Stanislav Stratený

Nick na ephoto: Strateny Kto z nás aspoň raz nepodľahol  nutkaniu stlačiť spúšť pred týčiacimi sa končiarmi hôr, pred blížiacim sa pochmúrnym  búrkovým mrakom zastierajúcim horizont alebo starým osamoteným stromom rastúcim uprostred rozsiahlych polí... to všetko a veľa ďalšieho ponúka najvďačnejší motív pre hľadáčik fotografa - krajina.

Dnes som sa porozprával s človekom, ktorého krajinkárska fotografia doslova opantala. Vieme, že nestačí mať iba chuť a možnosť, ale musíte vlastniť dokonalé vypracované oko fotografa. Pri jeho fotografiách nepoviete len: " je to pekné", ale zostane vo vás pocit niečoho nevypovedaného. Niečoho, čo sála z fotografie k vám a tým utvorí medzi vami most, po ktorom prejdete doprostred scény. Na tvári cítite hrejivé účinky posledných lúčov zapadajúceho slniečka, počujete nevtieravú hádku lúčnych cvrčkov a tiché šumenie lesa, vidíte presne to, čo videl fotograf...akoby ste spúšť stlačili vy.

Rozhovor so známym krajinkárskym fotografom Stanislavom Strateným viedol Jozef Krajčo.

Stanko mohol by si sa predstaviť našim čitateľom?

Prepáčte, nerád sa predstavujem a prezrádzam o sebe osobné a dôverné informácie a už vôbec nie prostredníctvom internetu. Mnohí z členov e-phota ma poznajú osobne a potvrdia, že sa radšej držím v úzadí a nesnažím sa pútať pozornosť. Preto predstavenie len tak stručne:

Narodil som sa ešte v minulom storočí v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ som mal blízko do Slovenského raja, po ukončení štúdií som zakotvil v Poprade, odkiaľ som mal bližšie do Vysokých Tatier.

Čo by som tak ešte o sebe povedal, nenapadá mi teraz rýchlo... :)

A vôbec - začudoval som sa, prečo redakčná rada e-phota oslovila na ďalší rozhovor práve mňa. Považujem sa za obyčajného turistu, nosiaceho po kopcoch fotoaparát za účelom zachytenia pekných scén. Ale takýchto podobných zanietencov je tu mnoho a redakcia je zrejme zaneprázdnená a nemala veľa času, keď vyberala... :)

Aké boli tvoje začiatky s fotením?

Bolo to tak dávno, že sa nepamätám... :) Žartujem (Stano sa zasmial a uškrnul sa...), bolo to tak, že som otcovi v siedmej triede ZDŠ-ky vzal zo skrine Flexaret a fotil som spolužiakov v triede. Po vyvolaní bol film celý čierny (clona, čas, citlivosť boli vtedy neznáme pojmy) a to ma tak nasrdilo, že som si bežal požičať do knižnice nejakú literatúru a potom to už išlo lepšie. A pomohlo tiež zapísanie sa do fotografického krúžku Okresného domu pionierov a mládeže (fakt vážne...). Nebudem vymenovávať všetky tie foťáčiky a foťáky, meranie expozimetrom, víkendy v tme , vône roztokov, zasúvanie filmov do cievky, tikanie časového spínača, špinavú vaňu od vývojky a pod. - mladším to nič nepovie a starší vedia...

Väčšinu krajinnej fotografie v galérii máš z regiónu Vysokých Tatier. Mimo nefotíš?

Mali by tam byť aj zo Slovenského raja, Nízkych a Západných Tatier...
Priznal som sa už niekoľkokrát, a teraz zoči - voči aj tebe, Jozef, že sa hanbím, že som ešte nebol na Rozsutci, na Choči, na Vtáčniku či Minčole a vymenovávanie kopcov a vrcholov krásnych slovenských hôr by ešte dlho pokračovalo. Ale sľubujem, zlepší sa to. Detí som sa už „zbavil", starostí a povinností voči rodine ubudlo a tak momentálne študujem mapu Veľkej Fatry, kam by som sa už v zime chcel vybrať a vyhliadnuť si pekné scenérie. Veľkej Fatre sa chcem venovať celý rok, potom preskočím cez dolinu ďalej, lákajú ma Poloniny.

