Nick na ephoto: skierlo
Medicína, olejomaľba, adrenalínové športy a zahraničný záujem prestížnych agentúr a jeho fotografie. To sú hlavné charakteristiky Petra Svobodu z Košíc. Stačí nahliadnúť do jeho galérie a hneď sa zorientujete v tom, že Peter nevyrába fotografie ako na bežiacom páse. Čaká na tú pravú fotografiu, na fotografiu, ktorá ma pre neho nielen krásne svetlo, ale aj vlastnú výpovednú hodnotu. Môžem smelo skonštatovať, že tá výpovedná hodnota sa zhoduje aj s hodnotami veľkého okruhu záujemcov o fotografiu. Či sa jedná o amatéra alebo profesionála, každý jeden musí uznanlivo pokývať hlavou nad tvorbou tohto človeka. Lahodné kompozície ktoré rád vytvára skrze línie, krivky a plochy. Zobrazené plochy sú práve definované týmito hranicami kriviek. Nepochybne uvedený a dôležitý výtvarný prvok získal štúdiom na umeleckej škole a to ho určitým spôsobom ovplyvnilo vo fotografii. Je veľmi zaujímavé sledovať ako narába s plochami. Raz necháva vo fotografii kombinovať plochy aby vytvárali priestor a na ďalšej zas šikovným výrezom krajiny dojem priestoru potlačuje. Nezriedka sa stretneme s využitím širokého spektra kompozičných princípov. Symbiózu princíp role a rytmu môžeme sledovať u fotografie „Stromy a lyziarik“. Úžasné! Má to skrátka v sebe.
S krásnou kompozíciou súvisí výrazová zložka a s ňou zase estetický zážitok. Niekedy k učebnicovému využitiu fotografických fínt pomôže aj šťastie. Povedzte: videli ste krajšie svetlo v očiach zvieraťa, než aké ma Petrová líška? Videli ste krajšie usadenie vtákov na bodliaku v zime? Ja veru nie a až mi nedalo sa spýtať, či to nie je náhodou montáž. Čo mi Peter odpovedal sa dozviete nasledujúcich riadkoch. Teším sa, že uvidíte aj fotografie, ktoré ešte nikde neboli publikované, takže premiéra na ephote!
Peter, stručne sa prosím predstav tým, ktorý ťa ešte nepoznajú...
Predovšetkým mi dovoľte, aby som sa poďakoval redakcii, že ma oslovila a „vylovila“ môj nick spomedzi mnohých kvalitných fotografov.
Volám sa Peter Svoboda, mám 44 rokov, som rodený Košičan. Som ženatý a mám dve deti. Vyštudoval som lekársku fakultu. Celý život mám pomerne silný vzťah k umeniu, k mnohým jeho žánrom. Dlhšie som navštevoval základnú umeleckú školu, hlavne olejomaľba a grafika. Kvôli svojej piplavej práci som po skončení vysokej školy, ale s olejmi po pár rokoch prestal. Okrem fotografovania mám niekoľko voľnočasových aktivít. Som vášnivý skialpinista, horský turista a hor. cyklista. Samozrejme skoro všade som vonku s foťákom.
V tvojej galérií nájdeme fotografie krajiny aj keď sem-tam sa na niektorej mihne človek. Rátaš sa naozaj medzi krajinkára?
Jednoznačne sa radím ku krajinárom a horským fotografom, okrem tohto žánru fotím rád aj kone a ak náhoda dovolí, aj „wildky“. Veľmi často komponujem človeka v krajine. Pre mňa má takáto fotografia iný rozmer, ak by som sa mohol charakterizovať, tak fotím najradšej momenty v krajine. Či už je v kompozícii človek, či nie, snažím sa, aby som zachytil nejaký okamih , ktorý sa tak ľahko neopakuje, resp. možno nikdy nebude. Zachytiť pokoru a "maličkosť" človeka v krajine je pre mňa vždy výzva.
Tvoje fotografie patria medzi tie najlepšie na našom portáli. Čo sa mi páči je fakt, že keď nejakú fotografiu pridáš, tak naozaj stojí za to. Rozhodne nepatríš medzi tých, čo zavesia každú fotografiu z fotenia. Máš tak vysoko nastavený sebakritický pohľad na svoju fotografiu? ;)
Áno. Pred viacerými rokmi som bol rád, ak som sfotil krajinu za pekného svetla, samozrejme fajn nakomponovanú, ale dnes mi to celkom nestačí. Som možno deformovaný rokmi olejomaľby, ale pri fotografii krajiny hľadám paralelu medzi oboma žánrami. Pekné svetlo je skoro každý deň, resp. dosť často, takže som postupne usúdil, že dokumentácia krajiny za pekného svetla ma poteší, ale na druhej strane je už pre mňa málo. Postupne som si preto latku nastavil asi takto. Radšej nafotím menej, ale nech má materiál nejakú výpovednú hodnotu a úroveň.
