Za posledné dva týždne som absolvoval dva najväčšie festivaly na Slovensku. Tým prvým, a pre mňa zaujímavejším, bol samozrejme TopFest s headlinerom Iron Maiden. Samotný festival je pre mňa srdcovkou a zamiloval som si ho od prvého fotenia pred štyrmi rokmi. Koncerty, atmosféra, ľudia, fotografi a predovšetkým moje milované kapely. Druhým festivalom bola Pohoda, ktorú aj keď neviem prečo, milujú asi všetci okrem novinárov. Ale o tom potom :)
Každý festival začína úplne rovnako - vybavením akreditácií. Dostať sa fotiť na festivaly veľkých mien nie je také ľahké. Treba vyplniť žiadosti o akreditáciu, poslať výpis publikácií, veľa čísiel o návštevnosti a podobné veci. Ideálne je teda dohodnúť sa so zástupcami nejakého média, aby vás vyslali a nechať ich postarať sa o akreditáciu :)
Zbierka pások.
Technika na fotenie
V prvom rade si treba uvedomiť, čo idete fotiť a pre koho. Keďže ide o festival, kde väčšinu času strávite fotením kapiel na pódiu, určite treba počítať so štandartným "telečkom" a do toho nejaké "širokáče" alebo "rybu". Pokiaľ ste gurmán, tak aj pevné sklíčka. Aby som to uľahčil, tak z Pohody som použil pre zákazníka približne 340 fotiek s rozdelením objektívov 70-200: 142, 24-70: 91, 8-15: 49, 17-14: 39, 300: 16 a zvyšok boli 50 a 85 sklá. Treba brať do úvahy, že som bol väčšinu času na FF a trojkilo so 7D som používal iba pri fotení Red Bull Flying Bulls.
Samozrejme netreba zabúdať na veci ako dostatok pamäťových kariet a bateriek, nabíjačky, čítačky a podobne. Väčšina festivalov disponuje presscentrom, kde si môžete zložiť techniku, stiahnuť fotky a "nabiť mašiny", ale tak či onak treba mať v zálohe vždy všetko, lebo Murphyho zákony fungujú a pamäťovka alebo baterka skončí vždy v najnevhodnejší okamih :)
Počas festivalu som skúšal rôzne varianty na prenos techniky. Každá z nich má svoje výhody ako aj nevýhody. Chodenie s batohom síce umožní mať so sebou všetko čo potrebujete, ale rozhodne sa z neho dosť nepohodlne vyberá technika. Navyše prekážate všetkým naokolo aj pri bežnom prechode popod pódium. Tento problém sa dá vyriešiť formou brašne, kde už je prístup k technike o niečo jednoduchší a neprekážate s ňou toľko, ale treba mať na pamäti, že po celom dni z toho rameno asi nebude nadšené.
Za roky skúšania sa mi najviac osvedčilo zobrať si opasok s púzdrami. Váha techniky je rozložená po celom tele a všetko mám po ruke, zmestí sa mi tam iba obmedzené množstvo techniky a jednu "mašinu" musím mať na sebe. Existujú dva varianty tohto opasku, ktoré si možno zadovážiť. Lowepro vyrába opasok, na ktorý sa dá namontovať nespočetné množstvo tubusov - tieto majú pevný tvar, sú vypolstrované a spoľahlivo ochránia techniku. Bohužiaľ je to trošku finančne náročnejšie a nespratné, ale efektívne. Ak si pozorne všimnete profíkov, tak majú podobnú vec z látky. Ide o opasok značky NewsWear, ktorý je vyrobený zo špeciálnych látok a na rozdiel od predošlého už nemá polstrovanie, vďaka čomu je extrémne spratný.
Posledné Pohody som používal Lowepro opasok, ale po otestovaní NewsWearu som si jeden tiež zohnal :)
Čo fotiť a čo nie
Prichádzajúci ľudia.
Každý z nás má svoj typický štýl fotenia, preferuje niečo iné a to je to, čo nás fotografov odlišuje. Pokiaľ fotíte festival pre médium, tak si treba dohodnúť s redaktorom, čo potrebuje mať nafotené. Nedajú sa stihnúť všetky koncerty a rovnako nie je možné nafotiť všetko - ako si niektorí redaktori myslia. Ja osobne som fotil pre web noviny a pre RedBull. Môj šéf od červeného býka mi priamo povedal, ktoré koncerty by bolo vhodné mať nafotené a ktoré určite stihnúť musím. Taktiež sme si vydiskutovali ako ladiť zábery, napríklad chce predovšetkým dynamické fotky ľudí a nie spiacich ľudí na zemi, pokúsiť sa dostať branding na záber, ale iba v určitom percente. Po hodinovej debate so šéfom som presne vedel, čo odomňa chce a na čo sa mi ani neoplatí míňať uzávierku. S "webkou" som mal opačný problém - inštrukcie žiadne, akurát veľa telefonátov typu "ešte toto", "skús toto cvaknúť" a podobne. A ako to poznáme, tak presne ten moment, ktorý chceli sa odohral 20 sekúnd dozadu. Čiže pokiaľ by ste šli fotiť festival alebo vlastne čokoľvek, odkonzultujte si so zadávateľom, ako si to predstavuje on a prípadne ho doplňte a dajte mu svoje návrhy.
