V piatok 13.7.2012 sa na letisku v Piešťanoch predstavila jedna z najväčších rockových legiend. Všade navôkol čierne tričká, šatky a vybíjané opasky naznačovali, že to nemôže byť nik iný ako americká formácia Guns N´Roses, ktorá vystúpila po prvý krát na Slovensku.
Priebeh
Bol piatok trinásteho, pršalo a všetko nasvedčovalo tomu, že väčšinu času budem tráviť v PRESS ROOM. Program sa začal o 17:00 vystúpením superstáristu Lukáša Adamca s kapelou, za nimi nasledovali Dorian Gray. V týchto minútach to nevyzeralo na vyše 20 000 návštevnosť, ľudia sa skrývali pod stánkami alebo v zápche na diaľnici v smere z Bratislavy.
Onedlho ale vystriedal pochmúrne počasie romantický západ slnka a na javisku sa objavila posledná predkapela, ktorá bola sama o sebe veľkým lákadlom pre divákov. Šlo o rockové zoskupenie Arakain spolu s famóznou a taktiež rockovo naladenou Luciou Bílou. Konečne sa to začalo podobať na príjemný hudobný večer pod holým nebom. O 20:45 mali všetky tri prekapely úlohu splnenú, ľudia boli v dobrej nálade, naladení na hviezdu večera. Následne prišlo to, čo každý očakával. “Skupina Guns N´Roses bude meškať“.
Nikto z novinárov sa tomu nečudoval, keďže tento jav je pri zoskupení okolo Axla Rose pravidelný. Ostávala jediná nezodpovedaná otázka, či to bude hodina, dve, tri,... Našťastie to netrvalo dlho a o 23:15, “len“ po 75 minútovom meškaní sa hlavné pódium zhaslo. To bol znak pre všetkých, že prišiel čas. Rozsvietil sa veľký displej so znakom Guns N´Roses, pred ktorým stál jeden z gitaristov a spustil prvé z desiatok gitarových sól celého večera. Čakanie sa vyplatilo. Skoro trojhodinová show, vyše 30 piesní, množstvo gitarových aj klavírnych sól, spievanie divákov, plamene, všetky najväčšie hity od November Rain, Sweet Child O´Mine, Paradise city, až po Don´t Cry. To všetko zažilo vyše 20 000 divákov na letisku v Piešťanoch. Slabšou stránkou večera bol spevácky výkon Axla Rousa pri niektorých pesničkách, čomu sa taktiež nikto nečudoval. Guns N´Roses už nie je to, čo vo svojich najslávnejších časoch, Axl Rous je jediný z pôvodných členov kapely a aj jemu pribudlo pár vrások, no aj napriek tomu to ostáva čistokrvná rocková kapela s miliónmi fanúšikov, skvelou koncertovou show a hlavne legendárnymi hitmi.
Fotografovanie
Fotenie takého koncertu je vrcholom požiadaviek na fotografov. Bolo to náročné a zároveň jedinečné. Začal som fotením Predkapely Arakain s Luciou Bílou, aby som sa dostal do tempa. Po tom, čo slnko zašlo za obzor, vzniklo krátke obdobie skoro dokonalého difúzneho svetla. To sa netýka len tohto koncertu, ale všetkých koncertov a festivalov pod holým nebom. Tieto chvíle treba určite využívať. Priamo slnko už zapadlo, svetla je stále dostatok a umelé svetlá ešte nemajú takú intenzitu ako v tme. V takomto svetle, tesne po západe slnka, vám nevzniknú prepaly, ISO netreba ťahať do výšok a farby ostávajú prirodzené. To som využil aj ja a Arakain s Luciou som nafotil práve v tomto čase. Vedel som, že budú hrať do 20:45, tak som sa na začiatku neponáhľal a prispôsobil som si to.
Fotenie samotných Guns N´Roses bolo typické pre meno ich formátu. Novinárska fotoakreditácia bola udeľovaná dvojako. Prvý typ akreditácie bolo fotenie predkapiel, tú udeľovali Slováci, čiže usporiadatelia koncertu. Druhý typ akreditácie udeľoval manažment skupiny GNR len pre ich koncert. Predstavitelia GNR sa rozhodli udeliť photoakreditáciu približne 10 fotografom, ktorých si vybrali oni sami 30 minút pre začiatkom koncertu. Každý musel vyplniť a podpísať prehlásenie o použití fotografií a pod. Ja som mal to šťastie a dostal som sa do finálovej desiatky. To však neznamená, že som mohol vyjsť na pódium a cvaknúť to Axlovi medzi oči.
Pracovalo sa s dvoma verziami odkiaľ budú môcť tí “vyvolení“ fotiť. Prvou bola klasika spod pódia a druhou bolo miesto pri zvukárskej konštrukcii, čo bolo približne 30m od pódia. Manažment GNR sa bohužiaľ rozhodol, že fotografovať sa budú môcť prvé 3 pesničky od zvukárov. Pre mňa a ďalších fotografov vznikla nepríjemná situácia nedostačujúceho ohniska. V mojom prípade to bolo 150mm, v prípade ostatných maximálne 200mm. Na výber však nemáte a musíte to rešpektovať. Ešte pred samotným fotením si treba spraviť poriadok s divákmi, ktorí stoja priamo pred vami, aby ste mali čo najčistejší výhľad. Pri takejto vzdialenosti budete s fotografií robiť výrezy, preto si treba dať pozor, aby boli ostré. So základným prvkom fotografie, čiže svetlom problém nebol. Takáto kapela si vyžaduje veľké pódium s naozaj slušnou svetelnou technikou a podľa mojich počtov bolo k dispozícii až 6 reflektorov, ktoré osvetľovali členov kapely.