Pred pár rokmi som sa rozhodoval medzi niekoľkými teleobjektívmi na fotografovanie živej prírody. Ako väčšina ľudí, nemal som doma v „šporkaske“ niekoľko tisíc eur ktoré by som mohol investovať do objektívu. V nasledujúcich riadkoch sa vám preto pokúsim objasniť prečo som si vybral práve cenovo dostupný Canon EF 400 mm f/5,6L USM. Článok budem písať z môjho pohľadu, tak, ako som rozmýšľal pri výbere, preto upozorňujem že to čo odznie, nemusí byť nevyhnutná pravda, alebo jediné možné riešenie. Je to teda môj individuálny výber z hľadiska použiteľnosti, ceny a akejsi dlhodobej investície do objektívu, ktorú nebudem musieť v najbližších rokoch meniť.
Článok by mal pomôcť hlavne začínajúcim a mierne pokročilým fotografom, ktorý by sa chceli venovať fotografovaniu živej prírody, alebo hľadajú kvalitný teleobjektív a nevedia si rady s výberom, prípadne ani nepoznajú možnosti.
Kandidáti
Pri výbere som sa sústredil na ohniskovú vzdialenosť (preferoval som 400mm), optickú kvalitu, rýchlosť zaostrovania, kvalitu vyhotovenia (odolnosť) a v neposlednej rade cenu. Nutnosť nebol napríklad stabilizátor obrazu alebo zoom objektív. Práve naopak, dával som prednosť pevnému ohnisku.
Medzi horúcich kandidátov patrili hlavne objektívy Canon, a to Canon EF 100-400 mm f/4,5-5,6L IS USM (ďalej iba EF 100-400L), Canon EF 300 mm f/4L IS USM (ďalej iba EF 300/4L), Canon EF 200 mm f/2,8L II USM + Canon Extender EF 2X (ďalej iba EF 200/2.8L + TC), Canon EF 400 mm f/5,6L USM (ďalej iba EF 400/5.6L).
Zvažoval som aj objektívy tretích strán, ale po dôkladnom uvážení mi zostala iba Sigma 120-400mm f/4.5-5.6 APO OS DG HSM (ďalej iba Sigma 120-400).
V kandidátoch som nespomenul kombinácie, ktoré sa vo fóre raz za čas objavia, a to populárny rozsah 70-200/2.8 + telekonvertor 2x. Takúto kombináciu som ani nezvažoval. Výsledky boli žalostné a pre mňa len veľmi zriedka použiteľné. Automatické zaostrovanie bolo tiež rapídne spomalené.
Ultrarozsahové objektívy ako napríklad SIGMA 150-500mm f/5.0-5.6 APO DG OS HSM či dokonca Sigma 50-500mm f/4-6.3 EX DG HSM som na účely fotografovania prírody ani nezvažoval. Na dlhom konci nestačilo ani clonenie na vysoké clony, kresba a kontrast sa strácali. Rýchlosť automatického zaostrovania nie je často krát dostačujúca, najmä pri letovkách vtákov alebo akčných scénach (napríklad beh srny). Na druhej strane, videl som množstvo vynikajúcich fotografií (vo webovom rozlíšení) na českých fotoportáloch fotografovaných práve týmito objektívmi. Vo väčšine prípadov však išlo o fotografie z fotokrytov, kde bol čas si predostriť a počkať na záber. Nič to ale nemení na tom, že aj tieto objektívy majú využitie vo fotografii živej prírody.
Stručné predstavenie kandidátov máme za sebou, tiež sme si napísali, ktoré objektívy nebudeme zvažovať a prečo. Môžeme teda prejsť na konkrétne hodnotenie favoritov, ktorých som uviedol vyššie.
Canon EF 100-400 mm f/4,5-5,6L IS USM
Objektív staršieho dáta vydania, ale stále sa teší obľube zo strany fotografov hlavne kvôli veľmi praktickému rozsahu. Aj napriek jeho hlavnej kvalite, rozsahu, má pomerne dosť nevýhod vzhľadom na fotografiu živej prírody. Ja spomeniem nevýhody, celkovú recenziu písal Michal a tú si môžete prečítať TU.