Tak túto krásnu odpoveď dúfam, že bude čítať čo najviac čitateľov. ;) Legendárne sú tvoje fotografie stromoradia s človekom. Naozaj ani jedna nie je montáž? Všetko je to dielo náhody, alebo trpezlivosti?
Táto fotka sa dočkala pomerne veľkého úspechu na moje príjemné prekvapenie, bola publikovaná na stránkach kade-tade po svete , dokonca na stránke venovanej hodine zeme, ju dali do výberu naj fotiek planéty v danom roku. Ako píšem vyššie, postavil som si postupne svoju latku vo fotografovaní, ale nie v montáži...Fakt je taký, že občas zasiahnem "demontážou" do kompozície, ak mi niečo prekáža a kazí celkový dojem, väčšinou len menšou retušou. A náhoda..? Tak tá je nevyhnutná, ale moje heslo je, že kto pokúša šťastie, skôr si ho aj nájde.., často sa dajú zvýšiť šance pozorovaním a trpezlivosťou. Jednoducho uvedomovať si, čo sa deje okolo. Ak v teréne zbadám, že scéna má potenciál, tak som ochotný stáť na mieste aj dlhšie, či sa náhodou nezadarí. Najradšej som, keď si fotka vyžaduje minimum úprav, ako len úpravu kontrastu, saturácie, či krivky, resp. len prevod do BW. Také si cením a vždy budem najviac.
S tým sa úplne s tebou stotožňujem. Vo svojich fotografiách často využívaš prvky minimalizmu. Priznám sa, že fotografiu “pod tieňom obrov”, využívam ako názornú ukážku pri kompozícií. A vôbec, tvoje fotografie sú v drvivej väčšine ukážkovo nakomponované. Mohol by si ale o tejto jednej fotografii niečo povedať?
Ďakujem Jozef, je to pre mňa veľká pocta. K tejto fotke mám osobitý vzťah. Bola sfotená vo februári 2006 v jednej z tatranských dolín pri výstupe na štít v hlavnom hrebeni, meno nepíšem, lebo je oficiálne v zime uzavretá:).Títo dvaja chlapi po tom, ako som prešiel dolinou, zlyžovali dole zo sedla v zatienenej časti doliny, užívali si čerstvý prašan. Ako sa zastavili dole, sledovali svoje esíčka v snehu, ktoré tam zanechali, živo a s eufóriou preberali zostupovú cestu, na 125mm ohnisku som narobil samozrejme viac záberov, ale moment, keď so záujmom ukazovali na hrebeň palicou som cvakol len jeden.
Veľmi obľubujem minimalistickú kompozíciu. Zima je pre mňa úžasné obdobie, práve pri komponovaní minimálov vyslovene vyhľadávam motívy, ktoré sú jednoduchšie a informácia z fotky je zreteľná a jednoduchá na prvý pohľad. Mám rád, aj ak sa zadarí taký grafický look fotky, ale celkove aj v krajine radšej sfotím jednu horu ako celý masív...
S fotografiou súvisí aj popis samotnej snímky. Patríš k tým, čo vždy pár slov vedľa fotografie pripíšu. Tento znak je charakteristický pre staršiu fotografickú generáciu, ktorá tak neponáhľa a nájde si tu minútku navyše. Koľko rokov sa venuješ foteniu a aké boli tvoje začiatky?
S generáciou asi nie si ďaleko od pravdy, ale s časom som na tom pre veľkú pracovnú vyťaženosť veľmi zle. Myslím ale, že ak prezentujem svoju fotografiu a rátam, že si ju niekto pozrie a strávi pri nej svoj vzácny čas, je to pre mňa niečo ako osobný vklad naviac, ako len nahrať fotku bez slova.
Čo sa týka mojich začiatkov, aj u mňa to bolo podobne, ako veľakrát čítam u iných autorov. Ako dieťa som si obľúbil otcovu Yashicu a Practicu. Neskôr počas gymnaziálnych čias a výške som fotil na vlastné"no name" foťáčiky na kinofilm a diák. Čaro tmavej komory mám stále od tých čias v pamäti, zvlášť, ak mi pri vyvolávaní pomáhala moja terajšia manželka Andrea.:) Potom som dlhé roky fotil na kompakty také turistické cvaky. Mali svoje výhody ale aj limity pre mňa. Teraz radšej odfukujem v kopcoch s min. 4 kg foto-výbavou, okrem ruksaku:)
Nikde však nevidím použitú techniku. Akým systémom fotíš?