Čo znamená byť novinárom na festivale
Každý účastník festivalu odpočítava dni a novinári s nimi. Zatiaľ čo niektorí odpočítavajú čas do začiatku úžasného víkendu, my odpočítavame kedy sa nám začnú tri dni neprestajného lietania.
Technika pobalená, auto naštartované a v spätnom zrkadle sa vzďaľuje Bratislava. V hlave naposledy premýšľam čo som zabudol a či bez toho prežijem. Pri Piešťanoch zistím, že som si nezobral kábel na telefón a baterku. Ale to sa poddá a niekto mi požičia. Vyzbrojený informáciami od šéfa viem, čo mám nafotiť. Hneď po príchode a pár minút po zaparkovaní auta už otváram pivo a hor sa fotiť "ilustračky". Rýchle postavenie stanu a šup do press centra, kde sa stretávam so šéfom od býka a konzultujeme, či je to podľa jeho predstáv. Jedno rýchle pivko s cigaterkou a môžeme opäť pracovať, keďže sme obaja zabudli na to, že by sme chceli zábery vysmiatych ľudí mordujúcich sa s vecami. Počkám na peknú slečnu, ktorá ide okolo a je to tam. Na 20 minút nám padla a potom rýchlo na otvárací koncert.
Po jeho skončení sa môžem ihneď presunúť smerom na druhý stage, kde o pár minút začína niekto, koho meno som do päť sekúnd úplne zabudol. Cestou si urobím "ilustračky", prederiem sa masou ľudí a čakám na koncert. Tri pesničky a opäť to isté. Pár takýchto kolečiek a zisťujem, že je okolo pol 9 a mám hodinové okno. Takže rýchlo do press centra poslať zopár fotiek z otvorenia festivalu. Fotky sa ešte ani neuploadovali a začína koncert. Nechávam teda notebook ako je, nech posiela. Beriem foťák a cestou kontrolujem či mám pamäťovku a opäť som v tom istom kolotoči. Takto podobne sa presúvam celú noc až na to, že namiesto hlavného stagu som na bočných a TourBuse. Asi o 5 ráno som sa rozhodol ísť spať, veď na 9 ráno mam dohodnutého šéfa, aby sme urobili fotky a zverejnili ich. Technika sa zamyká v presscentre a s kľudným svedomím, že môj poklad je strážený, môžem ísť na pár hodín spať.
Niečo tesne po 9 ráno stretávam šéfa pred presscentrom, zvyšné karty sa sťahujú, tak máme čas na rannú kávičku s cigaretkou. Kým sa vytriedili a upravili fotky, ktoré sme zverejnili, tak bol pomaly obed a mohol som ísť fotiť opäť. Podobným tempom som prežil až do nedele. Zopár rozdielnych koncertov, pár pohárikov navyše každý večer, ale inak to bolo o tom istom. Koncert, koncert, presscentrum, koncert, koncert.
RedBull Flying Bulls.
Ospravedlňujem sa, v sobotu okolo 4 poobede sme mali zmenu. Došla akrobatická skupina Flying Bulls. Sadli sme do auta a odviezli sa pár minút, aby sme sa s nimi porozprávali, spravili zopár "ilustračiek" a nechali si poradiť, čo je dobré fotiť. V rýchlosti sme dostali aj s kameramanom informácie o tom, ako približne show vyzerá, čo je fotogenické a šli sme späť. Špeciálne kvôli tomuto predstaveniu som bral moju záložnú 7D a pevnú tristovku, hneď po jeho skončení išli obe späť do batohu a tam zostali.
Fotenie kocertu
Priamo s fotením koncertu sa treba pripraviť na masaker. Spolu s ďalšími 50timi fotografmi máme k dispozícií iba tri pesničky, po ktorých nás SBS nemilosrdne vyvedie von. Týmto chcem poprosiť všetkých, aby si vážne po tých troch pesničkách zavesili fotoaparát na krk a v kľude opustili miesto. SBS si robí tiež iba svoju robotu a neraz sa stalo, že príliš angažovaným fotografom, ktorí potrebovali ešte záber na záver niekto buchol po skle alebo podobne. Počas týchto troch pesničiek je samozrejme zakázaný blesk. Ten je tak či tak zbytočný a navyše prekážate fotografom za sebou (okrem toho to interpreti nemajú radi).
Kate Nash.
Počas koncertu platí nepísané fotografické pravidlo "Nezavadzaj a nerob blbosti". V reči nášho kmeňa to znamená, že netreba behať popred pódium ako naspeedovaná veverička (je veľká šanca, že niekomu trafíš sklo), dávaj pozor čo sa deje za tebou a buď ohľaduplný. Keď sa už treba presunúť, tak treba ísť skrčený, aby si niekomu nevošiel do záberu a samozrejme dávať pozor. Asi nikomu sa nechce platiť za rozbitú 70-200. Taktiež jedna vec s tým súvisiaca, ktorú vysvetľujeme každý rok. Je krásne mať široký záber spod pódia, ale prosím nenasadiť "rybu", dvihnúť ruku a hurá hneď fotiť vpredu. Pozrite sa do zadu, či tam nie je niekto, komu by ste sa dostali do záberu a fotografujte až potom.
