Majstrovstvá sveta v motokrose

25. - 26. Jún Šenkvice 2011

Cez víkend sa v Šenkviciach uskutočnili majstrovstvá sveta v motokrose. Oficiálny názov:  World championchip FIM MX3 WMX. Akcia, od ktorej sa veľa očakávalo, aj veľa splnila. Organizácia bola výborná, na čo nie sme v našich podmienkach až tak zvyknutí (vid: Red bull Upstream 2011 minulý víkend Čunove), ale tu som bol veľmi milo prekvapený. Nakoľko som už dva roky po sebe fotil korunovačné slávnosti v Bratislave, tak som sa tento rok nechal zlákať na motokros.

Na Slovensko prišli pretekári skoro z dvoch desiatok krajín celého sveta. A pravdepodobne z najväčšej diaľky pricestoval Joel Doeksken z Nového Zélandu.

V sobotu som po foto záhrade skočil na otočku omrknuť terén, aby som videl, na čo sa pripraviť. Bol som veľmi príjemne prekvapený. Nikdy predtým som v Šenkviciach na okruhu nebol. Má veľkú rozlohu a členitosť.

Vstupné bolo na jeden deň 10eur, čo pre Slovač nieje žiadna malá suma, ale nakoľko sponzor nebol žiadny z mobilných operátorov, či bánk kde tlačíme najviac peňazí, akcia sa musela z niečoho zaplatiť. V cene lístku bol nápoj a takisto bol lístok súťažným číslom v tombole.

Cena ale neodradila moto nadšencov a okolo celého areálu boli fanúšikovia z rôznych kútov sveta.

Počet fotografov pravdepodobne dosahoval počet jazdcov aj v ženskej aj v mužskej časti, ale pri veľkosti trate sme sa až tak netlačili. Každý si hľadal ten svoj jedinečný uhol a každý sa snažil byť niečím iným výnimočný. I keď verím, že bude veľmi veľa fotiek podobných. Ja som mal tú česť a možnosť osobne spoznať pravdepodobne najlepšieho motokrosového fotografa na Slovensku a tým je Roman Borak. Veľmi príjemný človek, ústretový a veľmi skúsený. Pred nedeľným fotením som si ešte rýchlo prebehol inšpiračne jeho galerku a navnadený som sa vydal smer Šenkvice.

Je úplne iné keď fotí on, lebo jeho rad radom všetci poznajú, takže baby sa na neho usmievajú, chlapi robia opičky             a ostatní si ho chcú na chvíľu tiež "požičať". Takže niekedy má problém sa odtrhnúť a isť pracovať. Na ePhoto ma nick: rbmxt, kde sa dajú vidieť jeho fotky. Mnohokrát som ho videl pri trati v takých polohách a na takých miestach, že aj keby som mal foťák zadara, tak asi by som v rámci ochrany života a techniky až toľko neriskoval.

Ja som si vybral kombináciu Sony A700 + Minolta 400mm f4.5, ktorú som mal permanentne na jednom pleci zavesenú na Sun Sniperi. V taške som mal hodenú A900 s 16-35mm a z času na čas som menil za 70-200mm, ktorá je na takéto fotenie dostačujúca.

Na A700 som mal počas celého dňa pri slnečnom počasí nastavenú na prioritu clony f/4.5 a ISO 100. Časy vychádzali nad 1/500 s.

Na A900 som clonu menil v závislosti na skle a danej situacií. Ale poväčšine som sa pohyboval medzi clonou f/4.0 a f/5.6, hlavne kvôli odpichnutiu od pozadia. Niektoré fotky s mrakmi, alebo z depa sú snímané na clonu f/8.0 a f/11.                      Je neuveriteľné, že vždy pri sebe nosím dva blesky, ale zákon schválnosti som si prehodil tašky a blesk som mal              zo sebou iba jeden. Určíte by som oba i zo stojanmi využil, ale čo už, budem vedieť aspoň na čo myslieť do budúcna.

Blesk bol použitý na fotkách zo širokáčom, kde je motorkár v pravotočivej zákrute dosť blízko na to, aby blesk na neho dosiahol.

Ďalším prípadom sú fotky od fotky 2801 a fotky z tejto zákruty kde som blesk položil na stĺpik ochrannej bariéry trate a cez wireless high speed sync som ho odpaľoval. S kvalitou týchto fotiek a funkčnosťou blesku som bol najspokojnejší. Všetko pracovalo ako malo a výsledné fotky sú úplne iné, ako ostatné.

Štarty boli samozrejme tou najzaujímavejšou časťou, kedy sa pred ich prípravou dalo dostať ku pretekárom na dosah, čo využívali všetci s čo najširším sklom. Fish eye bol asi v tomto prípade najpoužívanejším typom objektívu. Či chlapi, či baby si pred štartom upravili odpichovaciu zónu, kde si pripravili a spevnili podklad pre čo najlepší štart. Motorky pre dievčatá nie sú nijak inak výškovo či veľkosťou upravené (teda som to aspoň nepostrehol) a preto si každá z nich nosila taký stupienok 15x15cm, aby pri štarte udržali rovnováhu, lebo inak by z nej na zem nedočiahli.

Miest na trati je fotogenických neúrekom.  Trať je veľmi členitá a dobre prístupná. Niekedy je to samozrejme na hranici bezpečnosti, ale to už pri motoristických športoch tak býva.Pre fotografov atraktívne sú aj kombinézy jazdcov. Krásne sfarbené, dizajnovo výborne navrhnuté od topánok až po helmu.

Podľa úspešnosti jazdca a výške príjmu jeho sponzorov, bolo možné vidieť na parkovisku zaparkované od karavanov, cez nákladne autá až po ťahače s návesmi prerobenými na obytnú časť a zadnú dielňu. Proste si človek vtedy uvedomí, že to boli majstrovstvá sveta a takto to vyzerá.

Videá, fotky a reporty z tejto akcie môžete nájsť na www.m-cross-senkvice.sk.