ČSOB Bratislava Marathon 2012

Víkend (30.3. – 01.04. 2012) sa pre bratislavčanov niesol v znamení športu a dopravných obmedzení. Zatiaľ čo prívrženci zdravého životného štýlu sa s radosťou zapojili do ďalšieho ročníka ČSOB Bratislava Marathon, tvrdošijní zástancovia spaľovacích motorov istotne hromžili nad obmedzeniami v doprave a ešte horším parkovaním (v starom meste) ako obvykle.

Ale dosť bolo humoru... Ten totiž ani priamo na trati nemal miesto. Tento rok sme sa ako fotoklub vybrali do ulíc Bratislavy spraviť reportáž z takzvaného bratislavského maratónu. Túto akciu som si vzal tak povediac za svoju. Snažil som sa prejsť trasu vopred, vybrať zaujímavé a fotogenické miesta a zároveň naplánovať presuny tak, aby si každý „zafotil“ a nestál na jednom mieste.

Príprava asi dva týždne vopred síce naznačila možnosti, no ako to už býva, skutočnosť počas maratónu bola úplne ale úplne iná. Začalo to samozrejme počasím. Keď pred dvoma týždňami som sa potil v tričku s krátkymi rukávmi, na maratóne by som zniesol aj zimnú bundu, čiapku a hlavne rukavice.

S blížiacim sa pretekom sa predpoveď počasia zhoršovala... V piatok mi bolo jasné, že všetky premyslené fotky v nedeľu nestihnem spraviť a navyše musel by som so sebou okrem ostatnej techniky vláčiť aj statív. Narýchlo sme sa zmobilizovali a individuálne (ja, Špagetka a Brki) sme vyrazili na lov aj v sobotu keď sa bežal 10 km beh. Brki mal pod palcom štart, Špagetka občerstvovaciu stanicu za Lafranconi. Ja som chcel mazanicu z mosta SNP a nejakú fotku bratislavského behu s „ufom“ v pozadí.

Podmienky boli (ako obvykle) horšie ako by som chcel. Na farebnú mazanicu bežeckého pelotónu som potreboval čas asi 2 s. Silný západný vietor spomaľoval bežcov tak, že to vyzeralo skôr ako preteky lezúňov. (Klobúk dole pred ich výkonom. Ja som mal pri Dunaji problém zostať stáť na nohách.) Veľa svetla, silný vietor, a doprava na moste mi úspešne znemožnili spraviť prvý zamýšľaný záber. Nasledoval rýchly presun na stanovisko pod mostom. To už bolo lepšie aj keď expozičnú prácu s fisheye-om (bez prenosu informácií do tela) komplikovali oblaky. Navyše, stále sa meniaca sila vetra rôzne spomaľovala bežcov a tak výsledné fotky spod mosta sú viac-menej dielom náhody než plne ovládanej dynamiky športu vo fotografii. Na petržalskej strane Dunaja až tak nefúkalo, ale zato prácu s ultrakrátkymi a krátkymi ohniskami (pre dokumentovanie behu pod jednou z bratislavských dominánt) sťažovali autá zaparkované popri oboch okrajoch vozovky Viedenskej cesty.

Keď som pár riadkov vyššie vravel, že dosť humoru, tu sa k tomu vraciam. Nedeľné ráno vyzeralo spoza okna úžasne. Poznáte to, aký klamný je pocit tepla za oknom. Navyknutý na teploty vysoko nad 15 °C (za predchádzajúce obdobie) som cestou na najvhodnejšiu zastávku MHD (asi 1 km) minul dve papierové vreckovky. Mysľou sa mi nepreháňali kompozície, expozície, či iné „ície“... ale skôr také bežné, svetské veci... či budem mať dosť vreckoviek, ako mi asi bude zima pri Dunaji keď už teraz by som sa najradšej vrátil do domov.

Rátal som s tým, že príchod na miesto s miernym predstihom umožní spraviť fotky aj z príprav. Poznáte Euroveu. Zvyčajne, a v letnom období obzvlášť, je to tam ako v úli. ...A teraz, 8:10 na hodinkách a nikde nikoho. Výnimkou bolo pár ľudí od organizátora, ktorí dodatočne upevňovali reklamné banneri, aby sa nestali obeťou vetra. V cieli sa pripravovali záchranári (nakoniec aj boli potrební), chystali sa medaily a námestie sa pomaly zapĺňalo. Súťažiaci odkladali prezliekanie a rozcvičku na poslednú chvíľu. Medzičasom sme sa aj my stretli, rozdelili si úlohy, žánre a pozície a hor sa na štart.

Ako tradične, prví odštartovali Inline-isti svoj asi 17 km dlhý pretek. Krátko nato sa do ulíc Bratislavy vyrútili stovky a stovky polmaratóncov a maratóncov. Poviem vám, rád by som videl tú farebnú masu z výšky. So športovcami odišlo napätie, ruch a v okolí zavládlo ticho nedeľného rána. Užili sme si to asi 15 minút. Postupne štartovali sprievodné akcie ako napr. nákupný maratón alebo sa v reproduktoroch ozýval komentátorský hlas oznamujúc, že v cieli máme prvých inline-istov.

