Nepál

Vážení a milí čitatelia tohto portálu, dnes mám pre vás namiesto photopointu pripravenú správu

o tom, čo mi po návšteve Nepálu v tomto roku vyskakuje v spomienkach.

Je veľa vecí, o ktorých by sa dalo napísať a určite nespomeniem všetky, avšak pár ich z hlavy už asi nikdy nedostanem. Kto čítal moje zážitky spred roka a pol, vie, že som mala problém vysporiadať sa s hygienou, smradom a všetkými „negatívami“ spojenými s krajinami, ktoré sú od nás na míle ďaleko. Teraz však tvrdím – to všetko mi chýba. Zaľúbila som sa do všetkého, čo s Nepálom súvisí.

Ako prvé mi napadnú DETI. Sú špinavé, sopľavé, s červenými rukami a drsnými lícami a predsa sú krásne. A k nim patrí citát španielskeho violončelistu Pabla Casalsa:

„Kedy sa už budú naše deti v škole učiť, čo sú?

Každému z tých detí by sa malo hovoriť:

Vieš, čo si?

Si zázrak!

Si jedinečný!

Na celom svete neexistuje iné dieťa, ktoré by bolo rovnaké ako ty.

Uplynuli milióny rokov a nebolo ešte nikdy také dieťa ako ty.

Pozri sa na svoje telo, aký je to zázrak!

Na svoje nohy, ruky, na šikovné prsty, na svoju chôdzu.

Môže byť z teba Shakespeare, Michelangelo alebo Beethoven.

Nie je nič, čím by si sa nemohol stať.

Áno, ty si zázrak.

A až raz vyrastieš,

dokázal by si ublížiť inému, ktorý je rovnaký zázrak ako ty?“

Hneď za nimi nasledujú HORY. Sú nádherné, majestátne, dôstojné a nekonečné. A vždy sa mi v nich chce plakať – len tak, bez príčiny. Možno od šťastia a pocitov, ktoré prichádzajú.

A k horám mi sedí citát Mohammeda Táhira:

„Umenie chôdze spočíva v správnej ceste,

tam máš priateľov a tam si silný.

Uberaj sa smerom, akým by si šiel, kedy si mohol.

Keď nájdeš svoju cestu a kráča po nej, nájdeš silu, smer a cieľ

a nič a nikto Ťa nemôže zadržať.“

Nasledujú kamenné stienky zvané Many, na ktorých je vyrytá hlavná mantra OM MANI PADME HUM, čo v preklade znamená Ó, klenot v kvete lotosovom. Lotosový kvet predstavuje pre budhistov vrchol osvietenia.

S kamennými stienkami súvisia modlitebné vlajky a stúpy – miesta, v ktorých sú uložené pozostatky lámov. Vlajky predstavujú 5 elementov, z ktorých sa skladá Vesmír – farba červená predstavuje oheň, zelená vodu, žltá zem, modrá nebesá a biela oblaky.

A s nimi súvisí aj naša osamelosť, ktorú krásne popisuje Reinhold Messner:

„Osamelosť je sila, ktorá Ťa zničí,

ak z Teba vyrazí a Ty na ňu nie si pripravený,

ale tiež Ťa prenesie cez vlastný obzor,

keď ju vieš využiť.“

V tomto roku som mala šťastie na SLNEČNÉ LÚČE, napriek tomu, že svoj sen sa mi nepodarilo splniť. Ohriali moju chmúrnu myseľ vždy, keď bolo treba.

Mojim domovom sa neplánovane na niekoľko dní stala roztomilá dedinka NAMCHE BAZAAR. Ďakujem za prichýlenie.

Samozrejme, že nemôžem zabudnúť na bežných ĽUDÍ. Usmievaví aj neusmievaví, avšak stále pokojní, môžem im len závidieť.

K Nepálu neodmysliteľne patria aj askéti, ktorí sa vzdali materiálnych vecí, aby dosiahli najvyšší duchovný rozmer ľudského bytia – SÁDHÚ.

A zabudnúť mi nedá ani na ZVIERATÁ. Z času na čas vystrkujú rožky, ale na prvý pohľad pôsobia pokojne a vyrovnane,  ako nakoniec všetko v Nepále.

Už rozumiem Švaříčkový slovám v knihe Tretí Everest:

„Nemeň Nepál, Nepál zmení Teba.“

Kto má chuť na popis našej cesty so všetkými radosťami a starosťami, nájde ho v 1+13 častiach na mojom blogu www.minarovicova.blog.sme.sk.

Ta - ta, čiže do videnia!