Začnem prvou „nevýhodou“, ktorá sa nedá považovať za nevýhodu ani výhodu. Je to systém transfokátora. Zastaralý systém zoomovania vysúvaním a zasúvaním časti tubusu. Niekomu tento systém vyhovuje a je preňho veľmi intuitívny a pohotový. Iný si naň len veľmi ťažko zvykne. Mne tento systém nesedí, ale pri dlhšom používaní som si zvykol. Ďalšou kontroverznou témou je stabilizátor obrazu (IS). Dnes už je našťastie známy fakt, že nie je stabilizátor ako stabilizátor. Málokto vie, že tento objektív je prvým Canon objektívom, v ktorom bol použitý stabilizátor. V tabuľkách sa uvádza schopnosť predĺžiť expozíciu o dve clonové čísla. Ja by som sa na túto informáciu až tak nespoliehal. Stabilizátor síce robí svoju prácu, ale dnešným IS systémom sa nemôže rovnať. Pri dávke cviku udržať dlhé ohnisko, bude slúžiť dobre.
Hlavnú nevýhodu tohto objektívu vidím v už spomínanom transfokátorovom systéme. Predný člen pri vysúvaní/zasúvaní funguje ako pumpa. Vo filmovej ére to nevadilo. Pri snímaní sa vždy filmové políčko pretočilo na nové a čisté. V digitálnom svete, kde je iba jeden fixný snímač, dochádza často k znečisteniu a teda k nutnému vyčisteniu. Videl som dokonca taký objektív, ktorý mal doslova gramy prachových čiastočiek priamo medzi optickými členmi. Je to častá chyba tohto systému a reklamácie nie sú žiadnou výnimkou.
Taktiež povrch tubusu je problematický. Ak fotografujete v prašnom alebo vlhkom prostredí, nebodaj prší, a zoomujete, dostáva sa dnu vlhkosť a prach, ktorý potom preniká do optickej sústavy a na snímač. Samozrejme objektív disponuje akousi „stierkou“ ktorá má nečistotám zabrániť vniknúť do objektívu. Darí sa jej to, ale nie na 100%.
Ďalšia vada transfokátora je koncový doraz. Kto držal EF 100-400L v ruke vie, že ak si človek nedá veľký pozor pri „vyzoomovaní“ objektív nepríjemne ťukne o doraz. Pri bežnom fotografovaní to nevadí, ale pri fotografovaní plachej zvere to môže spôsobiť v lepšom prípade spozornenie fotografovaného zvieraťa a väčšiu obozretnosť (zviera sa už ale nechová úplne prirodzene), v horšom vyplašenie objektu a jeho nasledovný únik.
Toto sú dôvody, prečo som sa nerozhodol pre tento objektív, aj keď má veľmi lákavý rozsah a dobrú obrazovú kvalitu. Našiel si miesto vo veľa fotobatohoch a ako som spomínal, teší sa popularite v iných fotografických žánroch ako napríklad outdoorových športoch, krajinárskej fotografii a podobne.
Canon EF 300 mm f/4L IS USM
Pomerne nové sklo, asi najmladšie z uvádzaných Canon objektívov. Veľmi poteší dobrý stabilizátor obrazu a počiatočná clona f/4. Nakoľko sa jedná o novší objektív, nie je najmenší problém fotografovať na „plnú dieru“. Jedinú výhradu ktorú by som mohol mať je, že objektív nie je utesnený voči nepriaznivým vplyvom počasia (stekajúca voda a prach).
Na tomto objektíve sa mi tiež veľmi páči minimálna zaostrovacia vzdialenosť 1,5 metra. Nie je teda problém použiť objektív na snímanie detailov. Napríklad na fotografovanie žiab či hadov, ktoré sú niekedy veľmi plaché a so 100mm makro objektívom je ťažké priblížiť sa aby vypĺňali políčko snímača. Ak nepotrebujete 400 milimetrové ohnisko, toto by mal byť kandidát číslo jedna na fotografovanie živej prírody.
Canon EF 200 mm f/2,8L II USM + Canon Extender EF 2X
EF 200/2.8L + TC som tiež zvažoval. Samotná „dvestovka“ je vynikajúci objektív s rýchlym automatickým zaostrovaním a výbornou optickou kvalitou. S telekonvertorom predlžujúcim 2x sa so zostavy stane 400/5.6, ale spomalí sa zaostrovanie a treba málinko viac cloniť (približne na f/7.1). S novým TC, Canon Extender EF 2X mkIII by sa to mohlo zlepšiť. Canon deklaruje, že pri niektorých (zväčša nových) objektívoch s použitím nového exdenderu sa zrýchli zaostrovanie. Tiež by sa dalo čakať, keby sa zlepšila optická kvalita tejto zostavy.