Nastal čas presunúť sa na svoje stanoviská. Mobilný Polal pokryl celú Petržalku, kde pôsobila aj SeSe. Na moste SNP mal pozíciu Major, ktorý sa s PRESS bus-om dostal do centra diania – do cieľa tak, aby stihol prvých polmaratóncov. Zákutia starého mesta zmapovala Špagetka a na pozíciách popri okruhu v starom meste sme cirkulovali ostatní – Leto, Brki, Poulter a ja.

Prácu (koníček) nám statočne a vytrvalo bojkotovalo počasie. Prvý apríl sa predviedol snáď v celej svojej „veľkosti“. Počastoval nás všetkým – silným vetrom, zimou, teplými slnečnými lúčmi, zamračenou oblohou, dažďom i snehom. Jednoducho spravil asi všetko čo mohol, aby sťažil beh súťažiacim a nám znemožnil zaznamenať to. Pokiaľ máte premyslené čo chcete, máte nakomponovaný záber, nastavené expozičné parametre a už len čakáte na správny moment – môžete sa staviť, že príde práve vtedy keď sa náhle zmení svetlo. Zrazu sa zotmie a práve keď doslova prilietajú bežci z Kene sa slnko schová za mrak a celý záber môžete rovno vymazať. Také niečo vie naštvať... ale čo vám budem hovoriť. Treba si to vyskúšať.

Do cieľa sme sa nenáhlili. Zástupcu sme tam mali. Ako sa dalo predpokladať, opäť vyhrali favorizovaní z Keňania. Paradoxom a milou slovnou hračkou sa bol najlepší Slovák (na 9. mieste) – Imrich Magyar. Vzhľadom na množstvo súťažiacich a krkolomnosť ich mien pridávam len link na výsledky http://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/644.

...a pár slov na záver? Ďakujem organizátorom za akciu, ktorú mám každoročne na mysli a vyslovene sa na ňu teším. Mám k nemu blízko, pretože práve pri tomto podujatí som si uvedomil, že ma to akosi ťahá k reportážnej i športovej fotografii. Ďakujem zúčastneným priateľom, členom nobaf, za príjemne strávený deň a ochotu pomôcť pri spracovávaní tejto reportáže i napriek tomu, že pre niektorých to bol prvý kontakt so športovou fotografiou. Čo dodať? Nuž, dúfam, že sa na maratóne vidíme o rok.

PS: Predsa len ešte vyjadrenia víťazov. Micah Kiplagat Samoei (Keňa, prvý v maratóne): „Boli to najťažšie preteky môjho života. Bol to boj s počasím.“ Lucy Wambuiová-Murigiová (Keňa, prvá v maratóne): „Dnes to však bolo skutočne náročné, vietor mi nedovolil, aby som zrýchlila.“

Text: Peter Briatka

Foto: NOBAF

Rozsiahlejšia galéria: http://www.nobaf.sk/galeria/category/135-csobmaraton2012

Fakty:

Miesto konania: Bratislava (štart/cieľ Eurovea)

Dátum: 01.04.2012

Čas: 8:00 – 15:00

Počasie: slnečno, postupne zamračené, prehánky – dážď a sneženie

Teplota: +2°C - +7°C

Vlhkosť vzduchu: 65% - 81%

Rýchlosť vetra: do 59 km/h

Užitočný link: http://bratislavamarathon.com/sk/aktuality.html

Program: http://bratislavamarathon.com/sk/mapy-trate-2.html

Mapy: http://bratislavamarathon.com/sk/mapy-trate.html

Výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/644

Všetkých prihlásených: cca 7000

Maratón dobehlo: 585

Polmaratón dobehlo: 1967

Zastúpených krajín: 47

Zaujímavosti (orientačne):

Čas víťaza maratónu: 2:21:07

Priemerná rýchlosť: 17,94 km/h

Čas víťaza polmaratónu: 1:04:23

Priemerná rýchlosť: 19,80 km/h

Celková odbehnutá vzdialenosť: 66.182,860 km

Porovnateľné vzdialenosti:

Obvod Zeme na rovníku je 40.075,004 km.

Celková odbehnutá vzdialenosť sa rovná 39,58 násobku dĺžky hraníc Slovenska (1672 km).

Keby jednotlivec bežal priemernou rýchlosťou 17,94 km/h bez akýchkoľvek prestávok 24 hodín denne a 7 dní v týždni, celková odbehnutá vzdialenosť by mu zabrala takmer 154 dní.

Keby bolo potrebné na Slovensku vybudovať R1-ku takejto dĺžky (pri rýchlosti výstavby 3 úsekov 2009-2011), trvalo by to približne 3700 rokov.

Celková spotrebovaná energia: 16.632.959 kJ = 16,6 GJ

Rovnaké množstvo energie sa uvoľní z: 1640 kg dreva alebo 485 m³ zemného plynu

Rovnaké množstvo energie obsahuje: 16260 hamburgerov McDonald

6600 čokolád Milka

5544 kg zemiakovej kaše

990 kg cukru

23761 kg šalátových uhoriek alebo

9240 l Coca-coly