Posledná tretina septembra sa umúdrila, a tak sa konečne začalo babie leto. Preto som neváhal, zobral som si pár dní dovolenky, aby som to využil. V piatok 24.9. som sa vybral do Tatranskej Javoriny. Cieľom mojej fotovychádzky bolo Vyšné Kopské sedlo (Belianske Tatry), kde som chcel fotiť kamzíky.
Vyrazil som teda z Javoriny okolo Meďodolského potoka do Zadných meďodolov. Kým som šiel po lese, bolo dosť chladno a na mnohých miestach som nachádzal stopy po prízemnom mráziku. Po viac ako hodine mierneho, ale súvislého stúpania sprevádzaného hukotom horského potoka som sa dostal von z lesa. Ukázala sa jasná modrá obloha, lúčmi septembrového slnka zaliate lúky, ktoré získavali typické jesenné sfarbenie. V zeleni smrekov svietili žlté koruny briez a žlté až červené koruny javorov a bukov. Jednoducho lahôdka pre oči. Celú atmosféru umocňoval ručiaci jeleň v protiľahlom svahu. (Škoda, že som ho nevidel, iba počul).
 |
| Vidla (vpravo) a Havran (vľavo) |
 |
| Široká a hrebeň poľských Tatier |
Ďalším stúpaním po turistickom chodníku sa ukazovali nové pekné pohľady na dolinu. Hoci bol september a väčšina kvetov už odkvitla a tráva sa už tiež sfarbila do žlta, Horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea) a Nevädza horská (Centaurea montana) skrášľovali lúky, ktorými prechádzal chodník.
 |
| Horec luskáčovitý |
 |
| Nevädza horská |
Bolo už niečo po pol jednej, keď som dorazil do Vyšného Kopského sedla, cieľa mojej vychádzky. Fúkal tu studený vietor, a tak som si obliekol bundu a ďalekohľadom sledoval okolie a hľadal kamzíky. No nevidel som nič. Asi po pol hodine tu zo Širokého sedla vyšli dvaja poľskí turisti a tí mi povedali, že asi 70 m pod nami (smerom k Širokému sedlu) v žľabe sú dva kamzíky. Povedal som si, že lepšie dva kamzíky v diaľke ako žiadne a zišiel som sa na nich pozrieť.
 |
 |
Chvíľu som ich sledoval, fotil a ľutoval som, že ešte nemám telekonvertor. Len tak som hodil očkom do sedla a keby som nesedel, tak by som isto padol na zadok. Cez sedlo rovno po chodníku si vykračovali tri kamzíky. Na chvíľu zastali, pozreli smerom ku mne a pokračovali ďalej. Rýchlo som stúpal späť do sedla a snažil sa urobiť nejaké zábery.
 |
 |
 |
 |
 |
O pár minút boli preč a ja som si povedal, že sa už odtiaľ nepohnem. Ďalšiu trištvrtehodinu sa nedialo nič. Občas som prehodil pár slov s turistami prechádzajúcimi cez sedlo. Slnko pomaly klesalo k hrebeňom Vysokých Tatier a nasvecovalo príjemným svetlom Vidlu a Havrana. Vymenil som teda teleobjektív za SONY 18-55, aby som to skúsil zachytiť.
 |
| Vidla a Havran z Vyšného Kopského sedla. |
Vyliezol som na skalnú vyvýšeninu asi 8 - 10 m od chodníka a hľadal som nejaký zaujímavý záber. Otočil som sa smerom k chodníku podo mnou a stál tam kamzík.
 |
Všetko by bolo v poriadku, keby som nemal brašňu s teleobjektívom dole vedľa chodníka, takže kamzík bol od nej vzdialený rovnako ako ja. Nechcel som k nej zísť dole, aby som kamzíka nevyplašil, a tak som čakal, čo urobí. A on zišiel z chodníka a prišiel rovno pod skalu, na ktorej som stál. Venoval mi jeden pohľad a ľahol si tam.
 |
To som využil, cúvol som dole, vymenil objektívy a prišiel som k nemu zboku. Svetlo nebolo dobré (svietilo spoza neho), ale myslím, že pár zaujímavých záberov sa podarilo.
 |
 |
 |
Pri mojom pokuse presunúť sa na iné miesto sa milé kamzíky zdvihli a odišli, lepšie povedané odskákali preč.
Bol čas začať zostupovať späť do Javoriny, keďže som nechcel riskovať stretnutie s medveďom a už vôbec nie v lese po tme. Pri zostupovaní z Vyšného Kopského do Kopského sedla som natrafil ešte na jedného kamzíka, ale ten nemal veľmi náladu na fotenie. Pozrel sa na mňa cez plece a odišiel sa pásť o pár metrov ďalej.
 |
 |
A tak som svižným krokom začal definitívne zostupovať dole. Bol som však celkom spokojný s tým, čo som videl i s tým, čo som nafotil. Viem, že sa tým fotkám dá mnohé vytknúť, ale mám z nich radosť a chcel som sa s nimi podeliť aj s ostatnými. Chcel by som sa sem vrátiť (neviem kedy) a aj vďaka konštruktívnej kritike, nafotiť lepšie zábery.
Pridaj komentár
