Zuza bola dieťa ako každé iné. Od malička zachraňovala všakovakú háveď, ktorú našla pred domom, od malého chorého vrabca, cez jaštericu bez chvosta, či polorozpučeného slimáka zrazeného akýmsi dopravným prostriedkom, až po všetky mačky, ktoré zamraučali v okolí. Mama z nej už bola zúfalá, nestačila kupovať framykoinové maste a Avirily na záchranu adeptov na Zuzinu súkromnú ZOO.
Ako Zuza rástla, prestala sa hrávať so živými tvormi a oveľa častejšie sedávala pred televíznymi prírodopisnými seriálmi, viac si všímala fotky zvierat v časopisoch a knižkách a miestami ochkala, ako rada by aj ona bola pri ich filmovaní, či fotení.
Zuza je už veľká a ešte stále vzdychá nad filmami a fotkami živých, divých tvorov. Najčastejšie to na ňu dolieha pri zdolávaní hôr, kde sa jej občas podarí v diaľke zazrieť kamzíka, či svišťa.
Tohto roku sa jej podarilo niečo, o čom donedávna iba snívala. Šla si oddýchnuť do švajčiarskych Álp a tu zrazu ... keď zbadala prvého svišťa, srdce jej poskočilo radosťou a zároveň aj strachom, aby milého „chrumkáča" nevyplašila. Pomaličky, potichučky si ľahla na zem a podľa spôsobu plazenia, ktorý odpozorovala v obľúbenom seriály M.A.S.H., sa priplazila bližšie k zvieraťu. V ruke mala svoju D300 s objektívom 16-85mm, čas na výmenu za dlhé ohnisko nemala. Napriek strachu, či sa jej podarí zachytiť prirodzené svištie výrazy, si napokon vydýchla, lebo celá svištia rodina - tata, mama a dve ratolesti - si ju nevšimli a sústredili sa na svoje vlastné svištie starosti a radosti.
Nezostáva iné, len Zuze držať palce, nech si ju po vzhliadnutí jej záberov teraz zavolá nejaká výprava z National Geographic-u, pôjde kamkoľvek jej zavelia :-).
A ako to bolo naozaj?
Zuza naozaj oddychovala vo švajčiarskych Alpách, rovnako ako naozaj túžila nafotiť divé svište. Avšak v dedinke Saas Fee majú v kopci raritu ... svište sú tam zvyknuté na kŕmenie od ľudí, stratili svoj prirodzený strach, sú krásne zaoblené a človeku stačí k nejakej nore priložiť mrkvu, či arašid a hneď sa stretne zoči voči novému priateľovi. Stačí byť ticho, pomaly sa pohybovať a hneď má záberov ako maku. Keď Zuza spolu s kamarátmi schádzala z jednej túry, nechcela veriť Hanke, ktorá zvolala: ,,aha, tam sú svište". Zuza neveriacky pozrela tým smerom, odvrknúc: ,,Svište sú plaché, to budú nejaké potkany, pozri koľko je tam ľudí". Čím bližšie zliezali, tým prekvapenejšie Zuza pozerala. Naozaj to boli svište. A na dôkaz, že vo Švajčiarsku je všetko možné, cvakla aj pár reálnych záberov.
Ak teda chcete svoje vlastné „wild" svištie fotenie, už viete, kam ísť :-)
Dobré svetlo!