Pozrite si úžasné snímky talentovaných finalistov tejto súťaže v roku 2021.
Viac informácií: naturephotographeroftheyear.com
1. Víťaz, Fred Hazelhoff Portfolio Award: "Emocionálny rozsah", autor: Lea Lee Inoue
Fotografické portfólio rodiny sysľov.
"Pred niekoľkými rokmi, keď som sa presťahoval do úpätia pohoria Superstition Mountains v Arizone, som si všimol rodinu sysľov.
Rozhodol som sa ich odfotografovať v nádeji, že ukážem, že tieto zvieratá tiež myslia, cítia a majú emócie. Ľudia si často myslia, že psy a mačky sú jediné zvieratá, ktoré majú city. Je možné, že si to ľudia myslia, pretože pozorovanie je jednoduchšie s domácim miláčikom?
Dúfam, že prostredníctvom fotografie dokážem všetkým ukázať, ako myslia a cítia emócie zvieratá. S týmto porozumením sa rozvíja láska a rešpekt k prírode. Prirodzeným efektom tejto náklonnosti je ochrana. Ide o zmenu paradigmy v myslení – že ochrana môže začať skoro, na úrovni terénu – s tým, že sa každý človek prebudí do prírodného sveta. S týmto poznaním prichádza rešpekt, ochrana a dobré životné podmienky zvierat."
2. Ocenenie, Vtáky: "Slnečný tanec", autor: Christian Spencer
„Fotografia SUNDANCE je súčasťou série s názvom WINGED PRISMS.
Jakobín čierno-biely sa vznáša pred slnkom v atlantickom dažďovom pralese v Brazílii. Keď slnečné svetlo prenikne cez krídla, vytvorí hranolový efekt, ktorý vyplní perie dúhami.
Ide o prirodzený efekt, ktorý neobsahuje žiadnu digitálnu manipuláciu a nemožno ho vidieť našimi očami. Tento prírodný úkaz som objavil v roku 2011 pri nakrúcaní filmu TANEC ČASU. Film začína scénou kolibríkov pred slnkom v spomalenom zábere. Film získal 11 ocenení.
Pri pokuse o fotografiu na obal DVD som urobil väčšinu fotografií s rovnakým efektom, z ktorých sa stala séria WINGED PRISMS.“
3. Víťaz, Čiernobiela fotografia: "Biela svadba", autor: Roie Galitz
"Ľadové medvede pri dvorení, počas bielej noci na Svalbarde. Vietor bol taký silný a sneh bol nafúkaný tak silno, že som takmer nedokázal udržať fotoaparát v stabilnej polohe, aby som zachytil medvede. Boli sme stratení v bielej krajine na celé hodiny, bez referenčného bodu v okolí. Biele ľadové medvede v bielom prostredí dokonale splývali a ja som myslel na pieseň od Billyho Idola „White Wedding.“
4. Víťaz, Portréty zvierat: "Čierny leopard", autor: William Burrard-Lucas
"Získať ocenenie tejto úrovne je vždy veľkým uznaním vašej práce. Tento typ súťaže má veľkú účasť fotografov z celého sveta, kde sa prezentujú tisícky fotografií veľmi vysokej kvality. Že rozhoduje odborná porota že tvoja fotka je najlepšia je veľkým uznaním a tentoraz nielen víťaz v kategórii "iné zvieratá". Bol som ocenený v mnohých ďalších medzinárodných súťažiach na vysokej úrovni, a ja vždy dávam väčšiu hodnotu týmto uznaniam, keďže kvalita fotografov vo svete stúpa, a preto je čoraz ťažšie byť medzi vyvolenými.
Je mi úplne jasné, odkiaľ pochádza moja fascinácia prírodou, vyrastal som v dome obklopenom prírodou, ako dieťa som sa hrával s mravcami, pavúkmi, krtmi, jašterami, červami alebo akýmkoľvek druhom zvierat, ktoré mi padli do rúk. To, čo robíte v detstve, vás poznačí a mňa táto fascinácia prírodou poznačila,“ povedal Ruben Perez.
5. Víťaz, Krajina: "Dračie doupě", autor: Denis Budkov
"Fotografia ukazuje erupciu najvyššej a najaktívnejšej sopky v prírodnom parku Kamčatka Kľučevskaja. Park sa nachádza v blízkosti seizmickej stanice "Apakhonchich". Lentikulárny mrak nad vrcholom sopky, osvetlený horúcou lávou, vytvára dojem, že na vrchu pod oblakmi sedí drak chrliaci oheň.
