Pevný základ tradície kvalitnej fotografie s tuhými koreňmi v Galante položila skupina zanietencov, väčšinou absolventov trojročného diaľkového školenia fotoamatérov, ktorí založili 12. októbra 1975 v Galante Fotoklub pri Mestskom kultúrnom stredisku. Počas svojej existencie fotoklub nepísal len svoju kroniku, ale výrazne hýbal aj históriou samotného mesta. Aktivity fotoklubu dokumentuje spracovaná bibliografia, bohatá publikačná činnosť a katalógy z výstav.
Galantský fotoklub sa počas viac než tridsiatich rokov systematickej práce pevne etabloval na regionálnom a celoslovenskom kultúrnom poli a budovaním kontaktov sa dostal aj do povedomia v zahraničí.
Galantský fotoklub, ktorý v súčasnosti funguje ako občianske združenie, prešiel v roku 2006 výraznými zmenami. Pristúpilo sa k zmene stanov, k vyberaniu členských poplatkov, zaviedlo sa čakateľstvo na členstvo, zvýšila sa intenzita výstav. Neostalo to však bez následkov, vo fotoklube došlo k pomerne výraznej zmene členskej základne. Dalo by sa ale povedať, že sme nadviazali na bohatú tradíciu aktívnym prístupom s ešte väčším dôrazom na kvalitnú fotografiu. Ukazovateľom úspešnosti je aj to, že členovia v podstate nepretržite získavajú ocenenia na rôznych súťažiach.
Nezanedbateľný dôraz kladie fotoklub na výstavnú činnosť. V súčasnosti má k dispozícii dve kaviarne a galerijné miestnosti v miestnom renesančnom kaštieli, kde okrem vlastných prác dáva priestor aj rôznym hosťom. Fotoklub sa pričinil o rozvoj kultúry v meste aj tým, že sa neraz podieľal, alebo priamo organizoval viacero výstav skutočných velikánov fotografie.
Najvýznamnejším prínosom členstva je bezprostredná výmena skúseností a technických znalostí v oblasti fotografie. Fotoklub veľmi dobre spolupracuje s Mestským kultúrnym strediskom v Galante, ktoré vytvára optimálne podmienky na systematickú prácu vo fotoklube.
To, čo najvýstižnejšie charakterizuje súčasný stav galantského fotoklubu je rozmanitosť v jednote a pestrosť prístupov k fotografii. Z toho zákonite plynie rôznosť motívov a fotografických žánrov, ktorým sa jednotliví členovia venujú. Je to dôkazom toho, že pokiaľ v rámci určitého spoločenstva funguje pluralita názorov, rozmanitosť sa stáva pozitívnym fenoménom.
História Fotoklubu Galanta
Keď si galantskí absolventi Diaľkového školenia fotoamatérovi uvedomili, že po troch rokoch už nebudú pravidelné mesačné stretnutia, vznikla myšlienka založiť fotoklub. Vzorov bolo až až, ale v Galante neboli žiadne tradície fotografie ani na spolkovej úrovni i keď máme určité poznatky o ľuďoch, ktorí fotografovali komerčne alebo zo záľuby. Gróf Mihály Esterházy, pochovaný v Hodoch, na prelome XIX. a XX: storočia významne prispel k rozvoju fotografie v európskom meradle. V tridsiatych rokoch minulého storočia Bratislavskú fotografiu na európskej úrovni reprezentoval pán lekárnik Mgr. Ernest Ulreich, ktorý bol úspešný v Nemecku, Švajčiarsku, Čechách i v Maďarsku. K Šali sa viaže meno svetoznámeho ako francúzskeho fotografa slovenského pôvodu Františka Kollára.