Je to trošku kruté, ale treba si uvedomiť, že keď tieto veci nebudete dodržiavať a budete fotiť ako keby ste tam boli sám, tak sa tam budúci rok už nedostanete. Novinári a starí harcovníci sa veľmi dobre poznajú s organizátormi a vynaložia to úsilie vám stopnuť akreditáciu na ďalši ročník.
Pokusy s rybkou.
Dosť bolo k predslovu a poďme priamo na fotenie :) Každý stage je rozdielny a tak neexistuje univerzálne nastavenie. Najjednoduchšia možnosť je použiť poloautomatický režim na čas, použiť ISO 1600, čas 1/250 a pozrieť si výslednú clonu. To by Vám malo dať ako takú predstavu, kde sa pohybovať. Keď vybehne spevák na pódium a už je nasvietený bodovým svetlom, tak viete čo máte mať nastavené, spraví sa jeden testovací záber a zistíte. Používať plno automatické alebo poloautomatické režimy počas koncertu nie je úplne ideálne. Na pódiu je veľa tmavých neosvetlených miest, ešte viacej zdrojov silného svetla a tak správne nasvieteného speváka budete mať tak na každej stej fotke. O to viac si treba dávať pozor pri širokouhlých objektívoch, kde je svetelný rozsah niekoľkonásobne väčší.
Samozrejme neplatí to na každom pódiu. Napríklad RedBull TourBus nemal žiadne bodové svetlá, iba kontrové a aj to iba dole na pódiu. Keď interpréti hrali hore na autobuse, tak bolo veľmi ťažké identifikovať spôsob svietenia. Malý priestor a zlé svetlo v mojom prípade spôsobili ISO 20 000 a "širokáče" alebo "rybku". Čiže nerátajte s tým, že raz nastavíte a ste v suchu, veď je to vidieť na exife :)
Výsledná galéria
Na začiatku sme si povedali, že treba odkomunikovať so zadávateľom, aké fotky chce.
Zoberme si, že by ste nafotili všetko čo chcel. Ale galéria stále nebude mať tú šťavu. A presne to je to, čo z vás urobí ich fotografa, ktorý tam pôjde aj o rok. Do výslednej galérie musíte vložiť niečo aj sám od seba - fotky, ktoré by podľa vás mohli klienta zaujať (zistíte praxou). Taktiež tam treba vložiť pár záberov na štýl "My Best". Každý fotí aj niečo iné ako len to, čo má. Vložte do tej galérie zopár záberov, ktoré sa vám neskutočne páčia.
Rozprávam asi zložito a zbytočne. Býkom som odovzdal 340 fotiek. Keď sa na ne pozriem, tak približne 250 je to čo chcel šéf. Tristo, keď privriem oko :) Zvyšných 40 fotiek sú presne moje kravinky, s ktorými experimentujem alebo sa hrám. Na Vianoce som si kúpil rybie oko Canon 8-15/4. Toto sklo je špecifické tým, že na 8mm pri FullFrame robi cirkulárny 180 stupňový záber. Mňa to fascinuje a tí čo ma poznajú vedia, že v každej galérii mám aspoň jednu takú fotku. A práve tá jedna - dve fotky dodajú galérii šťavu. Nakombinujte to s dlhou expozíciou, odrazom, detailom a rázom máte oživenú galériu ako hrom :)
Na záver tohto článku už iba zopár postrehov k odovzdaniu :)
- Pokiaľ fotíte na viac mašín urobte si synchro času a následne premenujte. Zákazník takto dostane fotky chronologicky.
- Pre väčšinu zákazníkov, pre ktorých som robil, som vždy odovzdával fotky na DVD s originálnou veľkosťou a zmenšené pre web. Pre vás je to robota na 5 klikov, ale pre slečnu v office je to hodinový problém, ktorý pri vašom mene znamená významné +.
- Poponáhľajte sa s fotkami, ale venujte sa im. Fotky treba doniesť samozrejme čo najskôr. Firmy to chcú do prezentácií, na web a podobne. Čiže by bolo dobré odovzdať im to tak do 2-3 pracovných dní. Prejdite si všetky fotky, poupravujte ich, orežte a podobne. Je to predsa vaša vizitka.
- Toto je taká kontroverzná otázka. PS alebo bez PS? Veľmi záleží na tom, pre koho robíte. Čo mám informácie, tak každá redakcia má dovolené iné úpravy. Niektorí môžu iba rezať a upraviť expozíciu, inde zase aj doladiť WB a niekde sú dovolené aj krivky. V RedBull-e je plne zakázané PSko a z rawu môžeme robiť všetky úpravy okrem odstraňovania. Takže treba si to zistiť.
Toľko mojich postrehov za roky fotenia festivalov. Prajem vám pekné svetlo a keby vás ešte niečo zaujímalo, tak sem s tým :)
Galéria: U mňa ma FB
Pridaj komentár