Aj keď je táto zostava bežne používaná, pre mňa by to bol zbytočný kompromis. Naopak pre človeka, ktorý už tento objektív vlastní a chcel by aj 400mm ohnisko je tento variant vynikajúcim riešením.
Canon EF 400 mm f/5,6L USM
Objektív, pre ktorý som sa napokon rozhodol. Je v ňom obsiahnuté všetko, čo som chcel. 400mm, rýchle automatické zaostrovanie, veľmi dobrá optická kvalita, kvalitná konštrukcia, aj keď nie utesnená voči vonkajším vplyvom (stekajúcej vode a prachu), a samozrejme, prijateľná cena. Tiež je to pevné ohnisko, ktoré som pri výbere preferoval. Pri fotografovaní sa mi totiž lepšie pracuje s pevnými ohniskami.
Bola to voľba, ktorú neľutujem. Niekomu možno bude chýbať obrazový stabilizátor (IS), ja som ho jednoducho nahradil monopodom, o ktorom som tiež písal TU.
Prednosťou EF 400/5.6L pred EF 100-400L, okrem už spomínaných „vád“ je aj váha a optická kvalita na počiatočné clony. EF 400/5.6L sa nezaprie a na clone f/5.6 je o poznanie lepšia ako zoomová EF 100-400L. EF 100-400L má zasa výhodu v minimálnej zaostrovacej vzdialenosti, kde je v jej prospech 1,8 metra proti 3,5 m, teda sa dá veľmi dobre použiť na snímanie detailov, kdežto EF 400/5.6L musí používať medzikrúžky. Tento objektív teda môžem len a len odporúčať. Na fotografovanie vzdialených objektov je to v rámci finančných možností bežného človeka asi to najlepšie čo si môže zadovážiť. Bližšie sa na technickú a optickú stránku EF 400/5.6L pozrieme v budúcej recenzii.
Sigma 120-400mm f/4.5-5.6 APO OS DG HSM
Pri rozhodovaní som rozmýšľal aj nad variantom tretej strany. Ako som písal v úvode, ultrarozsahová Sigma sa mi neosvedčila. Veľmi pomalé zaostrovanie, na dlhom konci nie príliš dobrá kvalita výstupu. Jediná Sigma, ktorá sa dá porovnávať s Canon objektívmi, je práve táto 120-400. Optická stabilizácia (OS) pracuje v rámci možností dobre, na dlhom konci sú snímky použiteľné, po miernom zaclonení je to postačujúce až dobré.
Porovnával by som ho s EF 100-400L. V automatickom zaostrovaní však jednoznačne vyhráva Canon ostrenie typu USM. Aj keď je Sigma vybavená ostrením HSM, v rýchlosti sa nedokáže vyrovnať originálu. Oproti EF 400/5.6L je to už veľmi citeľný rozdiel. Pri testoch mi to vychádzalo, že Sigma 120-400 je skoro o polovicu pomalšia, ako EF 400/5.6L (testované s EOS 7D na stredový bod, preostrovanie z 5 m na cca 30 metrov na kontrastné objekty za slnečného dňa na ohnisku 400mm). V prospech originálnych objektívov hrá aj spracovanie. Canon má telo objektívu kovové, kdežto Sigma je plastová. Tak isto aj statívová objímka je plastová a nevzbudzovala vo mne príliš veľkú dôveru.
Záver
Takto nejako som sa rozhodoval pri výbere teleobjektívu na fotografovanie živej prírody. To, že som sa takto rozhodol ja, neznamená, že sa tak musíte rozhodnúť aj vy. Ja dúfam že tento článok pomôže začínajúcim či pokročilým fotografom v zorientovaní sa vo svete teleobjektívov pre systém Canon EOS. Dnes by som dal do pozornosti aj objektív Canon EF 70-300mm f/4-5.6L IS USM, ktorý je po optickej stránke vynikajúci, disponuje najnovším stabilizátorom a je utesnený voči vonkajším vplyvom. V dobe môjho rozhodovania ešte nebol na trhu a do „rozboru“ som ho nedal kvôli tomu, že nedosahuje ohniskovú vzdialenosť 400mm. Netreba zabúdať aj na fakt, že technika je len prostriedok, fotografiu vyhotoví fotograf. Pre úspešné fotografovanie živej prírody nie je potrebný len teleobjektív, ale aj znalosť o fotografovanom živočíchovi. To býva často krát viac ako počet milimetrov na ohniskovej vzdialenosti. :) Prajem teda veľa zdaru pri výbere toho správneho objektívu a veľa úspešných fotografických výjazdov.