Už 10 rokov fotím erupcie tejto sopky a prvýkrát som ju natáčal z tohto uhla. Toto miesto je úžasné, pretože tu môžete vidieť 3 sopky stojace vedľa seba ako veľké pyramídy v Gíze. Vpravo je najvyššia sopka „Kľučevskaja“ (výška 4750 metrov). V strede je sopka „Kamen“ (výška 4585 metrov) a naľavo je sopka „Bezymiannyj“ (výška 2882 metrov). Žiaľ, v tento deň bola zahalená mrakmi.
Keď sme išli na natáčanie, už som presne vedel, ktorú fotku by som chcel nafotiť. V šere som musel vystihnúť ten správny moment. Keď je príliš svetlo, sopku je dobre vidieť, ale žeravú lávu nevidno a naopak, keď je príliš tma, nebolo vidieť obrysy sopky, ale lávu bolo dobre vidieť. Hlavnou úlohou preto bolo zachytiť moment, keď bola sopka ešte viditeľná a na jej svahu už žiarila láva. Preto som použil sériové snímanie asi 100 snímok a ukázalo sa, že je to presne ten snímok, ktorý som chcel!!!“
6. Druhé miesto, Vtáky: "Výlet na ryby pri východe slnka", autor: Miquel Angel Artús Illana
Skupina Tučniak dvojpásový ( Spheniscus magellanicus) vyráža na more skoro ráno, keď slnko vychádza nad obzor. Celý deň strávia rybolovom a jedením v mori. Po návrate musia nakŕmiť hladné mláďatá, ktoré ich počkajú na pláži.
Snímka vznikla na Nec – Saunders Islands – Islas Malvinas, kde som bol päť dní izolovaný s malou skupinou fotografov, len so spoločnosťou tučniakov a ustríc, vtákov a cicavcov.
Keďže najlepšie svetlo bolo pri východe slnka, o piatej ráno som stál na malom kopčeku a čakal, kým sa tučniaky objavia v skupinkách ako to býva zvykom. O zvyšok sa postaralo svetlo a okolie.“
7. Víťaz, Rastliny a huby: "Chrapľavá horúčava", autor: Rupert Kogler
"V blízkosti môjho rodného mesta Linz v Rakúsku je kopec čiastočne pokrytý peknými lesmi. A keďže na konci jesene je v Linzi pomerne často hustá hmla, stúpam na tento kopec v nádeji, že nad vrstvou mrakov bude trochu slnka. Najmä oblasti, kde sa v lesoch spája slnko a hmla, sú tie, ktoré hľadám.
Ešte viac, keď sú teploty pod nulou a hmla vytvára na konároch stromov hypnotizujúce vzory námrazy. Tento konkrétny deň som mal to šťastie zažiť tieto podmienky, no nie dosť, slnko už bolo veľmi nízko a svetlo hrialo. Najfascinujúcejšie pre mňa bolo, že slnko roztopilo námrazu v korunách stromov a tieto čiastočky ľadu z času na čas nakoniec spadli ako trblietavý záves. Tak som sa len snažil nájsť príťažlivú kompozíciu dúfajúc, že lúče nezmiznú a predo mnou spadne nejaký ľad podsvietený slnkom. Prírodná mágia opäť priniesla nezabudnuteľný a obohacujúci moment.
8. Víťaz, Iné zvieratá: "Prechádzka po fenikle", autor: Ruben Perez Novo
"Vidlochvost feniklový je jedným z najkrajších denných motýľov v Európe. V porovnaní s ostatnými motýľmi v Európe má veľké rozpätie krídiel. Žiaľ, dôsledkom jeho krásy je, že tento druh je zberateľsky veľmi obľúbený.
Húsenica tohto motýľa, ktorá sa objavuje na fotografii, je tiež veľmi nápadná, pretože má zelenú a žltú farbu s čiernymi pruhmi a oranžovými bodkami. Tieto húsenice sú veľmi bežné medzi feniklom (Foeniculum vulgare) a radi sa živia touto rastlinou.
