Elektrizujúci a energiou nabitý koncert predviedla americká kapela na čele s charizmatickou speváčkou Shirley Manson v nedeľu 18.novembra v Ateliéri Babylon. Jeden z najlepších klubových koncertov za posledné obdobie ponúkol výborné vystúpenie a ešte lepšiu divácku atmosféru.
Speváčka Shirley Manson
Koncert sa mal pôvodne konať v Aegon aréne Národného tenisového centra, no organizátori na poslednú chvíľu miesto konania zmenili. Oveľa menší priestor v Ateliéri Babylon neprospel fotografom, no prospel divákom. Tých naladila predkapela The Cubes, ktorá pozostáva zo sestier Humeňanských a speváčky Kataríny Knechtovej, ktorá má ale v tomto triu úlohu bubeníčky. Predkapelu si však množstvo ľudí vychutnať nemohlo, keďže pred klubom sa tvorili dlhé rady na vstup, ako aj rady do šatne. Približne 5 minút po deviatej sa na pódium dostali hviezdy večera. Publikum nešetrili a hneď na začiatku im ponúkli hit I Think I´m Paranoid. Počas dvojhodinového koncertu nakoniec zazneli skoro všetky známe piesne ako Why do you love?, Stupid Girl alebo Blood for Poopies. Speváčka Shirley Manson sa viackrát prihovorila publiku, pričom jeden z monológov mal niekoľko minút. Okrem toho kapela spolu s celým Babylonom zaspievala Happy Birthday pre jedného z členov realizačného tímu kapely. Shirley spolupracovala s divákmi aj osobne, keď sa jedného z nich opýtala ako sa po slovensky povie “ďakujem“ a “na zdravie“. Následne na to si s divákmi pripila. Po vyčerpávajúcich 90-tich minútach skupina poďakovala a odišla z pódia.
Skúška vytrvalosti tlieskania a skandovania divákov trvala pár minút, no Garbage sa podarilo zlomiť a na pódiu sa objavili opäť. V prídavku ponúkli až 5 skladieb, čo bolo viac ako na predošlých koncertoch. When I Grew Up bola prvým prídavkom, kedy vzrušenie divákov dosahovalo bod únosnosti. Túto takmer bojovú atmosféru upokojila bondovka The World Is Not Enough, aby následne mohlo vypuknúť hotové šialenstvo pri poslednej skladbe večera, ktorou nemohlo byť nič iné ako Only Happy When It Rains. Koncert Garbage bol naozaj vydareným podujatím zo strany interpreta aj divákov a každý kto nechcel alebo nemohol prísť môže ľutovať.
FOTOGRAFOVANIE
Ako som spomínal vyššie...zmena miesta z NTC na Ateliér Babylon neprospela fotografom, a to z viacerých dôvodov. Prvým je svetlo. Ateliér Babylon je malý klub, kde svetelná technika nie je najhoršia, no od ideálu má ďaleko. Pokiaľ sa k tomu pridá rockovejšia kapela, svetelné podmienky nie sú najlepšie. Druhým dôvodom je priestor. Ateliér Babylon nemá vyhradený priestor pre PRESS PHOTO, čiže je na vašej šikovnosti a drzosti, (ale aj veľkosti) aké miesto si nájdete. V tomto prípade trošku pomohla SECURITY, ktorá na príkaz manažmentu kapely spravila asi 50cm priestor pred pódiom. Táto výhoda bola zároveň nevýhodou. Podľa informácií bola kapela veľmi citlivá na blízkosť akýchkoľvek nežiadaných vecí pred pódiom, vrátane fotografov a ich príslušenstva, inak povedané žiaden priestor na výmenu objektívu. Keďže miesta bolo naozaj málo, nemali sme inú možnosť ako nasadiť jeden vopred vybraný objektív a s tým nafotiť koncert (ak má človek k dispozícii dve telá, je to fajn, no ja som mal len jedno). Vyberal som z ohnísk 150mm, 50mm a 17-35mm. 150mm som samozrejme hneď vylúčil, keďže som bol úplne pri pódiu, ktoré nepatrí medzi tie vysoké. Zdalo by sa, že najvhodnejším riešením bude 17-35mm, lenže ten nemá pevnú svetelnosť 2,8 v celom rozsahu a tá bola dôležitá (slabšie svetlo, ktoré som spomínal vyššie). Preto som zvolil starú, dobrú, osvedčenú pevnú 50-tku, jogurtový kelímok, ktorého ostrenie lieta kade tade. Aby som trošku zredukoval neostrosť, skúsil som kratší čas na úkor vyššieho ISO (v mojom prípade 1600).
Čo sa týka oficiálnych podmienok, bolo povolené fotiť prvé dve pesničky, samozrejme bez blesku. Za týchto 6 či 7 minút vzniklo 13 podľa môjho názoru použiteľných záberov. Po oficiálnom fotení ste mohli cvaknúť pár záberov aj spomedzi divákov, no pri mojej výške (172cm) som nemal nárok. Garbage bol veľmi dobrý typ koncertu na precvičenie si naozaj všetkých okolností a parametrov hudobného fotografa. Žiaden luxus v podobe dokonalého svetla, množstva miesta a neobmedzeného času. Práve o tomto je hudobná fotografia.
Gitarista skupiny Garbage, Duke Erikson
Pridaj komentár
hlavne jogurtovy kelimok 
