Vlastným menom Jaroslav Beňo. Narodený v Žiari nad Hronom, do svojich 33 rokov bývajúci v malej dedinke Kosorín. Od roku 2003 žije v Anglicku a pracuje ako telefónny technik pre British Telecom. Po šesťdňovom pracovnom týždni je pre neho fotenie veľkým relaxom a vypustením ventilu stresu.
Vstáva skoro ráno a vyberá sa „chytať svetlo" k moru... Hlavne k moru, lebo Anglicko je, ako tvrdí, aj krajina plotov a chytiť niekde opäť vietor, vzduch do pľúc a mysle sa dá najlepšie tam.
Jeho tvorba sa vyznačuje dômyselným rozvrhnutím fotenej scény, myšlienkovou hyperkreativitou a technickou dokonalosťou. Presvedčivé podanie svojej osobnej výpovede cez fotografiu nenecháva nič na náhodu. Dokáže vtisnúť do fotografie pocitový prvok typický pre majstrov pera. Či je to poézia alebo próza, posúďte sami v jeho galérii.
Ak niekto nazrie do tvojej galérie, zrejme prvé, čo ho napadne bude: Prečo štvorec?
No štvorec... po prelistovaní niekoľkých desiatok kníh, som sa v ňom našiel.. Nie pre jeho módnosť... nakoniec je to len základná fotka.
Aké boli tvoje začiatky?
Vždy som mal nejakú vnútornú potrebu sebavyjadrovania sa. Či už to bolo písanou formou, maľbou (prevažne olej), až kým som neprepadol fotografii. Tá sa ku mne vracala ako bumerang už od mala. Myslím, že fotoaparát (Corina, Smena, Flexaret) a vyvolávajúci tank som chytil do rúk ako 12-ročný. Najprv to boli "len" fotografie blízkych. Napriek tomu, čas ich preveril. Nie sú síce vhodné na nejaké publikovanie, ale majú svoje čestné miesto v rodinnom albume. Dokonca by som povedal, že patria do nášho zlatého rodinného fondu.
Môj prvý digi fotoaparát bol Minolta Z1. Potom som svoju techniku vlastne každým rokom upgradoval. Cez Nikon D50, Nikon D80 až k dnešnej D300. Stále však pre mňa platí, že technika ktorú držíme v rukách, nie je všetko. Dôležité je, aké ruky a aké oko dokáže približovať náhľad na tento svet.
Aká fotografia sa ti páči?
Mám veľmi rád fotografiu momentu, ale okrem toho samozrejme konceptuálnu fotografiu. Obľubujem na fotke dve veci: space and simplicity čiže priestor a jednoduchosť. Musí tam byť priestor pre predstavivosť, nedať všetko divákovi "po lopate". Fotka v mojom poňatí má dýchať voľnosťou. Nezaťažovať diváka veľkými a zbytočnými informáciami. Jednoducho osekávať, osekávať až zostane skutočne len to fundamentálne.
Čo hovoríš na fotografiu na internete vs. na papieri?
Páči sa mi internetová prezentácia fotografie. V dnešnej dobe, keď je fotoaparátov viac ako mikrovlnných rúr :), musí byť človek rád za každé zakliknutie jeho fotky a nie to ešte zanechaniu komentu. A tiež tá možnosť okamžitej spätnej väzby na vlastné fotky. Samozrejme stále platí, že len fotka na papieri je fotka. Je to výborný pocit, keď má niekto záujem zavesiť si vašu fotku na stenu. Mal som nejaké fotky uverejnené aj vo fotočasopisoch. Asi najviac si cením, jednej strany v Black&White Photography... anglo-americký časopis. Tiež sa mi pošťastilo mať na mamutom fotoportáli dve fotky ako deviácie dňa.
A ďalšia vec, špeciálne na česko-slovenských portáloch sú rozvinuté akési „žabomyšie vojny". Toto ide popri mne, nezaujíma ma to. To že pán X ma vyhrotený názor na pána Y mi neprekáža. Dokážem bez emócii ohodnotiť fotky oboch pánov bez akéhokoľvek problému. Jednoducho, nenechávam sa vtiahnuť do ich malého sporu. Pripomína mi to naťahovačky zo základnej školy. "Ja sa s Janom nekamarátim, tak sa s ním nekamaráť ani ty." :)
Komponuješ už na mieste, alebo doma orezom?
Komponujem už na mieste a orezávam len boky... málokedy výšku... jedine ak mi "letí " horizont.
Akú používaš pri fotení techniku? (Fotíš do RAW?)
- Nikon D300
- Sigma 30mm, f1.4
- Nikkor 85mm, f1.8
- Sigma 18-50mm f2.8
- polarizák a ND8 filtre
- Fotím do RAW a zároveň jpg.
Fotky teda orezávaš do štvorca... znamená to, že pribudne do tvojho "fotoparku" stredoformátový fotoaparát?
V nedávnej dobe som si zadovážil rusky "hasselbladski 6x6" Kiev 88, niečo som už aj nafotil, ale ešte nemám poriadny scan. Takže zas som pri tom starom, digifotka je naozaj pohodlná, ale aj napriek možnosti vysokej kadencie výstrelov uzávierky premýšľam, a nie som typicky strelec.
Tvoje fotografie hýria rôznorodosťou nápadov. Kde berieš inšpiráciu?
Keď si otvorím akýkoľvek fotoportál, len žasnem, koľko talentu sa skrýva v ľuďoch. Je to pre mňa veľmi inšpirujúce. Taktiež si rád pozerám práce rôznych štýlov.
A čo tvoj obľúbený autor?
Čo sa týka mojich fotovzorov, je ich obrovské množstvo... Bresson, Erwitt, Salgado, Olivier, Saudek, Lobanov, ale rád by som vyzdvihol úžasné fotky slovenského fotografa Petra Lamatu ... tu má nick anjelicek. Myslím, že keby ten pán vydal knihu, bol by som medzi prvými, ktorý by si ju kúpili. Je to fotograf, ktorý dokáže z prózy všedného dňa vytiahnuť neskutočne krásnu poéziu. Ďalej: Josef Hoflehner, Mark Tucker, Jacek Gasiorowski.
„Tak to je myslím všetko, čo viem o krevetách" ... ako povedal Bubba z filmu Forrest Gump. :)
Vlastne ešte jeden anglický citát:
"Life is like a good black and white photograph, there is black, there is white, and lots of shades in between."
Karl Heiner
"Život je ako dobrá čierno-biela fotografia. Je tam čierna, je tam biela a veľa tieňov medzi tým ..."
Na záver si neodpustím trošku bulvárnu otázku ... Často sa u teba na fotografiách objavuje jedna a tá istá, pre nás záhadná, veľmi sympatická dievčina. Prezradíš o nej niečo? :)
Plánujeme spolu svadbu. Stačí táto odpoveď? :)
Ďakujem, stačí ... :)
Fotogaléria:
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Fotogalériu Jaroslava Bena si môžete pozrieť na yaribeno.dphoto.com.
Pridaj komentár