Keď som našiel túto malú húsenicu vidlochvosta, bolo už trochu neskoro a slnko začínalo zapadať. Na obzore bolo niekoľko stromov, cez ktoré presvitalo slnečné svetlo a medzi ich listami vytváralo nádherné pozadie. Na osvetlenie a dodanie objemu húsenice som použil malý LED panel a kombináciou prirodzeného a umelého svetla som vytvoril tento obrázok. Fotografia bola urobená v horúce letné popoludnie v polovici augusta v Ares – Coruña – Španielsko.“
9. Víťaz, Umenie prírody: "Ľadová bunka", autor: Gheorghe Popa
"Ľadová bunka je snímkou z mojej fotosérie projektu Ice Anatomy 2021. Ice Anatomy je letecká séria fotografií jazera Cuejdel v Rumunsku počas zimy, keď je úplne zamrznuté. Čerstvý sneh a ľadové trhliny vytvorili tieto tvary." ktoré pripomínajú neuróny alebo len bunky. Môj projekt Ice Anatomy sleduje premeny ľadu na jazere počas niekoľkých zím. Tejto téme sa venujem už viac ako dva roky a na nápad som prišiel počas zimy, keď som pozorovali tvary a trhliny, ktoré sa objavujú na hladine jazera po procese námrazy a rozmrazovania."
10. Veľká pochvala, Cicavce: "Lovci súmraku", autor: Norbert Kovács
"Neďaleko môjho domu sa nachádza krasové pohorie Mecsek s početnými závrtmi a jaskyňami. Pri jednom z výletov v horách som natrafil na túto malú dolinu. Vtedy som v duchu uvidel túto fotku.
Zvyčajne fotím na jar, keď sa stromy začnú olistovať. Zmontujem a nastavím vybavenie pred západom slnka, zaujmem pozíciu pri ústí jaskyne a keď začujem zvuk netopierov, viem, že sa chystajú opustiť svoje hniezdo, aby jeden po druhom lovili. Je to neuveriteľný zážitok, doslova cítiť vietor rozvírený mávaním ich krídel, keď letia okolo mňa. Keď netopiere začnú loviť, zvyčajne čakám na mieste činu asi dve hodiny, pretože neskôr sa ich aktivita znižuje.
Aj keď som pre nich neviditeľný, cítia moju telesnú teplotu, keď opúšťajú jaskyňu. Niektoré netopiere sú opatrnejšie a do jaskyne sa najskôr vracajú. Keď si však uvedomia, že im neubližujem, tiež vyletia. Keďže ide o ohrozený druh, naruším ich životný cyklus len na dva až tri dni na jar.
Doteraz som pozoroval jedincov dvoch druhov:
1. Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros)
2. Podkovár väčší (Rhinolophus ferrumequinum)
Fotografia bola urobená z ústia krasového horského ponoru. Kvôli dlhému expozičnému času som fotoaparát umiestnil na sedací vak. Expozícia bola riadená cez wifi sieť pomocou mobilného telefónu. Pre zdroj svetla som použil blesk, ktorý bol nastavený na stroboskopický režim s manuálnym bleskom."
11. Druhé miesto, Iné zvieratá: "Pomalé, ale bezpečné", autor: Ruben Perez Novo
"Napadlo ma to odfotiť, keď som našiel tohto malého slimáka, ako sa prechádza cez suché lístie na zemi. Hneď ako som uvidel polopriehľadnú ulitu slimáka, vedel som, že chcem silné protisvetlo, priesvitné suché listy boli perfektné, na to aby pomohli kompozícii.
Zo zeme som zobral tri listy a naaranžoval som ich s pomocou pružnej svorky. Za nimi som umiestnil dva podsvietené blesky s difúzorom. Po zatvorení clony a nastavení ISO a rýchlosti som upravil výkon a vzdialenosť od bleskov pre dobré osvetlenie. Nakoniec som počkal, kým slimák prejde na určené miesto.
Fotografia bola urobená v jedno letné ráno v tienistej oblasti medzi stromami. To mi pomohlo k tomu, že som na expozíciu mohol použiť len svetlo bleskov. V tomto prípade je osvetlenie tejto fotografie výhradne umelé, vychádza z dvoch zábleskov, čo vám umožňuje mať nad svetlom úplnú kontrolu. Túto fotografiu som urobil v Ares – Coruña – Španielsko.“
12. Veľká pochvala, Portréty zvierat: "Listová noc", autor: Scot Portelli
"Chcel som vytvoriť niečo, čo skutočne zachytí podstatu týchto citlivých zraniteľných druhov, ktoré sa nachádzajú iba v južných častiach Austrálie. Čím viac porozumieme oceánu a jeho obyvateľom, tým viac ľudí bude mať pocit prepojenia a podnikne kroky na ochranu našich oceánskych tvorov.