Tibor Eliáš, Jozef Keppert a Peter Svátek tvorili prípravný výbor, ktorí pripravili podklady k novovzniknutému fotoklubu. Dokumenty potvrdzujú účasť deviatich zakladajúcich členov : Juraj Bílený, Štefan Czafík, Tibor Eliáš, Jozef Keppert, Július Matajs, Fridrich Rakický, Peter Svátek, Pavol Tóth. Prítomní prijali stanovy a rozhodli sa, že budú pracovať ako záujmový krúžok Domu kultúry a umenia v Galante / predtým Mestská osvetová beseda, potom Mestské kultúrne stredisko/. Začiatky boli mimoriadne hektické, kým sa rôzne názorové rozdiely utriasli. Vďaka systematickej práci s amatérskou fotografiou v rámci okresnej osvetovej činnosti sa každoročne robili výstavy fotografií z celého okresu Galanta. Z času na čas boli prizvaní fotografisti z iných miest ako prednášatelia. Bolo aj obdobie, keď fotoklub suploval osvetové stredisko. Prišli aj prvé odchody a príchody nových členov. Nie všetci pochopili, že prvoradým cieľom fotoklubu od začiatku bol rozvoj náročnej fotografickej činnosti. Mnohí si mysleli, že sa jedná o krúžok, kde sa môžu naučiť fotografovať. To sme kategoricky odmietli, lebo pre začiatočníkov boli iné možnosti. Členovia fotoklubu viedli fotografické krúžky na školách a v iných zariadeniach.
Vďaka úspešnej výstavnej činnosti fotoklubu a úspechoch členov sa postupne podujatia fotoklubu stali súčasťou kultúrno-spoločenského diania v meste. Jaroslav Čiljak, šéfredaktor časopisu Výtvarníctvo, fotografia a film od roku 1986 hlásal, že „do Galanty sa mnohí môžu chodiť učiť, ako treba robiť vernisáže fotografických výstav.“ V roku 1991 osvetový ústav fotoklub poveril usporiadaním celoslovenskej výstavy AMFO a DIAFOTO v Galante. Miroslav Vojtek, EFIAP, predseda poroty napísal do kroniky : “Galantská fotografia patrí medzi Mekky fotografie v rámci ČS-FR.“ V roku 1992, po otvorení pôvodne renesančného kaštieľa, bola v Galante otvorená historicky prvá fotografická výstava členov fotografických zväzov Rakúska, Maďarska a Slovenska. Dnes už s potešením môžeme konštatovať, že za 35 rokov to boli desiatky fotografických výstav domácich ale aj zahraničných fotografov. Niektoré mená fotografov vystavujúcich v Galante poznajú na celom svete. Mimoriadne významnou udalosťou v Galante bola návšteva Ing. Michala Kováča, prvého prezidenta SR pri slávnostnom otvorení výstavy fotografií o jeho zahraničných aktivitách. Autormi fotografií boli fotoreportéri Tlačovej agentúry SR. Slávnostného otvorenia výstavy sa zúčastnil celý diplomatický zbor. Boli prítomní aj významné osobnosti spoločenského života z celej SR. Pôvodne renesančný kaštieľ praskal vo švíkoch. Katalóg z výstavy bol za pár dní v rukách Billa Clintona, prezidenta USA. Na titulnej strane katalógu boli práve prezidenti USA a SR. Určite významnú úlohu zohrali aj fotografické výstavy Zväzu slovenských fotografov v Galante. Veď štyria členovia fotoklubu sa môžu pýšiť titulom Majster ZSF.
Úspešný bol aj medzinárodný projekt s Fotokrúžkom Stockerau v Rakúsku, v rámci ktorého bola fotografická výstava v Galante a Stokerau.
V rámci spoločného projektu s Galériou Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v Galante vystavovala legenda slovenskej fotografie Martin Martinček. Podujatie finančne podporilo aj MK SR.
V partnerských vzťahoch s Maďarskom fotografi z Galanty vystavovali recipročne v Győri, Kaposvári, Kecskeméte, Paksi, Mosonmagyaróvári a Novom Sade.
