Peter Čákovský

 
Ak by sme robili anketu medzi našimi stálymi čitateľmi o tom, kto z nich spravil za posledné obdobie najväčší progres v kvalite svojej práce, určite by sme našli medzi TOP favoritmi prezývku Cako. Ani pozorným očiam redakčnej rady neunikol tento fakt, a preto sme položili pár otázok tomuto mladíkovi.

Keď sa pozorne zahľadím na jeho tvorbu, pocítim silnú príchuť nápaditej predstavivosti mimorealitného diania. Pokrýva široký interval námetov pre svoje práce. Cítiť vplyv vizuálu moderných filmových scenárov s hororovým nádychom (Sphyrna (creature)). Nebráni sa však ani spracovaniu jedinečného pohľadu na detský svet (V nebeskej kolíske), alebo miernej cyberpunkovej vízie budúcnosti (Clone Engineer). Ambiciózny rozhľad poskytuje autorovi bohatý základ pre tvorbu. Atraktívne surrealistické scény sú ukované s hutnou atmosférou.

A práve tam vidieť rýchle napredovanie člena našej krásnej komunity ľudí so spoločným záujmom, so záujmom o fotografiu.

Sphyrna (Creature).

V nebeskej kolíske.

Zámerne som použil toto štylistické premostenie s dôrazom na slovo fotografia. Dnes totižto odpovedá na otázky človek, ktorý silne pretvára realitu fotografií pomocou grafického editora do vlastných predstáv. To býva často kameňom úrazu pri komentároch pod takýmito dielami. Skúsme byť tolerantnejší voči tejto minoritnej skupine a nechajme im priestor na vyjadrenie. Majú vlastnú sekciu montáž / koláž, čo je jasné svedectvo o tom, že počítame aj s nimi.

Clone Engineer.

Kto je Cako?

Pre tých, čo ma nepoznajú, volám sa Peter Čákovský, narodil som sa v Novej Bani a žijem už dvadsiaty tretí rok v malom okresnom meste Žarnovica. Bývam stále z rodičmi, no plánujem to zmeniť, snáď ich nebudem otravovať celý život :)

Vyštudoval som SOŠ, vtedy to bolo Stredné odborné učilište drevárske, odbor stolár  s maturitou. Škola sa nachádza tiež v Žarnovici, ale do školy som to mal pekný kus. Trvalo hodnú chvíľku, kým som si zvykol. A autobusom mi to nevychádzalo.

End Of Last Friend.

Peter, ako si sa dostal od dreva k fotografii a ako od fotografie ku grafickým editorom?

Keď som študoval na škole, nemal som ani poňatia, čo je dobrá fotka a aký je rozdiel medzi kompaktom a zrkadlovkou. Proste tento smer som nemal ani v tých najhlbších predstavách...

K fotografii ma doviedol až kamarát a bývalý spolužiak. Mal malý 5 megapixlový kompakt Canon, už ani neviem presný typ, ale viem, že mal aj RAW.

Občas mi ho požičal, tak som celý šťastný behal po lúke, naháňal motýle a zbieral kliešte. Fotil som všetko, čo ma zaujalo. Vždy ma prekvapila tá krásna kvalita, čo z toho liezla. Vtedy som si povedal, že chcem vlastný foťák a musí to byť jednoznačne Canon.

Tak som si kúpil prvý kompakt, neskôr ultrazoom, asi ako každý. Akurát, že ja som tu zatiaľ skončil, tí ostatní majú dnes zrkadlovky. Ja ešte len budem mať :).

Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, nedokážem si spomenúť, kvôli čomu som vlastne nainštaloval prvýkrát grafický editor. Pamätám si akurát na to, že kedysi som si práce do školy robil v 3Déčku. Občas som si potreboval doladiť farby a „malování„ na to nestačilo. Učil som sa preto v zložitejších editoroch. Neskôr mi napadlo, že by som si mohol upraviť aj nejaké svoje fotky a už som bol doma.

Evolution.

Čo pre teba znamená pretvárať realitu na niečo, čo cez hľadáčik fotoaparátu neuvidíme?