Bolo to tesne po tom, čo bol v marci 2020 ohlásený Covid, naša ročná cesta po Austrálii bola prerušená a moja žena a ja sme boli nútení zatvoriť sa na 6 týždňov v malom kempingu na polostrove Fleurieu v Južnej Austrálii. Keďže sme nemali pevnú adresu, boli sme považovaní za utečencov a majiteľ kempingu nám dovolil zostať, keďže mal počas trvania karantény v kempe iba jednu ďalšiu rodinu.
Bolo to nakoniec požehnaním, stále sme mohli cvičiť potápanie, ktoré bolo povolené. Mal som možnosť pravidelne sa potápať, oboznamovať sa s terénom a spoznávať miesto potápania, pri každom ponore som skúmal viac a viac a podarilo sa mi spozorovať niekoľko jednotlivých morských drakov, ktoré som mohol ľahko identifikovať. Po niekoľkých stretnutiach s jedným Morským listovým drakom sa zdalo, že ho moja prítomnosť nevyrušuje. Podarilo sa mi skomponovať záber, ktorý presne zachytil jeho oči a telo s príveskami. Nakoniec som vybral len jeden záber, keď sa morský drak na chvíľu otočil ku mne. Všetky prvky sa zladili a vyvrcholilo to portrétom tohto nádherného stvorenia.
Táto fotografia bola urobená za súmraku a nasnímaná bleskami, keď sa popoludňajšie svetlo zmenilo na noc. Snímka bola nasnímaná širokouhlým objektívom typu rybie oko s blízkym zaostrením.“
13. Veľká pochvala, Pod vodou: "Podivuhodný svet vodných ľalií", autor: Gaël Modrak
"Lekná sú klasickým zdrojom inšpirácie pre maliarov a fotografov. Objaviť ich pod hladinou bolo zjavením a vždy je pre mňa potešením vrátiť sa každé leto k tomu pokojnému jazeru, ktoré sa nachádza na juhovýchode Francúzsko. Miesto, kde určite nájdem dobré podmienky na ich fotografovanie. V tejto oblasti sa vyskytujú dva druhy týchto suchozemských kvetinových rastlín, ktorých predkovia sa vrátili do podmorského sveta: lekno biele ( Nymphaea alba) a lekno žlté ( Nuphar lutea) , ktoré sa nedajú tak ľahko rozlíšiť, okrem farby kvetu plávajúceho na vodnej hladine.
Nájdenie správnej rovnováhy medzi svetlom, uhlom pohľadu a rámovaním v závislosti od polohy slnka, hustoty rastlín a čistoty vody vo všeobecnosti umožňuje širokú škálu obrázkov. Približujem sa k nim tak, že šnorchlujem a pohybujem sa veľmi jemne, aby som nerozvíril pieskové čiastočky zo dna, ktoré by kazili kvalitu obrazu a aby sa na hladinu nedostali žiadne vlny či vzduchové bubliny.
Tentokrát som našiel to správne vertikálne slnečné svetlo, aby som mal dostatok svetla a pozoroval tiene lekien na bielom dne jazera, pričom svetlo zábleskov obnovilo intenzívne červené farby spodnej strany listov. Uhol pohľadu spôsobil, že scénický odraz vyzeral symetricky. A posledný efekt bol dosiahnutý vďaka malým sladkovodným rybám, ktoré sa nazývajú červenoočky ( Sardinius erythrophtalmus) a ktoré plávali predo mnou, zatiaľ čo som zadržiaval dych a čakal na ideálny čas.“
14. Celkový víťaz, Vtáky: "Zimná migrácia", autor: Terje Kolaas
"Mám tú česť, že mám tisíce husí ružových doslova vo svojej záhrade a to niekoľko mesiacov v roku. Viac ako 80 000 sa zastaví tu v mokradiach Trondheimských fjordov na ceste medzi zimoviskami v Dánsku, Holandsku a na Špicbergoch každú jar a jeseň. Celý scenár je jednoducho veľkolepý. Fotím ich už viac ako 20 rokov a v jednom momente mi akosi došli nápady. Nadobudol som pocit, že «všetko» s husami je už hotové . Tak čo teraz?!
