ďalším vylepšeniam. Tý menej zdatní na internete nájdu tiež hotový program pre Arduino a zapojenie možu použiť toto...

K tým technickým dotazom:
1 - Displej je počas merania vypnutý
2 - Úlohou bolo čo najjednoduchšie zapojenie. 9V batéria sa predáva v každom obhode, je lacná a vydrží veľmi dlho. Ale inak súhlas dnes by som už použil Liionku.
3 - Ako som už písal, úlohou bolo čo najjednoduchšie zapojenie. To už tam potom možeš rovno pripijiť GSM modul a posielať to rovno na internet Ale úprimne koľko hodnot si myslíš, že s týmto zariadením nameráš za rok? 10, 5, ... ? V tomto už hrá rolu napr. aj výsledná cena a realizačný čas.
4 - Ten senzor je pekný, ale ja potrebujem merať v magnitudách na štvorcovú arcussekundu. Ale aj keď by som našiel prevodný vzorec, tak najhoršie je, že výsledné hodnoty sú zaťažené nepresnosťou. Celé pointa tohto riešenia je, že všetci merajů rovnakým senzorom a tým pádom rovnakou chybou. Zmeníš senzor a nebudeš mocť porovnávať výsledky medzi sebou... Inak má dosť brutálne púzdro. Ty by si ho ručne pripájkoval?
 
kamzik
2016-12-08 23:52:17
Moje komentáre neber ako kritiku, ale ako rady človeka, čo sa týmito vecami živý zopár desiatok rokov
Ja som si myslel, že snahou Vašej komunity je systematicky (v priestore, ale aj čase) mapovať svetelné znečistenie. A tomu by určite pomohol istý spôsob automatizácie (online posielanie dát asi fakt nie je potrebné). Ono argument, že všetci používajú rovnaký senzor a teda všetci merajú s rovnakou chybou ešte neznamená, že všetci merajú správne... Najideálnejšie by bolo navrhnúť jednotný prístroj s jednotnou mechanikou (optikou) a step-by-step návodom (ideálne hotovou stavebnicou). Zoberte si príklad napr. z Blitzortung-u, ktorý sa mohol rozšíriť práve preto, že si zariadenie mohol zostaviť aj človek úplne v elektronike neznalý. A za tie roky a postupné zdokonalovanie sa z neho stal poloprofesionálny (teda aspoň orientačne celoeurópsky detekčný systém bleskov.
Ad. senzory Intersil - prepočet lux -> magn/arcsec2 by sa asi dal spraviť. Možno by to chcelo jasne definovaný kolimátor a trochu matematiko-fyziky. Čo sa týka púzdra, to je relatívne v pohode. Zopár som ich ručne priSpájkoval (používam typ s menšou citlivoťou, ale rozsahom až do priameho Slnka, púzdro je rovnaké). Práveže ručné spájkovanie je bezpečnejšie, keďže púzdro je vyrobené z neštandardného plastu (musí byť priehľadné), ktoré je menej odolné vočí vyšším teplotám . Takto musíš mať veľmi jasne zadefinovaný reflow profil (vložené do spájkovacej pasty). Pri takom mojom "od oka" reflow, ktorý pri iných obvodoch funguje v pohode, pri tomto sa púzdro roztavilo a bolo po ňom. Ak by sa mali osadzovať >10 kusov, potom by sa s profilom oplatilo pohrať. Takže ručné spájkovanie je rýchlejšie. Podmienka - dobrá spájkovačka + tavidlo a cín (nie Pb free) + stereo mikroskop + svetlo + pevná ruka.
K tvojmu článku ešte jedna poznámka - ako popis zariadenia je to celkom fajn (aj keď na nie práve vhodnom mieste), ale ako návod na zostrojenie pre menej znalých tomu chýba jedna zásadná vec - hardware si ľudia kúpia z Číny za pár EUR a s trochou šťastia to podľa tvojho popisu aj pozapájajú. Avšak pri takýchto zariadeniach je gro v software (firmware) a o tom, ako ho tam dostať, tu nie je ani zmienka. Väčšina by tvoj software nijako neupravovala, nepotrebuje ho kompilovať a teda ani inštalovať 100-ky MB exotického software od Cypress-u aby si mohli otvoriť tvoj zverejnený projekt. Stačil by jeden hex (bin) súbor na stiahnutie a postup, ako ho tam dostať a už by si to niekto aj postavil.
Želám Ti veľa štastia v ďalších projektoch a pokiaľ sa popri astrofotografii budeš venovať aj elektronike, urobíš mi radosť Taký druh je už pomaly na vymretie...
 
Matej Kovalčík
2016-12-09 01:41:35
Hoci sa týmto technickým detailom ani trochu nerozumiem, problematike svetelného znečistenia áno. A hlavný problém je v tom, že sa mení každým rokom. A žial nie k lepšiemu. Na Slovensku nieje ani jedno miesto s úplnou tmou, najbližšie k tme má NP Poloniny. Navyše keď jeden deň nameráš určitý parameter, na druhú noc na tom istom mieste nemusí byť (a dosť určite ani nebude) identický. Preto nejaká "homologizácia" merania nieje až tak doležitá. Viac menej ide o to, nájsť si nejaké použitelné miesto.

Ináč, kvitujem autorovu snahu, a som rád že to sem hodil. Tomuto hobby sa venuje len hŕstka ludí (keď na workshop príde 20 entuziastov, je to sviatok. A z toho piati prednášajú ). Takže každá popularizácia je vítaná, preto som sem začal dávať fotky. PS: Ak autor nemá nič proti, dám link na astrofórum. Tam to isto niekoho zaujme
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované