Hore

Záznamové médiá vo fotografii I - Od asfaltu po polovodič

História fotografie sa začala písať s objavom camery obscury už od 5. storočia pred naším letopočtom. Postupne sa táto metóda zobrazovania zdokonaľovala, no k poznatkom ako uchovať obraz premietnutý malou dierkou v stene zobrazovacieho prístroja viedla ešte dlhá cesta. V nasledujúcich článkoch by som vás rád previedol stručnou históriou vývoja zobrazovacích médií vo fotografii od prvých ranných pokusov až po súčasné technológie využívajúce elektronické polovodičové snímače. Postupne by som popísal niektoré významné historické metódy záznamu obrazu a následne v jeho pokračovaní by sme sa bližšie pozreli na záznamové médiá využívané v digitálnej fotografii.

Zrod prvej fotografie

Známu cameru obscuru spočiatku využívali najmä maliari, ktorí pomocou nej premietali obraz maľovanej scény na plátno a obťahovali jej kontúry, ktoré potom domaľovali. Ľudia nepoznali iný spôsob ako uchovať premietaný obraz. Už v 17. storočí boli objavované reakcie solí striebra na slnečné žiarenie, pričom do 19. storočia sa tieto poznatky zdokonaľovali. Prvýkrát sa ich podarilo využiť v roku 1802, kedy sa priekopníkom fotografie, Thomasovi Wedgwoodovi či sirovi Murphymu Davyovi podarilo prvýkrát zachytiť obrazy plošných objektov (rastliny) na papier pokrytý vrstvou chloridu alebo dusičnanu strieborného. Tieto prvé snímky však neboli trvalé, pretože ich nedokázali ustáliť a tak ďalším pôsobením svetla sčerneli.


 Camera obscura, akú využívali v 19. storočí maliari.
(Zdroj: http://etc.usf.edu/clipart/49700/49736/49736_cam_obscura.htm

Historicky prvou známou uchovanou fotografiou, ktorá vznikla expozíciou na citlivé médium bol Pohľad z okna v Le Gras z roku 1826, ktorého autorom bol Joseph Nicéphor Niepce. Niepce hľadal spôsob ako uchovať priamo obraz, ktorý sa zobrazoval camerou obscurou. Po mnohých pokusoch zistil, že vrstva asfaltu na miestach, kde svietilo priame svetlo vytvrdla a stala sa nerozpustnou. Tento poznatok využil práve pri vytvorení spomínanej prvej uchovanej fotografie. Na hladkú cínovú dosku naniesol tenkú vrstvu prírodného asfaltu (bitumenu). Po osemhodinovej expozícii v dierkovej komore cínovú dosku s asfaltom vymyl zmesou levanduľového oleja a petroleja. Na miestach, kde počas expozície dopadalo svetlo bol asfalt nerozpustný a tak ostal po vymytí na doske. Ponorením dosky do kyseliny odlíšil farebne asfalt, ktorý získal svetlosivú farbu a cín, ktorý sčernel. Táto fotografia bola priamo pozitívom, ktorý však už nebolo možné ďalej množiť. Niepce nazval svoj vynález, ktorý položil základy vývoja fotografie heliografia. Expozičná doba osem hodín za jasného slnečného dňa a nízka kvalita výsledných snímok prinútili však Niepceho hľadať efektívnejší spôsob uchovania obrazu, teda citlivejšie záznamové médiá.


Najstaršia uchovaná fotografia v histórii - Pohľad z okna v Le Gras.
(Zdroj: http://thefilmbook.net/2013/04/first-photograph-ever-taken/


Ďalším známym Niepceho heliografickým dielom bol Prestretý stôl.
(Zdroj: https://aperture64.wordpress.com/2012/09/26/what-is-photography/

Cesta k efektívnejšiemu záznamu svetla


Deguerrotypia

Pri svojej práci sa Niepce zoznámil s parížskym maliarom divadelných kulís, Louisom Jacquesom Mandé Daguerrom. Ten používal dierkovú komoru pri maľovaní krajín a hľadal spôsob ako zachytiť priamo obraz premietnutý na plátno dokonale, bez potreby obkresľovať ho. Hľadal spôsob ako doslova kresliť svetlom. Po jeho neúspešných pokusoch ho posunula vpred práve spolupráca s Niepcem, ktorý sa s ním podelil o svoje skúsenosti.  V roku 1835 sa mu podarilo vytvoriť citlivé médium tak, že postriebrenú dosku nechal reagovať s parami jódu. Vznikla tak vrstva jodidu strieborného, ktorý má svetlocitlivé vlastnosti. Expozičná doba sa oproti exponovaniu na asfalt výrazne skrátila na niekoľko minút. Exponované dosky potom vyvolával parami ortuti. Neskôr objavil aj spôsob ako proces ustáliť, aby vyvolané fotografie nesčerneli. Používal na to roztok kuchynskej soli a neskôr thiosíran sodný, ktorý vyplavil zvyšky jodidu strieborného aby nedochádzalo k ďalším reakciám. Celý proces nazvaný daguerrotypia prezentoval v roku 1839. Výsledné snímky boli pozitívy a rovnako ako pri heliografii sa nedali ďalej množiť. I napriek tomu sa táto metóda záznamu obrazu pomerne rýchlo rozšírila a dodnes predstavuje vynález fotografie.