Ako mám napísané aj v profile, rád robím s fotkami to čo chcem ja a ako chcem ja. Snažím sa ukázať na to, čo sa práve deje v mojej mysli. Niekedy dám mojím prácam pointu, inokedy je to čisto sen a nemá väčší význam. Pri fotení vtákov, ľudí a všeličoho iného, čím som si za pár rokov prešiel, som takú slobodu nemal. A najviac ma odradzovalo to, že sa tomu venuje až príliš veľa ľudí, ktorí sú v tom oveľa lepší ako ja. Tak som sa vybral týmto smerom a zakotvil som práve pri montážach.

Flower.

Pri zverejňovaní určite narážaš aj na ortodoxných fotografov, ktorým tŕpnu zuby pri pohľade na tvoju galériu. Ako sa k tomu staviaš?

Bohužiaľ narážam...Uvidím, ako budem na tom po tomto rozhovore, či sa to zmení k lepšiemu alebo k horšiemu. Na začiatku to nebolo najlepšie. Dosť ma zarazilo, keď sa pod mojimi fotkami vždy objavovali komentáre typu : „toto nie je fotografia a sem to nepatrí". Akoby to nestačilo napísať raz a moje fotky si ďalej nevšímať.

Teraz je to už pohoda...Aj vďaka super ľuďom tu na ephoto som pochopil, že sa nemá význam hádať a tie komentáre si netreba vôbec všímať. Budem si robiť, čo ma baví a budem si ich prezentovať tam, kde budem chcieť ja. A ak má s tým niekto problém...tak nech máJ. Niekto si skladá panorámy, ja si skladám sny a nápady.

Human Clothes Hanger.

Zdá sa, že sa poctivo pripravuješ na samotnú realizáciu nejakej myšlienky. Ako to celé vzniká?

Niekedy to práveže tak nie je...Veľakrát sa stane, že sa vyberiem fotiť len tak tam, kde ma vietor zaveje :). Fotím si všetko, čo ma zaujme, preto niekedy v mojej galérii pribudne aj iná fotka ako montáž.

Neviem, ako mám presne opísať postup, ale skúsim... Ako som spomenul, fotím všetko, čo ma zaujme, čiže kvety, krajinu, oblaky, ľudí, všetko, čo by sa mohlo použiť pri úprave. Niekedy mám akú - takú myšlienku v hlave vopred, inokedy ju dostanem až doma pri prezeraní fotografií, ktoré som nafotil. Snažím sa fotiť stále pri určitom uhle, aby bolo svetlo rovnaké, inak ma už nezachráni ani Photoshop. Veľa času strávim práve pri spomínanom prezeraní fotiek. To je pre mňa najťažšia vec. Keď je nápad ucelený, prekonvertujem RAW do 16bit TIFFu a pustím sa do roboty.

Ako prvé si vystrihnem fotografie, vyvážim farby a začne sa pravá montáž/koláž. Pri drobných úpravách používam najčastejšie 400 percentné zväčšenie, v tom sa mi pracuje asi najlepšie...

Keď mám fotku hotovú, aplikujem na ňu pár filtrov, ktoré jej pridajú na atmosfére. Keď nie je dostatočná, použijem aj nejaké textúry. Nakoniec zmením profil AdobeRGB na sRGB, doostrím a uložím v originálnej veľkosti ako 16bit TIF.

No Future.

Doteraz som sa pýtal v rozhovoroch na používanú techniku pri fotení. Tentokrát ma zaujíma aj hardvér, na ktorom pracuješ pri úpravách. Patrí sem aj tablet?

Tak najprv spomeniem aj tú techniku. Nemám sa čím chváliť, je to obyčajný ultrazoom Canon PowerShot SX10IS a malý kompakt Canon PowerShot A590IS. Na SX10 som si kúpil polarizák, ktorý mi naozaj veľmi pomáha. Ďalej mám aj statív.

Myslím, že technika tu nie je až tak potrebná, ako pri športovej alebo inej fotografii. Ale samozrejme zrkadlovku určite raz mať budem. Keď si na ňu došetrím.

