Občas sa pozeráme na historické fotografie a máme pocit, že tie majú v sebe niečo viac. Prečo je to tak? Prečo vidíme na starých fotkách tak výrazne každý detail?
Vo svete je využívanie historických techník fotenia veľmi cenené. U nás, naopak, o tom ľudia nevedia skoro vôbec. Mimoriadny úspech dosiahla práca fotografa Jozefa Boroňa, ktorý staré techniky fotenia používa. Jeho fotografia bola zaradená do svetovej knihy významných fotografov z celého sveta s názvom Sensual photography.
„Snažil som sa o dokonalosť fotografie. Kupoval som si najnovšie digitálne fotoaparáty. Ďalšie a drahšie...Raz som narazil na veľmi starý fotoaparát, stál oveľa menej ako digitálne, približne sto eur. Keď som si vyskúšal fotenie, bol som šokovaný. Krásou a detailom fotografie. To som bol len na začiatku. Začal som zisťovať informácie, skúšať techniky“, uvádza svoje začiatky pred 17timi rokmi Jozef Boroň.
Graflex 4x5.
Sklenený negatív vlastnej výroby.
Trochu z histórie
Najstaršiu fotografiu, ktorá sa zachovala dodnes, urobil v roku 1826 Francúz Joseph Nicéphore Niépce. Na fotenie sa v tom čase používali jednoduché fotoaparáty, v ktorých sa lúče svetla odrážali od objektu, prechádzali cez malý otvor v tmavej skrinke. Aby vytvorili prevrátený obraz na protiľahlom tienidle vo vnútri. Vznikali však fotografie, ktoré neboli stabilné. Niépce tento problém vyriešil tak, že do svojho aparátu vložil kovovú platničku pokrytú tenkou vrstvou živice a olej. Po mnohých hodinách vznikla fotografia. Tieto metódy fotenia zlepšoval ďalej Francúz Louis Daguerre a Angličan William Fox Talbot.
Fotením sa zaoberali nielen významné osobnosti v Anglicku, v Amerike či v Európe. Budeme prekvapení, ale nezaostávali sme ani my na Slovensku. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov významný rodák zo Slovenska, Jozef Petzval. Boli to objektívy portrétový a krajinkársky. Petzvalov vynález objektívov mal svetový význam – stal sa zakladateľom modernej fotografie v celosvetovom význame.
Vývoj objektívov a fotoaparátov pokračoval až k dnešnej digitálnej podobe. Naše súčasné vedomosti o fotografovaní sú bežne minimalizované na stlačenie tlačidla „ON“.
„Digitálna fotografia, akú ju poznáme dnes, pracuje so svetlom, priestorom a samotným objektom plocho. Bez schopnosti zachytiť skutočný detail a atmosféru. Používam pri fotení staré aparáty na veľký formát: Graflex 4x5 a ICA Dresden 13x18, 3 Petzvalove objektívy a rôzne 4 ďalšie. Pri fotení vyberiem kompozíciu a zvolím foťák na mieste, tak chodím aj s dvoma súčasne. Pripevním vhodnú ohniskovú vzdialenosť objektívu. Negatív následne vyvolám a spracujem do minimálneho rozmeru A4. Výsledná fotografia neprechádza vôbec počítačom, ale klasickou cestou tzv. mokrým procesom (pozitív).
Vďaka foteniu bez úprav ide vždy o skutočný originál.
Fotografovanie historickými technikami je náročné, je to „kumšt“. Prístroje nie sú ľahké, ani na nosenie, ani na ovládanie. Rád fotím zátišia v prírode. Mojím vzorom bol Jozef Sudek. Mnohokrát nosím ťažké prístroje skoro ako šerpa. Občas, keď niekoho stretnem v prírode, ľudia sú starými prístrojmi úplne fascinovaní. Už to vôbec nepoznajú.“
Ženy cez Petzval
V každej dobe sa fotila ženská krása. Objektív Petzval však umožňuje dodať ženskej kráse niečo viac.
„Hovorí sa, že šaty robia človeka. Ale spôsob fotenia robí dušu. Pozrite sa na ženu, ktorá je odfotená objektívom Petzval.
2x Petzval objektív.
Alebo na klasický veľký formát, analógom. Tieto ženy sú krásne a dokonalé. Majú kožu, majú póry, vidno každý detail ženy. Nie sú digitálne, sú skutočné“, dodáva Jozef Boroň. „Fotky žien, robené starými technikami začínajú byť veľmi populárne. Ženy sa samy hlásia a naháňajú ma, že sa chcú fotiť“, s úsmevom dodáva Jozef Boroň.