Vďaka úžasnej technológii dronov sa pred niekoľkými rokmi otvoril nový priestor - obloha. A skutočne sa stal možným vlhký sen fotografovať husi z pohľadu akoby jednej z nich, byť súčasťou kŕdľa vo vzduchu. Boli to desiatky neúspešných pokusov počas posledných rokov, čiastočne kvôli fragmentovanej krajine, budovám, ľudským artefaktom a chaotickému prostrediu. Ale počas zvláštnych a zriedkavých udalostí, víchrice a hustého sneženia koncom apríla 2020 som si uvedomil, že fotografie mojich snov sú na dosah; fotografovanie husí zo vzduchu oproti čistej a zasneženej krajine.
Postavil som sa blízko poľa, kde som vedel, že husi sa budú pravidelne kŕmiť a čakal som tam na ne. Hneď ako som počul prilietajúce husi, vzlietol som s dronom a čakal som na ne vo vzduchu. Väčšina záberov mala ako vždy niečo nedokonalé; bol som príliš ďaleko, obraz nevyvážený alebo nesprávne prekrytie niektorých vtákov. Ale s týmto konkrétnym som veľmi spokojný. A som veľmi rád, že sa to páčilo aj porote NPOTY 2021!"
15. Víťaz, Príroda "Nížiny": "Prechod líšky cez most", autor: Andius Teijgeler
"Počas jarného obdobia som večer často chodieval do Amsterdamse Waterleidingduinen hľadať líšky a mláďatá. Kvôli častým návštevám som o správaní niektorých líšok vedeli trochu viac.
Táto líška prechádzala cez tento most pravidelne na jar. Aby sme sa pokúsili nájsť správny uhol pre obrázok, ktorý som mal na mysli, rozhodli sme sa ísť do vyššieho bodu. Museli sme čakať dosť dlho, ale rozhodli sme sa zostať a čakať. Svetlo a atmosféra s kačicami v pozadí boli skvelé. Konečne sme videli, ako líška na pravej strane kontroluje, či je bezpečné prejsť cez most. Zrazu sa rozhodla ísť a ja som mohol urobiť tento záber.“
16. Druhé miesto, Rastliny a huby: "Arktické zlato, ktoré je možné konzumovať", autor: Audun Rikardsen
"Ostružiník moruška je polárna rastlina, ktorá sa prirodzene vyskytuje na celej severnej pologuli. V Európe rastú najmä v severských krajinách, kde sú veľmi uznávanou pochúťkou, často nazývanou jedlé arktické zlato. V skorších dobách si ľudia chránili tieto bobule všemožným spôsobom a vždy tajili, kde ich je možné nájsť. Tak je to aj dnes, ale zvyčajne civilizovanejším spôsobom ako v minulosti...
Napriek veľkému dopytu po tejto pochúťke v severských krajinách sa moruška veľmi nepestuje a je to predovšetkým divoká rastlina. Vo vnútrozemí sa zvyčajne vyskytujú v horách a vysočinách, ale na pobreží severného Nórska ich nájdete až po hladinu mora, ako tu, na odľahlom ostrove vo Vestfjorde blízko Lofot. Vzhľadom na svetlé letné noci na severe ich môžete zbierať aj v noci, ako na tomto obrázku. Osobne milujem chuť týchto bobúľ, sú moje absolútne obľúbené, a všetky boli zjedené po nasnímaní tejto fotky!"
17. Víťaz, Pod vodou: "Červená v červenej", autor: Georg Nies
Fotograf sa najprv pozrie na ruku potápačského sprievodcu a nájde morského koníka. Vyžaduje si to dobrú interakciu medzi fotografom a potápačským sprievodcom.
Žiaľ, mnohé obrázky trpasličích morských koníkov a iných zvedavých zvierat pod vodou nie sú zhotovené druhovo vhodným a ekologickým spôsobom. Manipulácia so zvieratami s cieľom získať dobrý obraz je bežnou praxou.
Navyše, morský koník sa rád odvracia od fotografa. Pomocou ukazovadla ich potápačský sprievodca „jemne“ otáča smerom k fotografovi, takže je možný predný portrét. Najdôležitejšie je, že morské koníky neznášajú príliš veľa svetla. Keďže nemajú očné viečka, musia znášať množstvo svetla zo zábleskov. V oblastiach, kde je veľa podvodných fotografov, tieto zvieratá neprežiju zo stresu v dôsledku častého oslepovania. Preto by sa mal počet fotografií znížiť na 6 až 8 na fotografa.
Chcel by som touto cestou veľmi pekne poďakovať porote tejto fotosúťaže. Ocenením tejto fotografie ukazujú, že je možné získať aj ekologickú podvodnú fotografiu.“
18. Víťaz, Človek a príroda: "Kráľ oceánu", autor: Javier Murcia
„Obrázok ukazuje mláďa mečiara (Xiphias gladius) vo vnútri labyrintu, ktorý tvorí „Almadraba“, staroveké rybárske umenie (používané už od čias Rimanov a Feničanov), ktoré sa v súčasnosti používa na lov veľkých pelagických rýb, ako je tuniak. La Almadraba sa nachádza na južnom pobreží Španielska, v malej rybárskej dedine s názvom „La Azohía“. Je to posledný z „Almadrabas“ v španielskom Stredomorí. „Almadraba“ je tvorený labyrintom veľkých sietí na strategických miestach, kde sa rozmnožujú veľké ryby čeľade „Scombinados“.
Ide o veľmi selektívny a neškodný rybársky výstroj, kde rybári "bojujú" s veľkými rybami. Každý rok dokáže potápač v potápačskom výstroji zachytiť prácu človeka v prírode. Mám veľmi rád fotografovanie rýb.
Mečiar neúnavne plával, zrýchľoval vysokou rýchlosťou a robil ostré zákruty. Je to potenciálne nebezpečný druh kvôli svojmu „meču“ a svojej veľkosti. Mohol som urobiť len asi 20 záberov, pretože zviera bolo veľmi nervózne a cítilo sa ohrozené.“
19. Druhé miesto, Portréty zvierat: "Posledné objatie", autor: Roie Galitz
"Samica slona afrického uhynula prirodzenou smrťou na starobu. Našla si ju skupina levov a užila si veľkú hostinu. K slonovi prišla aj mladá, 7 - mesačná levica, ktorá sa začala motať medzi prednými nohami slona spôsobom pripomínajúcim objatie.
Jedna z vecí, ktoré sa mi na obraze páčia, je okrem kompozície a osvetlenia aj zážitok diváka z obrazu, ktorý je bipolárny. Rád sledujem reakcie ľudí, ktorí najprv reagujú „awww, objímajú sa“ a po pár sekundách si uvedomia, že sa deje niečo iné. Tento druh záberu vytvára zaujímavý vzťah s okolím".
Obrázok bol vytvorený v národnom parku Tarangire v Tanzánii.
20. Druhé miesto, Príroda "Nížiny": "Prelet nad pastelovou dúhou", autor: Ronald Zimmerman
"Počas jesennej migrácie je možné pozorovať Myšiaka lesného (Buteo buteo), ktorý sa vznáša na oblohe. Na jeseň sa v krajine zdržiavajú miestne Myšiaky. Myšiaky obyčajné z Nórska a Švédska migrujú na juh a juhozápad Európy a tiež do Holandsko.
Divoká zver, ktorá mi umožňuje mať veľa fotografických príležitostí, sú ideálnymi námetmi pre kreatívny prístup. V roku 2019 som sa chcel posunúť iným smerom. Chcel som do fotografie pridať viac kreativity a viac príbehov. Pre inšpiráciu som začal čítať knihy o fotografovaní divokej prírody. Počas globálnej pandémie som strávil veľa času experimentovaním v národnom parku Zuid-Kennemerland. Tento národný park je mojím miestnym „laboratóriom“ v Holandsku na experimentovanie.
Viacnásobná expozícia vo fotoaparáte bola jednou z nových techník, s ktorými som chcel experimentovať. Začalo to hraním a vyvinulo sa to do nových nápadov. Aby som vytvoril túto fotografiu, musel som odfotografovať Myšiaka, po ktorom nasledovala druhá dlhá expozícia okolitých jesenných stromov. Tento odlišný druh obrazu Myšiaka lesného je výsledkom ročného procesu."
