Nick: Gucko
Dnešné ocenenie redakcie si neodnáša fotograf, ktorý je zvyknutý na časté fotografie dňa, alebo čelné pozície vždy ako pridá fotku do galérie. Je ním skôr fotograf zo širšieho spektra autorov, ktorí u nás tvoria majoritnú skupinu fotografov. A predsa v tejto skupine niečím vyniká, v niečom sa odlišuje od ostatných. Žánrovo pestré portfólio sa vyznačuje jednoduchými a uhladenými kompozíciami. Koláž, portrét, detail, krajina to všetko nesie známku univerzálnosti fotografa. Práve táto univerzálnosť mi veľmi imponuje. Vyhranenosť možno viac pripravuje fotografa o prostú radosť z každého cvaknutia uzávierky. Ako fotografiu vníma Jaro sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Jaro na úvod pár slov o tebe...
Hneď na začiatok by som sa rád poďakoval za ocenenie, veľmi si to vážim.
Mám 35 rokov, momentálne som na voľnej nohe, šťastne slobodný, bezdetný (aspoň pokiaľ je mi známe... :-)) Žijem a pôsobím v Považskej Bystrici.
S tými deťmi by som si to zistil. Je to celkom zásadná informácia :-). Ako si sa dostal k fotografii?
Už ako dieťa som kreslil, neskôr som skúšal maľovať. A nakoľko fotografovanie je maľovanie svetlom, bolo to len otázkou času. K samotnej fotografii som sa dostal vďaka môjmu otcovi. Začínal som starou dobrou mašinkou značky Smena. Pamätníci si určite spomenú... :-) Neskôr som pokračoval (aj keď už len sporadicky) ďalšou ruskou ,,raketou“ zn. FED -5. S fotením som serióznejšie znova začal cca v r. 2006, keď mi kamarát požičal Olympus SP 500 UZ. Neskôr som si zaobstaral zrkadlovku a s ňou fotím doteraz.
V tvojej galérii sa nachádzajú fotografie rôznych žánrov od portrétu, krajiny, makra až po koláže. Jednoducho fotíš všetko, alebo máš aj niečo, čo fotíš radšej?
Nuž, začínal som asi ako väčšina fotografov, ktorých poznám, krajinkami. Mám rád prírodu, na portréty som si v začiatkoch ešte netrúfal a tak práve krajina tvorila gro mojej tvorby. Postupom času som skúšal rôzne žánre od zátišia, ,,skoromakra“ až po samotné koláže. Téma či žáner, ktorému sa v danú dobu venujem, závisí od ,,ročného obdobia“. Fotím všetko podľa chute či nálady... :-)
Mne sa páčia farbami surrealistické fotografie kvetov, motýľov. Inšpiroval si sa niekde?
Som potešený... :-) Po inšpiráciu chodím do prírody. Niekedy mám jasnú predstavu už vopred, inokedy je to vec okamihu. Veľakrát ma niečo pochytí, či napadne až doma pri následnom pozeraní a upravovaní fotiek. Je to tvorivý proces :-).
Je to pekná séria. Nerozmýšľal si nad výstavou?
Ďakujem. No ak mám byť úprimný, tak nad výstavou som zatiaľ nerozmýšľal. Stále sa učím a skúšam niečo nové. Vystavovať v tomto štádiu mi príde, povedzme, veľmi smelé...
Ako prebieha u teba postproces? Aké programy používaš?
S postprocesom je to u mňa tak, v prvom rade nechávam už nafotené snímky nejaký čas ,,odležať“. Neskôr z toho mála, ktoré prejde výberovým sitom, vznikajú finálne fotky. Niektoré sa podaria na prvýkrát, s inými sa ešte dodatočne nejaký ten čas pohrávam... Čo sa programov týka, používam Photoshop a Alien Skin Software – konkrétne Exposure, na ktorý som mimochodom narazil na ePhote... :-)
Čo znamená na fotografiách nápis „photon“?
On by to mal byť skôr podpis - Photon = pseudonym.
Prvú fotografiu si tu publikoval na začiatku roku 2010. Za tie roky by si dokázal zhodnotiť, či takéto publikovanie fotografií má význam pre rast fotografa?
Domnievam sa, že samotné publikovanie fotografií človeka neposunie, resp. záleží to od konštruktívnej kritiky skúsenejších fotografov a toho, čo (a či vôbec) si človek vezme k srdcu. Veľa začínajúcich fotografov robí tú chybu, že kritiku odmieta. Na vlastnú škodu - sú zaslepení vlastným egom alebo niečo podobné... Preto si myslím, že je to veľmi individuálne...:-) Dôležitá by mala byť chuť učiť sa, zdokonaľovať a v neposlednom rade vytrvať vo svojom úsilí...
Chodievaš na čoraz populárnejšie fotoparky?
Žiaľbohu, fotoparkov sa nezúčastňujem. Niekoľkokrát som však absolvoval Bratislavský fotomaratón. Možno sa raz zúčastním aj na podobnej akcii.
Povedz nám nejaké podrobnosti o fotografii, kde sú na nej v podrepe tri deti :-). Čo je to za situáciu?
Na fotke je moja neter a synovci... Je to momentka pri návrate domov z dlhšej prechádzky hraničiacej s túrou, sám som bol niečím zaujatý, a tak sa malá slečna rozhodla, že chlapcom urobí prednášku ohľadom fauny a flóry, no po toľkých absolvovaných km očividne neuspela... :-) ...keď som to zočil... no necvakni ich...
Ďakujem za rozhovor a prajem veľa krásnych chvíľ s fotografiou.
Pridaj komentár