S hardvérom som na tom podobne, žiadna sláva. Mám starší (v svojich časoch najlepší) počítač Intel P4 2,6 GHz, ktorý má 2 giga RAM a slušnú grafiku, nakoľko som v minulosti pracoval v 3Déčku. LCD mám tiež len bežné, širokouhlý 19 palcový BENQ G900HD s funkciou photo. Potom obyčajná myš, klávesnica, tlačiareň a 5.1 repráky. Tablet nepoužívam, neviem či by som ho niekedy použil. Na moje práce si nerobím dokonca ani skice, všetko mám v hlave.

Alien.

A čo inšpirácia? Určite nie je ľahké tvoriť a pritom sa neopakovať.

Tak to máš pravdu, nie je to veru ľahké. Inšpiruje ma množstvo skvelých fotografov, z mojich obľúbencov spomeniem mená Ben Goossens, Radoslav Penchev či brutálne dobrý (doslova) Erlend Mork. Ich tvorba je pre mňa neskutočne dobrá. Obdivujem ich, no nekopírujem. Snažím sa nájsť si vlastnú cestu, vlastné nápady. Všímam si väčšinou výborné spracovanie do posledného detailu a popasovanie sa s kompozíciou.

Nápady ma prepadnú všade, či už pri počúvaní hudby, prezeraní filmov, dokonca aj vo sne. Som veľkým fanúšikom série Silent Hill, preto majú moje fotky občas nádych hororu a nechutnosti. Mne sa také veci veľmi páčia, aj keď priateľka také veci nemusí...No zvyká si :).

Waste Islands.

Máš pocit, že už je to to ,,pravé orechové", že si spokojný so svojou prácou? Smeruješ niekam po ceste, alebo sa len nechávaš unášať vetrom umeleckej vášne?

To „pravé orechové" to určite je, aj keď si sem-tam odfotím niečo na žáner architektúry. Páčia sa mi jednoduché, symetrické veci. Hmm...teraz rozmýšľam...možno by som to mohol skĺbiť s montážou. Môže vzniknúť niečo zaujímavé. Ďakujem za otázku, práve si ma inšpiroval :).

A či som spokojný so svojou prácou? Dá sa povedať, že áno. Keď pozriem doma do archívu a vidím tie moje montáže, tak myslím, že som spravil určite veľký krok vpred. Tým sa však nechcem chváliť. Tí, čo ma poznajú, vedia, čo som stváral na začiatku. No ešte mám kopec práce pred sebou. Vždy som sa inšpiroval len tým najlepším. Myslím si, že vtedy človek spraví najlepšie. Koľkokrát som sa chcel na to vykašlať, keď som videl práce mojich „obľúbencov". Hovoril som si, že ako je toto možné. Veď nemajú nič viac ako ja, možno len lepší foťák. Tak som si sadol a skúšal. Žiadne tutoriály, len ja, foťák a Photoshop.

Svoju prácu beriem ako svoj najväčší koníček a nič viac neplánujem. Ak som fakt dobrý, ostatné príde samo...a to „samo" je veru ešte ďaleko.

Wooden Power.

Na záver by som chcel len dodať, ako som milo prekvapený, že si redakcia na ďalší rozhovor vybrala práve mňa. Vôbec som to nečakal. Priznám sa však, že vždy som po tom ticho túžil. Myslím, že ak sa človek niečomu intenzívne venuje, baví ho to a pracuje na sebe, svoj cieľ aj dosiahne. Len sa nemôže nechať odradiť práve tými ortodoxnými fotografmi, ktorých sme už spomínali.

Light Of Sky.

Malý pirát.

Poznámka redakcie: Petra som si všimol, keď začal tvoriť koláže. Vtedy mal galériu ešte pomerne plnú aj fotografií bez úprav a v podstate "obyčajných" fotografií vyhotovených kompaktom či ultrazoomom. Zaujali ma však jeho nové prírastky v kategórii experiment či koláž a montáž. Mali rozprávkovú atmosféru a dobré spracovanie so zaujímavou kompozíciou a tieto fotografie sa mi z jeho tvorby aj dnes páčia najviac. Postupne tieto experimenty a montáže vytlačili fotografie bez úprav a podľa nášho názoru rozhodne vylepšili jeho galériu. Zhodli sme sa, že je to autor, ktorý za posledné obdobie urobil veľký posun a charakterizoval svoju tvorbu určitým smerom. Aj preto dostáva ocenenie redakcie.

Julo Kotus