Prezraď nám nejaké fotogenické miesta, ktoré by stáli určite za návštevu...

Nechcem ťa tu zdržať celý víkend vymenovávaním krásnych miest, preto len stručne - okolie obce Ždiar a Belianske Tatry.

Koho  berieš častejšie na turistiku? Manželku, fotoaparát, Heryho...? :)

Možno sa za túto odpoveď bude moja najdrahšia hnevať, ale manželku beriem najmenej často. Jej otázka: „Čo budem robiť ráno o tretej v lese?", neznie dobre v ušiach tomu, kto o tretej ráno v lese rád počúva to ticho a dýcha svieži vzdušík. A keďže Hery sa na podobné veci nepýta a tiež rád počúva ranné lesné ticho a rád behá po zarosených lúkach a zajkom a líškam pripravuje rannú rozcvičku, tak nemusíš dvakrát hádať, prečo je mojim častejším spoločníkom... :)

Fotoaparát a statív sú súčasťou batoha, podobne ako konzerva niečoho dobrého pre psíka a plechovica niečoho plzenského pre mňa... Ozaj, aké pivo piješ ty...? Žeby sme na jedno zašli...?

Stáva sa, že nespravíš po celodennej turistike ani jednu fotografiu?

To sa mi nestáva. Stáva sa mi, že ani jednu fotografiu neuložím do archívu, lebo všetky vymažem. Chodím na túry zavčasu, za tmy a až kdesi ďaleko v doline či na kopci, keď svitá, prídem na to, že dnes som si veru nevybral vhodný deň. Predpovediam počasia neverím a tak riskujem a idem. Sem - tam to nevyjde a tak sa  stáva, že sme so štvornohým spoločníkom zahrabaní v senníku a čakáme, či sa predsa len bude dať ten foťák vytiahnuť...

Čo je podľa teba najdôležitejšie pre krásnu fotografiu krajiny? Máš nejakú radu pre čitateľov, ktorí začínajú s fotením?

Poznám skvelých fotografov rôznych žánrov, u ktorých som ale nevidel peknú fotografiu krajiny. Jednoducho asi preto, že ku krajine nemajú vzťah. To je podľa mňa veľmi dôležité, aby takáto fotografia mohla vzniknúť. Ak sa istý autor vyberie večer na špicatý kopec nad Ružomberkom, prespí tam a ráno je tam hore pripravený fotiť východ slniečka a v hmle utopených sedmospáčov, tak bez takéhoto vzťahu by to zrejme nedokázal. Nemenoval som tohto autora, on iste bude vedieť, na koho myslím, ak si tieto slová prečíta a dúfam, že mi ich potvrdí...

Rada pre začínajúcich fotografov? Netrúfam si veľmi... Možno takáto strelená - Ak ťa fotografovanie neopantá tak, že sa iní na teba dívajú ako na šibnutého, tak to radšej nechaj tak... :)

Každý výlet do prírody je určite krásnym zážitkom, ale zažil si na svojom „fotolove" niečo, načo nikdy nezabudneš?

Nikdy nezabudnem na...  (Stano rozmýšľa a nevie si vybrať...).Asi by ti nestačila karta v diktafóne, či na čo to nahrávaš, keby som mal všetky vymenovať...

Ako vyzerá u teba postproces?

Jednoducho veru nie. Nie som zástancom fotografie (digitálnej) bez úprav. Fotografujem do formátu RAW a profilu AdobeRGB a takto by sa to prezentovať na nete veru nedalo. Na rozdiel od počiatkov, kedy bolo pre mňa zaujímavé vytvoriť foto veľmi zmenenú od pôvodnej, sa snažím postupne robiť úpravy tak, aby boli čo najmenej poznateľné. Ale aby bolo úpravy čo najmenej poznať, musím viac a viac študovať príslušnú literatúru, zdokonaľovať sa v ovládaní Photoshopu a ďalších fotosoftov. Ak raz dokážu modernejšie fotoaparáty zachytiť scénu úplne reálne a úpravy nebudú potrebné, budem tomu len rád...

Porozprávam ti o mojom postupe len tak stručne. Fotím prevažne krajinky a nepoužívam pritom žiadne filtre. Tie aplikujem až pri úpravách v PC, podľa toho, akú atmosféru scény chcem navodiť. Ešte predtým však retušujem a retušujem. Robím to často a rád sa zbavujem všetkých zbytočností a nepodstatných vecí, ktoré s motívom na foto nemajú nič spoločné. Často to aj mnohým v komentároch vytýkam, zrejme je to už taká moja deformácia...

Úpravy robím v TIFF formáte, do ktorého obrázky prekonvertujem z RAWu, pri 16-tich bitoch a profile AdobeRGB. Ak upravujem len v JPG formáte, poznať rôzne deformácie ako dôsledok použitia digitálnych filtrov a plug-inov. Po skončení úprav ukladám foto v TIFF formáte pre ďalšie použitie a až potom ho prevádzam do 8 bitového sRGB profilu a JPEG formátu a zmenšujem. Zmenšujem a doostrujem postupne, alebo pomocou softu Genuine Fractals.

Oj, rozkecal som sa (dáme ešte jedno pivko...?), ale keď k tejto téme veru je o čom rozprávať...

Myslíš, že použitá technika má podstatný vplyv na výslednú fotografiu? Akú techniku používaš?

Rodení profi-zrkadlovkári sa na mňa budú krivo pozerať, ale hravo vymenujem mnohých autorov, aj z tohto portálu, ktorí začínali kompaktmi a ich výsledky boli „prudko pozerateľné" a tieto výsledky boli lepšie ako tie profi-zrkadlovkové. A stále sú tu mnohí, ktorí kompakty ešte používajú a k ich tvorbe nemám žiadne výhrady a obdivujem ju. Chcel som týmto povedať, že nie som až tak celkom presvedčený o podstatnom vplyve použitej techniky na výslednú fotografiu. Profi technika produkuje „sedmičkové" fotografie technickej kvality, ale ešte tu máme kompozíciu a estetické cítenie a nepočul som zatiaľ o fotoaparáte, ktorý by tieto „veličiny" mal uvedené ako súčasť výbavy...

Dlhé roky som aj ja fotil kompaktom, kým som prešiel na zrkadlovku a tak z vlastnej skúsenosti dokážem posúdiť rozdiely, ktoré som po zmene zaznamenal - zlepšenie už spomínanej technickej kvality a možnosť komponovania scén, ktoré mi pevne zabudovaný objektív neumožňoval. Ale tiež zlepšenie kondície, dve kilečká v batohu navyše pri výstupe na kopec robia svoje (nože skús, čo to všetko váži...)... :)

Obľúbený fotograf?

Zvyknú sa uvádzať mená svetových autorov. Poznám aj ja zo svetových fotoportálov mnohých, na ktorých tvorbu  sa rád pozriem a obdivujem ju, ale tí obľúbení sa nachádzajú tu u nás doma, aj na e-photo. Nebudem ich menovať, nech na niekoho nezabudnem, ale oni iste vedia, na koho myslím.

Uvidíme niekedy aj fotografiu aktu od Strateného? :)

Predstava zakomponovania ženskej krásy do krásy krajiny, resp. ich zlúčenia, je pre mňa lákavá...

Už bežíš, Jozef? Tak šťastnú cestu, ja idem poplatiť tie pivká. Koľkože ich bolo...? :)

Ďakujeme za rozhovor.