21. Ocenenie, Iné zvieratá: "Visíme na webe", autor: Csaba Daróczi
22. Víťaz, Mládež: "Krásny svet", autor: Levi Fitze
"Mláďa kozorožca alpského sa zasnene prechádza po alpskej lúke. Kvety v popredí a slnko prenikajúce cez oblaky v pozadí dávajú tomuto obrázku niečo jedinečné. Ukazuje krásu našej prírody a bezstarostný život, ktorý tento mladý kozorožec žije počas teplých letných mesiacov. Niekoľkokrát som sledoval kozorožca alpského v jeho krásneho prostredia vo Švajčiarskych horách a takmer vždy som odmenený fantastickými stretnutiami s týmito mohutnými zvieratami. Ako obvykle som strávil noc v horskom bivaku, aby som fotografoval v ranných a večerných hodinách. Situácia dnes večer bola priam dokonalá. Už som sa tešil z pekných kvetov, keď zrazu slnko prerazilo mraky a vytvorila sa krásna situácia v protisvetle."
23. Druhé miesto, Pod vodou: "Domov delfínov", autor: Dmitrij Kokh
"Sataya Reef (alebo: Dolphins' home) v Červenom mori - je jedným z najlepších miest na svete na plávanie s divokými delfínmi. Strávil som s nimi celý deň vo vode a bol to určite jeden z najlepších dní. v mojom živote. Môžete vytvoriť tisíce snímok v počas stretnutia. Môžete fotografovať zviera z jednej strany, z druhej strany, z každej strany. Niekedy ste tak nadšení, že keď držíte prst na spúšti, váš fotoaparát exploduje ako guľomet, ktorý urobí 20 snímok za sekundu. Ale vždy pocítite presne ten moment, keď urobíte veľmi špeciálny záber, taký, o akom ste snívali, keď sa všetko spojí: nálada zvieraťa, svetlo, farba, hĺbka a všetko ostatné. A možno aj trochu mágie prírody. Takže toto je ten pravý!"
24. Ocenenie, Rastliny a huby: "Vnútri sekvoje", autor: Uge Fuertes
"Aby som vedel správne zarámovať a nasvietiť, urobil som 70 obrázkov. Len jeden bol dokonalý. Moja manželka Marta mi pomohla osvetliť veľké stromy. Je to veľmi veľké pódium, väčšie, ako by sa mohlo zdať."
25. Druhé miesto, Cicavce: "Mladý vlk (Canis Lupus)", autor: Aare Udras
"Milujem fotografie prírody rôznych druhov zobrazujúcich ich životný štýl v ich prirodzenom prostredí a prirodzených podmienkach. Na to, aby som to videl a ukázal ostatným, sú často potrebné veľmi blízke širokouhlé zábery. Keďže fotografia je o svetle, svetlo je kľúčovým faktorom aj pre tie zábery. Aj technicky, keďže väčšina aktivít predátora prebieha v tme alebo úplnej tme. Je dosť ťažké urobiť takéto fotografie, najmä tých druhov, ktoré nie sú veľmi bežné a sú veľmi opatrné, ako sú vlci. V Estónsku (Európa) žije okolo 200 – 300 vlkov, z ktorých sa ročne uloví okolo 100 – 130 kusov.
Vlk (Canis lupus) je najinteligentnejšie zviera s mimoriadne dobre vyvinutými zmyslami. Naučili sa tiež čítať a rozumieť ľudským činnostiam a tomu, kto má situácie pod kontrolou. To všetko robí z ich fotografovania veľkú výzvu. Ja som ten šťastný, videl som ich.
Keďže som sa v tej oblasti už pár rokov rozhliadal, vedel som, že rok predtým bol neďaleko vlčí vrh. Začal som pátrať na ich trasách a objavil som túto malú priekopu s niekoľkými bobrími priehradami a bobrím domčekom. Bobor je tiež na jedálnom lístku vlka... Využil som šancu a nainštaloval som na bobrovku fotopascu s bleskami.
Asi za 6-7 mesiacov som mal šťastie, keď som získal tento obrázok. Fotografia je urobená vo východnej časti estónskej lesnej oblasti v septembri okolo 4:00. Táto fotografia dobre ukazuje, aký je vlk uvoľnený, dokonca aj pri behaní na bobrej hrádzi v absolútnej tme. Asi žiadneho bobra v okolí nenašla, tak sa vrátila tou istou cestou späť asi o 7-8 minút.