Dva dni v komore
Keďže je dnes veľmi málo fotografov, ktorí robia s historickými technikami, je ťažké dostať sa k tomu, ako to treba robiť. „Trvalo roky, množstvo času a peňazí, kým som našiel spôsob, ako na to. Všetko som sa naučil sám. Ako fotografi z 19. storočia“, smeje sa Jozef Boroň. „Kým vidíte výsledok fotenia, trvá to dlho, aj dva dni, a často sa fotka nepodarí. Ale ak áno, tak technická kvalita, atmosféra, svetlo a energia fotografie sú úplne iné ako pri digitálnej fotke.
Ľudia hneď zistia, že je niečo inak. Niečo sa im na fotke páči a nevedia to hneď definovať. Pýtajú sa, ako to bolo fotené“.
Vyskúšal som viaceré historické metódy fotenia. Pri fotení na sklo ide o fotenie na sklenené platne. Tie si vyrába sám. Najprv mi v sklenárstve narežú potrebný formát skla. Pripravím si dosku tak, že ju pokryjem špeciálnou emulziou. Tú si tiež vyrobím. V Európe poznám pár fotografov, ktorí fotia historickými technikami. V Poľsku, vo Švajčiarsku a v Nemecku. Neviem o tom, že by tu okolo bolo viac nadšencov, napr. pre fotografovanie na sklo. Vytváranie fotografie rôznymi technikami je dôležité. Nielen ako zachovanie nejakej historickej metódy, ale ako spôsob zachytenia krásy toho, čo fotíme. A jej jedinečnosti.
ICA 13x18.
Nič sa neopakuje
V svojej práci sa držím zásady, že nefotím jednu expozíciu dva alebo viac krát. Všetko si pripravím, predstavím vopred. Hoci je to, čo vidím, hore nohami, v hlave si to otočím a rozmýšľam nad výsledkom. Samotné stlačenie spúšte je jedinečný okamžik. Buď fotografia vyjde na prvý krát alebo nie. To už však vidím až v komore. Fotky neorezávam, neupravujem.
Digitálne fotenie považujem za fotenie bez nutnosti hlbšie rozmýšľať. Pretože sa „nacvaká“ množstvo fotiek, ktoré sa vyberú, orežú, upravia...Digitál nemá schopnosť a možnosť vytvoriť to, čo staršie metódy fotenia. Preto by som chcel venovať ešte veľa úsilia foteniu starými technikami.
______________________________________________________________________________________________
Joseph Nicéphore Niépce sa narodil 7. marca 1765 vo Francúzsku. Približne v roku 1826 vytvoril prvú dochovanú fotografiu na svete. Fotografia bola vytvorená pomocou camery obscury a cínovej doštičky pokrytej živicou pri osemhodinovej expozícii. Slnko tak prešlo oblohu od východu k západu a osvetlilo obe strany nádvoria.
Jozef Petzval, bol významný fyzik, matematik a vynálezca. Narodil sa v roku 1801 sa v Spišskej Belej. Po absolvovaní mnohoročných štúdií prednášal viac ako 40 rokov na Viedenskej univerzite. Dňa 19. septembra 1891 je výročie smrti Jozefa Petzvala, slávneho rodáka zo Spišskej Belej (6. 1. 1801).
Josef Sudek, sa narodil v roku 1896 a zomrel v roku 1976 v Prahe. Bol významný a slávny český fotograf pražských motívov, ateliérových aranžmánov, zátiší, reportáží, krajiny a reklamy. V
30. rokoch odrážali jeho fotografie predovšetkým vonkajší svet a až od 40. rokov našiel obratom k sebe samému svoju nezameniteľnú tvorivú podobu, vďaka ktorej je známy aj v zahraničí. Vtedy začali vznikať jeho preslávené pohľady z okna ateliéru a pozoruhodné zátišia, oboje spracované kontaktným otlačkom rôzne veľkých negatívov na pozitív.
www.photoboron.sk
http://webmagazin.teraz.sk/zivot/jozef-boron-zeny-fotograf-neviditelni/1375-clanok.html http://freshart.cz/2015/02/jozef-boron/
http://www.hlasludu.sk/fotograf-ktory-zastavil-cas/
Pridaj komentár
. Proste milujem klasiku - čiernobielu fotografiu. Digital v žiadnom prípade neodsudzujem je tiež pecka. Neviem, či má fotka dušu ale jedinečnosť istotne má.
S lepsimi prevodnikmi je to uz samozrejme ine 