Fotografia Boulevard du Temple bola zhotovená daguerrotypiou. Expozičná doba niekoľko minút spôsobila, že všetky pohyblivé objekty na scéne sú rozmazané (nie je ich vidieť) a jediná osoba, ktorú možno na fotografii pozorovať je muž v ľavo dole, ktorý si nechal čistiť topánky.
(Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/File:Boulevard_du_Temple_by_Daguerre.jpg) 

Kalotypia (Talbotypia)

Paralelne s Niepcem a Daguerrom, no nezávisle na nich pracoval na vývoji záznamového média i Villiam Henry Fox Talbot. Zaoberal sa skúmaním rôznych svetlocitlivých chemikálií. Nakoniec tak vyvinul vlastný proces zachytávania obrazu, nazvaný kalotypia. Jeho podstata bola v tom, že papier napustil roztokom jodidu strieborného a jodidu draselného. Tento papier potom vypral v destilovanej vode a nechal uschnúť. Na vysušený papier potom exponoval. Exponovaný materiál vyvolal v roztoku dusičnanu strieborného a kyseliny galovej, pričom výsledkom bol negatív, ktorý bolo možne ďalej kopírovať. Negatív sa priložil na ďalší papier pripravený na expozíciu a presvietil sa svetlom. Cez tmavé časti negatívu prešlo menej svetla ako cez svetlé, pričom na miestach, kde dopadlo viacej svetla papier viacej sčernel, keďže zo soli striebra sa fotochemickou reakciou vylučovalo striebro. Tak vznikol pozitív, teda snímok s opačným usporiadaním odtieňov šedej ako negatív. I napriek nesporným výhodám ako bola možnosť tvoriť viacero kópií či jednoduchšie spracovanie, trvalo istý čas, než sa kalotypia začala uprednostňovať pred daguerrotypiou. Tabolt si dal patentovať kalotypiu v roku 1841 a jej princíp – negatív  - pozitív sa využíva v analógovej fotografii dodnes. Neskôr bola táto metóda záznamu premenovaná podľa jej autora na taboltypiu.


 Snímka Žena bola zhotovená kalotypiou.
(Zdroj: http://www.christopherjames-studio.com/build/ALTcollotype.html

Mokrý kolódiový proces (Archerotypia)

V roku 1851 publikoval objav mokrého kolódiového procesu Frederick Scott Archer. Išlo oproti daguerrotypii a kalotypii o podstatne jednoduchší proces, ktorý prinášal vyššiu kvalitu i výrazné skrátenie expozičnej doby na niekoľko sekúnd. Kolódium je gélová látka obsahujúca nitrocelulózu. V lekárstve sa používalo ako tekutý obväz. Kolódium bolo hlavnou zložkou pre prípravu svetlocitlivej emulzie. Po zriedení s alkoholom a éterom sa doň pridávali draselné soli, bromid draselný a  jodid draselný zmiešaný s etanolom. Touto zmesou sa poliala sklenená doska. Tá sa následne vložila do kúpeľa dusičnanu strieborného, čim sa na nej vytvorili halogenidy striebra citlivé na svetlo (jodid strieborný a bromid strieborný). Na takto pripravenej doske sa mohlo exponovať. Hneď po expozícii sa doska vyvolávala v roztoku kyseliny pyrogalovej. Vyvolávanie sa prerušilo vymytím destilovanou vodou a ustálenie sa robilo za pomoci thiosíranu sodného. Dostali sme tak negatív, z ktorého bolo možné vytvárať ďalšie pozitívy. Hlavnou nevýhodou tohto procesu bolo, že celý čas od expozície po vyvolanie musela byť fotografická doska vlhká. Schnutie kolódiovej vrstvy výrazne znižovalo citlivosť záznamového média. Preto si musel fotograf vždy celé laboratórium spolu s tmavou komorou nosiť so sebou, čo predstavovalo nemalú záťaž.