Fotím na fullframe od Canonu, 5DM2-ku, pred tým roky na APS-C čip. Všade so sebou nosím známy L-kový 24-70 a L- kovú 70-300IS USM, ako protiklad k tomu mám v brašni Lensbaby, s ktorým si občas rád kreatívne zavyvádzam..:) Používam prevažne kruhové filtre, ND neutrálne a prechodové a už málokedy polarizák. Najradšej mám dobre naexponovaný jednocvak. Snažím sa nerobiť HDR fotky, niekedy, ale z dvoch exspozícii skladám manuálne. Uprednostňujem radšej fotku bez úplnej kresby v tieňoch v maličkom rozsahu a niekedy aj drobný prepal. Jednoducho mám rád výsledok, ktorý má šťavu.
V kontakte máš uvedenú webovú adresu s doménou druhej úrovne na 1x.com. Prečo práve tam?
O 1x je známe, že fotografie, ktoré sú tam zverejnené v galérii na titulke, sú vyberané odbornou profi porotou a preto má stránka vysokú úroveň publikovaných fotografií. Každá publikácia fotky znamená, že uspela v konkurencii stoviek ďalších, čo sú dennodenne posielané do poroty. Mať uverejnenú fotku tam v galérke, je pre autora zároveň úspech, či uznanie, ale aj zviditeľnenie vo svete. Treba ale povedať, že tak, ako vždy, aj tu je výber poroty subjektívny. Ak mi nejaká neprejde, nepoteší ma to, ale posúva, či dokonca provokuje. Fotky, ktoré neprejdú do galérie niekedy posielajú autori do kvalitnej kritiky. Vďaka publikovaniu tam, sa moje fotky objavili aj v známych zahraničných periodikách a internetových stránkach, mám podpísané kontrakty s niektorými zahraničnými agentúrami na predaj a publikovanie worldwide.
Keď si prezerám tvoje fotografie, ani sa nečudujem že je ne taký záujem. Čo však v živote považuješ za podstatné?
Veľmi dôležité je všetko, čo sa týka mojej rodiny, zamestnania, či chodu života ako celku. Na prvom mieste je zdravie, ale je toho samozrejme oveľa viac a vymenovávanie by bolo na knihu asi.
Čo za nepodstatné?
Je to pre mňa ťažšia otázka, ako sa na prvý pohľad zdá. Napísal by som, že nepodstatné je to čo vyprodukuje ľudská hlúposť a malichernosť, ale ani tu som si nie istý a nechcem zovšeobecňovať.
Asi len to môžem považovať za nepodstatné, čo sám neviem nijako ovplyvniť a takáto informácia sa mi v hlave neudrží dlhšie ako pár sekúnd.
Aká je tvoja motivácia a tvoj fotografický sen?
Motivácia je hnacia sila, ktorá človeka núti sa niekam ďalej posunúť. Chuť sa posunúť mám v povahe, nesnažiť sa stagnovať na mieste, no ale kde stále tú silu hľadať? Kde hľadať silu, čo ma na víkend miesto vypnutia budíka po celom týždni núti nastaviť na 4 hod. ráno? Nachádzam ju asi v čare a samotnej atmosfére lovu momentu, v očakávaní čo bude... Robím adrenalínové športy a fotenie je pre mňa tiež tak trochu adrenalínová záležitosť, ale samozrejme v psychologickej rovine.
Mám viacero fotografických snov, ktoré by som si veľmi rád niekedy splnil. Hlavne pofotiť v destináciách ako Aljaška, Nový Zéland, Patagónia a ešte minimálne v tucte ďalších. Nemyslím, na žiadnu rýchlo-exkurziu, ale vlastné spoznávaním a túlanie sa bez časovej tiesne s foťákom...Ale aj čo sa týka Slovenska, mám tiež niekoľko snov, v oblasti horskej a krajinárskej fotografie, len je to ešte veľmi dlhá cesta pokiaľ ich zrealizujem...
Na záver chcem popriať redakcii Ephota veľa zdaru a trpezlivosti v jej kvalitnej a neľahkej práci.
Peter ďakujem za všetkých, ktorých si spomenul a určite sa tešíme na ďalšie tvoje skvosty v galérii.
Pridaj komentár