Pri inštalácii fotopasce sa v podstate snažíte vo svojej mysli vytvárať všetky možné situácie, variácie a robiť kompromisy pri hľadaní vhodnej lokality. Potom výber bodu zaostrenia, možností osvetlenia, nastavení atď. a dúfate, že sa stane niečo podobné. Les je tak láskavý...“
26.Ocenenie, Človek a príroda: "Ruka, ktorá kŕmi", autor: Andrew Upton
"Na rušnej bočnej ulici v Harajuku v Tokiu nájdete najobľúbenejšiu japonskú kaviareň s vydrami. Tu sú vystavené tri ázijské vydry malé (Aonyx cinereus) v malej sklenenej nádrži. Na tomto obrázku jeden zo zamestnancov kŕmi vydry pochúťkou zo suchého krmiva pre domáce zvieratá. Tieto pochutiny majú vysoký obsah soli a nie sú vhodné pre tento druh, ktorého prirodzená strava pozostáva z bezstavovcov, ako sú kraby alebo mäkkýše, doplnené rybami. Podľa smerníc IUCN pre chov ázijských malých zvierat, bz sa čas kŕmenia vydry mal meniť, pretože to pomáha predchádzať rozvoju žobrania alebo iného stereotypného správania. Potravu schovávať, teda tzv. rozptýlené kŕmenie sa tiež odporúča, pretože to podporuje prirodzené inštinkty vydry pri hľadaní potravy. Obmedzený priestor a vysoká koncentrácia vydier v japonských kaviarňach s vydrami sťažuje dodržiavanie týchto podmienok a neustále kŕmenie a rozmaznávanie hosťami a zamestnancami spôsobilo, že tieto vydry sú závislé od ľudskej interakcie.
Zvieratá som nekŕmil ani som s nimi nemanipuloval a dlho som ich privykal na moju prítomnosť. Keď už mi vydry nevenovali pozornosť, mohol som sa stať "muchou na stene", dokumentujúc realitu života v tejto kaviarni. Bolo pre mňa dôležité, aby som nechal vydry rozprávať svoj príbeh v ich vlastnom čase a aby ich moja prítomnosť neprinútila „predvádzať sa“ pred kamerou. Ázijské vydry sú na Červenom zozname IUCN."
27. Ocenenie, Príroda „Nížiny:“ „Zvončeky a buky“, autor: Richard Verroen
„Zvončeky v Hallerbos v Belgicku najradšej fotím na jar. Veľmi skoro ráno v apríli, je to skôr ako noc, jazdím z Holandska do Belgicka a pred východom slnka kráčam do lesa. Ticho a prvé vtáčiky už spievajú. Keď vyjde slnko, všetky kvety zvončekov a prvé zelené listy bukov sa stanú čarovnými. To je moment, ktorý veľmi milujem, každý jeden rok!"
28. Druhé miesto, Čiernobiela: „Jin a jang“, autor: Gheorghe Popa
"Toto je fotografia, ktorú som urobil uprostred dňa, a toto je letecký pohľad na zamrznuté jazero Cuejde.l Je to najväčšia prírodná priehrada v Rumunsku, čo vysvetľuje stromy."
Nápad sa zrodil počas zimy, keď som uprostred dňa pozoroval čiary vytvorené tieňmi stromov nad snehom pokrytou hladinou jazera.Tentokrát nebolo jazero úplne pokryté ľadom, čo mi umožnilo dosiahnuť Yin a Yang efekt."
29. Druhé miesto, Krajina: „Prova“, autor: Andrea Pozzi
"Puna je púštna plošina, kde sa nachádzajú niektoré z najsurrealistickejších púštnych scenérií planéty. Tu je "Campo de Piedra Poméz", obrovský biely pemzový labyrint, výsledok vulkanickej explózie, ktorá rozmetala popol a úlomky a ktoré okamžite skryštalizovali. Mnoho rokov erózie vyrylo porézne skaly do neskutočných útvarov obklopených oceánom čierneho piesku. V to ráno som sa stratil v labyrinte útvarov a víre inšpirácie. Na týchto miestach som našiel umelcov a spisovateľov, minulosť ukrytú v každom detaile... Bolo to snové ráno, na ktoré nikdy nezabudnem. Tvar týchto vetrom tvarovaných kameňov mi pripomenul provu lode.“
30. Ocenenie, Čiernobiela: "Dýchavičnosť", autor: Csaba Daróczi
"Koncom leta som fotografoval vtáky v jazere. Vošiel som do úkrytu v tme a o 8:00 hod. som zvyčajne končil s fotením. Po ceste domov som počul v blízkosti divné zvuky." Keď som sa priblížil, uvidel som týchto sumčekov hnedých". Kvôli teplej vode im dochádzal kyslík, takže sa to ryby pokúšali prežiť."
Zdroj: boredpanda
Pridaj komentár