Fotografie zhotovené mokrým kolódiovým procesom majú svoju charakteristickú atmosféru a kvalitu. Preto i v súčasnosti existujú nadšenci, ktorí sa ňou zaoberajú. Hoci oproti daguerrotypii či kalotypii priniesla výrazné zjednodušenie, postup pri kolódiovom procese je pre nás, ktorí sme v súčasnosti zvyknutí len stláčať spúšť fotoaparátu,  stále pomerne komplikovanou a náročnou záležitosťou. Podrobnejší opis tejto metódy nájdete napr. na odkaze http://www.temnakomora.cz/topic/10486-mokry-kolodiovy-proces-wet-plate-collodion-process/.


Súčasná fotografia kolódiovým procesom.
(Zdroj: http://studioq.com/february-18-19-into-to-wet-pla/

Okrem pôvodného kolódiového procesu sa vyvinuli aj jeho modifikácie, ktoré väčšinou vytvárali priamy pozitív. Medzi tieto obmeny patrí:

-  pannotypia – podexponovaný a vyvolaný negatív sa zo sklenenej dosky vytlačil na tmavú povoskovanú tkaninu. Na tmavom pozadí sa javil ako pozitív, nakoľko jodid a bromid strieborný na podexponovanom a vyvolanom negatíve odrážajú svetlo. Ďalší rozdiel oproti pôvodnému kolódiovému procesu bol v tom, že do kolódia sa pridávali prímesi pre ľahšie odlepenie od sklenenej dosky. Časom sa však tieto fotografie znehodnocovali zvrásnením, popraskaním a odliepaním nalepenej vrstvy.

-  ambrotypia – využíval sa podobný princíp ako pri pannotypii, no ako podklad podexponovaného negatívu sa použilo tmavé mangánové alebo lakované sklo.

-  ferrotypia – je takpovediac totožná s ambrotypiou. Jediný rozdiel bol v tom, že ako pozadie  sa používal čierny kovový plech.

Pri každej z týchto metód vznikal iba jeden pozitív a množenie fotografií nebolo možné. Najviac ich využívali portrétni fotografi na vyhotovovanie podobizní, rodinných fotografií a pod.


Pannotypia. Na snímke môžeme pozorovať charakteristickú vrásčitú a časom poškodenú textúru.
(Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pannotype_3.jpg


Ambrotypia brazílskych študentov.
(Zdroj: http://resobscura.blogspot.cz/2010/12/early-victorian-ambrotypes.html


Ferrotypia.
(Zdroj: http://www.fenyiratok.hu/product_category/foto_varia/page/7/



V druhej časti série článkov Záznamové média média vo fotografii  si povieme o histórii zvitkového filmu.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
smartin
2015-10-29 11:50:59
Dufam ze tento vynikajuci clanok bude mat aj pokracovanie - zda sa mi taky neukonceny
 
Martin8101
2015-10-29 12:26:48
prave preto ma v nazve I, a takisto sa mi zda, ze sa k tomu polovodicu este nedostal
 
tomasbencik
ocenenie redakciou 2015-10-29 13:48:51
Je tam malá chyba. Henry Fox bol Talbot a nie Tabolt ak sa nemýlim
 
kubizmus
externý redaktor 2015-10-29 17:52:27
príspevok od: tomasbencik
Je tam malá chyba. Henry Fox bol Talbot a nie Tabolt ak sa nemýlim
Ano, ospravedlnujem sa, je tam preklep.
 
kubizmus
externý redaktor 2015-10-29 17:53:50
príspevok od: smartin
Dufam ze tento vynikajuci clanok bude mat aj pokracovanie - zda sa mi taky neukonceny
Zdravim, ano, povodny clanok redakcia rozdelila na ciastkove, preto vyzera neukoncene... Bude mat dalsie pokracovania.
 
BlackWolf
2015-11-04 20:18:51
http://www.aeternus.sk/portfolio/mokry-kolodiovy-proces/
mokrý kolódiový proces realizovaný na kovové platne - direct positive
moja tvorba
 
Paulie
2015-11-09 20:01:11
Konečne nejaký zaujímavý článok.
Nedávno bola na Narkóze odvysielaná taká malá reportage o kolodiovom procese. Upol som na jútuba:
https://youtu.be/2rbKppMYXmA
 
kubizmus
externý redaktor 2015-11-10 12:07:20
príspevok od: BlackWolf
http://www.aeternus.sk/portfolio/mokry-kolodiovy-proces/
mokrý kolódiový proces realizovaný na kovové platne - direct positive
moja tvorba
Skvela praca! Hlavne sa mi pacia tie portrety ludi v krojoch, ma to neskutocnu historicku atmosferu
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované