Fotoscéna / Fotoreporty

Šerm

Peter Briatka

2012-05-14 07:46:00

6165

Nedávno som dal za pravdu Martinovi Kozákovi. Pred pár mesiaci som si prečítal jeho knihu o športovej fotografii. Dúfam, že sa neurazí keď ho budem parafrázovať. V jednej časti píše, že najťažšie na práci športového fotografa je dozvedieť sa o nejakom podujatí.

Je sobota, 21. apríl, 9:34. Dnes do Bratislavy prídu rodičia. Keď som bol malý, vymýšľali výlety oni mne. Teraz sa im to snažím oplatiť. Ráno som ešte musel skočiť do práce. Pred odchodom narýchlo kontrolujem web a nejaké podujatia v okolí. Na samom konci stránky na ktorú bol posledný odkaz google-u som našiel „Kvalifikácia juniorov v šerme na Olympíjske hry“ s termínom konania, ktorý začal pred 34 minútami. Podujatie, na ktoré prišli šermiari a šermiarky z celej Európy sa vôbec nemedializovalo. Nie, že by som bol fanúšik alebo, že by som tam chcel brať rodičov, ale ide o princíp... Na sobotu som nakoniec vymyslel iný program. Naň nadviažem v niektorom z ďalších článkov. Teraz späť k šermu.

Druhá časť kvalifikácie sa odohrávala v nedeľu. Začiatok opäť o 9:00. V popise miesta sa uvádza zimný štadión Ondreja Nepelu. Netušil som či stihnem prísť hneď ráno. Zase ma čakali povinnosti v práci. Ani bežne sa cez víkend nevyvaľujem v posteli dlhšie ako do šiestej, pol siedmej, ale teraz som si privstal a poď ho do kancelárie. Všetko klapalo a už o 8:45 som na ceste na zimný štadión.

Ešte som tam nebol. Z cesty vidím hlavný vchod – opustený a zavretý. Premýšľam kadiaľ sa asi vchádza... Slovenské promo ma ani tentoraz nesklamalo. Samozrejme, všetko sa odohrávalo v tréningovej hale. Dnu ma privítal informátor a tma v hale A. Domnievajúc sa, že asi existuje aj hala B som nesmelo pristúpil s otázkou: „Prosím Vás, kde sa tu šermuje?“. Milý pán ma nasmeroval asi za sedmoro rohov a sedmoro dvier... Jasné, preháňam, ale opäť – ide o princíp. Na celej tejto púti do haly B nebola ani jedna orientačná šípka. Myslím, že to nie je tak veľa. Možno obetovať dva plagáty a vyvesiť ich na každé dvere vedúce k miestu.

Na moje počudovanie, fotografovanie nebolo podmienené akreditáciou, školením o bezpečnosti a ani len podpisom prehlásenia o vstupe na vlastné nebezpečie, ktoré by zbavovalo zodpovednosti usporiadateľa za prípadný úraz. Mládež poverená usporiadateľom ma len upozornila, aby som nepristupoval k planši bližšie ako jeden až jeden a pol metra a aby som nezavadzal rozhodcom.

Môjmu fotografovaniu šermu predchádzala krátka príprava. Nedostatok času spôsobil, že som sa pripravoval až v nedeľu ráno a vytlačené pravidlá, ktoré som si chcel podrobnejšie naštudovať priamo na mieste som hádajte čo... Správne, zabudol v kancelárii. Vďakabohu pamäť mi ešte ako-tak slúži a niečo v nej uviazlo aj z toho letmého pohľadu. Mimo iného som sa dozvedel aj nasledovné.

Športový šerm je tradičný olympijský šport. Rozlišuje sa šerm šabľou, šerm fleuretom a šerm kordom. Novodobá história športového šermu zahŕňa celé 20. storočie. Spoločné pre všetky tri zbrane sú úvodné vyraďovacie súboje zo skupín. Šermujú sa na 5 zásahov resp. 3 minúty čistého času. Po nich nasleduje priama eliminácia, kedy už prvá prehra znamená vypadnutie zo súťaže. V nej sa šermuje na 15 zásahov alebo maximálne 3x3 minúty čistého času, pričom medzi tretinami sú minútové prestávky.

Na svetových súťažiach nasleduje v každej zbrani po súťaži jednotlivcov súťaž družstiev. Trojčlenné družstvá (plus jeden náhradník) šermujú formou štafety, každý z družstva „A“ proti každému z družstva „B“, spolu 9 zápasov a každý na 5 zásahov alebo maximálne 3 minúty čistého času. Nakoniec vyhráva to družstvo, ktoré dosiahne 45 zásahov alebo po uplynutí 9 x 3 minút čistého času vedie. V prípade rovnosti zásahov sa žrebuje výhoda a šermuje sa ešte maximálne 1 minúta. Ak padne zásah, vyhráva družstvo ktoré zásah dalo, ak zásah do 1 minúty nepadne, vyhráva družstvo ktoré malo výhodu. Toto pravidlo sa uplatňuje aj v súťaži jednotlivcov, ak po uplynutí času je stav nerozhodný. Aj súťaž družstiev sa šermuje ako priama eliminácia (kto prehrá vypadol).

Platnosť zásahov signalizuje elektrický aparát. Signál z aparátu je len pomocou pri rozhodovaní rozhodcu. Šermuje sa na vodivej planši dĺžky 17 alebo 18 metrov. Na predĺženiach efektívnej dĺžky planše 14 m sa nešermuje. Šermovať sa začína na povel rozhodcu „vpred“ a zastavuje sa na povel rozhodcu „stáť“.

Existuje ešte veľa podrobnejších pravidiel, najmä pre konvencionálne zbrane. Tieto upravujú spôsoby vedenia útoku, bránenia sa, platnosti zásahu a tempa súboja. Poviem vám, strávil som na šerme prakticky celú nedeľu, no žiadne z pravidiel som v súbojoch nepostrehol. Myslím, že pre fotografov ani nie sú dôležité. Veď predsa ani šermiari keď sa fotografujú nemusia ovládať expozičný trojuholník. Ak by to náhodou niekoho zaujímalo, viac informácii nájde v užitočných linkoch.

Rozhodne by ste ale mali aspoň trošku poznať používané zbrane. Uľahčí vám to prípravu, premýšľanie nad kompozíciou záberu, voľbu objektívu alebo ostrenia.

Šabľa (franc. Sabre):

Zasiahnuť súpera je možné sekom aj bodom, preto repertoár, pohybové variácie a z nich vyplývajúce taktické variácie sú v tejto zbrani najpestrejšie. Platný povrch sa nachádza od polpása šermiara smerom hore.

Fleuret (franc. Fleuret):

Aj vo fleurete platí konvencia. Platný povrch predstavuje trup šermiara. Hlava, ruky a nohy sú neplatným povrchom. Keďže platný povrch vo fleurete je najmenší zo všetkých troch zbraní, jeho zasiahnutie vyžaduje veľkú rýchlosť a veľmi presnú prácu s čepeľou.

Kord (franc. Epée):

Je kombatnou čiže bojovou zbraňou. Zásahy sa dávajú bodom. Platným povrchom je celé telo šermiara. Prednosť pri zasiahnutí umožňuje len veľmi krátky časový rozdiel medzi dvomi zásahmi súperov. Vypočítateľnosť šancí je vzhľadom na charakter šermu kordom v tejto zbrani najnižšia.

Surfovaním na webe som narazil aj na niekoľko záberov (od Adrana Dennisa), ktoré som chcel napodobniť. Fotky pochádzajú z Olympiády 2008 v Pekingu. Nemal som veľké oči. Nečakal som prostredie hodné Olympijských hier, ale prostredia bolo podstatne iné. Naproti čiernym súknam vytvárajúcim kontrastné a zároveň čisté pozadie na Olympiáde sa tu bilo blízke pozadie zimného štadióna s narozkladanými športovcami. Navyše, rušivým elementom bolo aj použitie štyroch planší na „ľadovej ploche“. Tým sa do prakticky nedalo dosiahnuť „čisté“ pozadie na kratších ohniskách.

Foto: Adran Dennis

Naproti rozhodcom sa fotiť nedalo kvôli zavadzajúcemu monitoru, digitálnej tabuli a nevzhľadnému blízkemu pozadiu. Výber pozícií je zvyčajne ľubovoľný, pokiaľ nezavadziate vo výhľade rozhodcom. Nečakajte použitie bleskov počas zápasu. Môžete chcieť nafotiť zábery s bleskom aby ste sa napríklad zbavili nevzhľadného pozadia podexponovaním alebo aby ste zachytili dynamiku pohybu dlhším časom a zmrazením na druhú lamelu. Skúste sa dohodnúť so súťažiacimi aby vám po zápase spravili „súkromný“ súboj na tréningovej planši. Nebuďte prekvapení keď budete mať problém so svetlom (ja som postrehol cca 9 EV a na teleobjektíve som použil aj ISO 2500 a 3200). Ako takmer na každý halový šport, aj na šerm sa vám zíde svetelný objektív. I keď sa šerm na prvý pohľad javí ako statický, nenechajte sa oklamať, je to skutočne rýchly šport. Môže s tým mať problém ostrenie. Ak máte kontinuálne ostrenie a nie práve hustú sieť ostriacich bodov, objektív môže v tom najnevhodnejšom okamžiku preostriť na inú vzdialenosť ak sa objekt presunie.

A akú techniku som používal? Športová fotografia je jedna z azda najnáročnejších disciplín, čo sa týka nárokov na techniku. Keď idem fotiť niečo ako reportáž a mám dostatom miesta v brašni/batohu, beriem si 2 telá. Tak som to spravil aj tentoraz. Do batohu som uložil svoj Nikon D300s doplnil som ho Nikonom D5000 (ktorý mi zostal po prechode na vyššiu triedu). Presun z miesta na miesto ovešaný dvomi telami je síce mierne sťažený, ale dá sa vyriešiť doplnkami ako napríklad popruhom Sun-sniper. Čo je ale nesmiernou výhodou, nemusíte často meniť objektívy a stále ste v pohotovosti ak nastane rozhodujúci moment. Z objektívov som si zbalil a aj využil všetky ohniská od rybieho oka Samyang 8 mm až po teleobjektív Nikkor 70-300. Nebral som so sebou záklaďák Nikkor 16-85. Vychádzal som z toho, že netreba zoomovať pretože šerm sa odohráva na pomerne malej ploche počas celého súboja, súboje sa opakujú a navyše môžem sa okolo planše prakticky voľne pohybovať. Vychádzalo mi, že pevné svetelné sklo, napríklad Nikkor 35 mm bude vhodnejšie.

Dôležitým pomocníkom pri fotení bol statív, keďže asi polovicu všetkých záberov som robil s väčším alebo menším „máznutím“. Potrebný čas závierky sa odvíjal od vzdialenosti medzi fotoaparátom a planšou (rozhoduje uhlová rýchlosť pohybu) a od požiadavky na vzhľad fotografie, resp. miery „máznutia“. Na kratšom ohnisku pri pohľade z tribúny som použil ¼ s, zatiaľ čo pri fotení rybím okom priamo pred rozhodcom to už bola 1/25 s. A ešte jedna dôležitá vec – skvelý pomocník... diaľková spúšť. Aby som neohrozil svoje oči, fotenie pri planši som nechal na D5000-ku a fisheye (ovládané káblovou spúšťou). Predsa len, fotograf je v bezpečí a keby sa niečo stalo, použité bolo lacnejšie nádobýčko...