Po zahraničných skúsenostiach sa aj v Galante ujali fotografické výstavy v prírode pod názvom Stretnutie vo farbách. Expozíciu z roka na rok navštívi viac záujemcov. Spoluprácu s Fotoklubom v Győri, ktorý má viac ako 50 ročnú tradíciu, bez obáv môžeme považovať za príkladnú.
Dobrá je spolupráca so susednými okresmi, predovšetkým s Piešťanmi, Trnavou a Komárnom. Sľubne sa rozvíjajú kontakty aj s Juhomoravským Mikulovom.
Hrdo sa hlásime k fotografickým osobnostiam, ako je Tibor Huszár, Alan Hyža, Boris Németh. V Galante však vystavovali aj Hans Gustav Edőcs, Laco Struhár, Ján Andel, Gennadij Savkin, Ivan Kozáček, Jozef Muráni, Štefan Paulovič, členovia Fotoklubov z Wittenbergu a zo Zruče nad Sázavou, Janko Motulko, Marko Ödön a iní. Zásluhou Fridrich Rakického a Štefana Czafíka roky v Galante boli reprízy fotografických výstav Zväzu slovenských fotografov. Aktivity fotoklubu sú dokumentované vo dvoch zväzkoch kroniky. Je tam rad milých spomienok aj na tých, ktorí už nie sú medzi nami.
O činnosti fotoklubu sú zverejnené informácie na stránkach novín i odborných časopisov. Pred časom odborný časopis fotografov WATT na titulnej strane uvádzal: „Galanta patrí medzi veľkomestá slovenskej fotografie.“ O kvalite členov fotoklubu hovoria aj ocenenia. Štyria členovia sú Majstrami ZSF (Kanka, Keppert, Rakický, Skalnický), jeden je Autor ZSF, dve ocenenia Plaketu J. M. Petzvala obdržali tiež dvaja. Osvetový ústav v Bratislave s plaketou za tvorivú činnosť ocenil Pavla Tótha a za metodickú činnosť Jozefa Kepperta. Nespočetné ocenenia získali členovia na domácich aj zahraničných výstavách.
Väčšina členských výstav fotografií bola pripravená v komisárskej, neskoršie kurátorskej príprave odborníkov. Pri výročiach boli vydané katalógy, zoznamy vystavujúcich autorov a vystavených fotografií. Vďaka pani Jonášovej a Kontárovej boli spracované bibliografie.
Škoda, že po zavedení členských poplatkov niektorí podcenili fakt, že bez peňazí sa nedá robiť ani klubová činnosť. K samostatnému ateliéru sa klub môže dopracovať v blízkej budúcnosti. Po 35 rokoch činnosti!
Do širokej palety aktivít členov patrí aj účasť v odborných porotách, poradných zboroch, vypracovanie hodnotiacich príspevkov, rôznych projektov a poradenstvo.
Koniec koncov, viete si vôbec predstaviť nejaké podujatie bez poskakujúcich a tlačiacich sa fotografov? Dnes sa „naše rady“ vďaka digitálu rozšírili. Škoda, že veľká väčšina fotografujúcich sa uspokojí archivovaním svojich fotiek v počítači.. Dnešná technika zabezpečí také možnosti, o ktorých pred naozaj niekoľkými rokmi ani sme nesnívali. Potešením je, že vizuálna kultúra sa úspešne rozvíja vďaka aj médiám. Fotografia získala nezastupiteľné miesto v našom živote skoro vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Do tohto koloritu zapadá aj snaženie galantských fotografov posúvať vyššie kvalitatívne zlepšenie fotografických aktivít.
Jozef Keppert
Čestný prezident fotoklubu
Člen Rakúskej fotografickej spoločnosti ÖGPh
Člen Rakúskeho združenia fotografických zväzov VÖAV
Čestný člen fotoklubu v Győri
Adresa:
Fotoklub pri Mestskom kultúrnom stredisku Galanta
Mierové nám. 942/3
924 00 Galanta
Pridaj komentár
