Vďaka vydareným obrazovým profilom a efektovým funkciám oživili záujem o fotografovanie do formátu JPG aj u pokročilých fotoaparátov. Mnohým však určite chýba kvalitnejší formát s väčšou farebnou hĺbkou a bezstratovou kompresiou.
Prvé digitálne fotoaparáty, ktoré sa nám dostávali do rúk, ukladali fotografie do formátu JPG. Jeho nedostatky dobre poznáme. Každý skúsenejší fotograf túžil po fotoaparáte snímajúcom do formátu RAW. Dnes už nikto nepochybuje, že fotiť do RAW je lepšie. Je tu vyšší obrazový potenciál a možnosť nedeštruktívnych úprav. Nebudem to ďalej rozvádzať, písali sme o tom už dosť. Z fotoaparátov sa medzičasom vytratil tretí súborový formát TIFF. Nepoznám nikoho, kto by ho používal. Kvalitnejší ako JPG, ale s obmedzenými možnosťami úprav. Pre svoju flexibilitu zvíťazil RAW. Dnes ho podporujú aj amatérske programy a naučili sa ho vyvolávať aj menej pokročilí fotografi. Zdá sa, že je všetko ako má byť. Alebo nie?
Fotoaparáty, ako Olympus PEN-F alebo Fujifilm X-Pro 2, vďaka vydareným obrazovým profilom a efektovým funkciám oživili záujem o fotografovanie do formátu JPG aj u pokročilých fotoaparátov.
Fujifilm X-T10, JPG z aplikovaným monochromatickým profilom.
Časy sa menia. Roky sme presviedčali, že kvalita je dosiahnuteľná pri formáte RAW, a že pri JPG fotograf zahadzuje veľkú časť obrazového potenciálu fotoaparátu. Prišli však fotoaparáty ako napríklad Fujifilm radu X, alebo Olympus OM-D, ktoré ponúkajú veľmi vydarené vnútorné spracovanie obrazu. Jedným z dôvodov, prečo sú fotoaparáty Fujifilm tak populárne je, že obrazové profily napodobňujú legendárne filmy Provia, Astia, Velvia, Neopan Acros. Olympus ponúka množstvo vydarených umeleckých efektov, color creatora u nového PEN-F vylepšený farebný a monochromatický režim. Výborne navrhnuté post úpravy je niekedy len s obtiažou možné napodobniť v počítači. Je pohodlné, ak fotoaparát spracuje fotografiu do ľúbivej podoby. Je tu však jeden problém. Takéto úpravy na RAW nevplývajú, nedajú sa k nemu priložiť, aby sa pri vyvolaní automaticky aplikovali. Môžete ich len napodobniť sériou viacerých úprav, bez záruky rovnakého výsledku. Naviac sa stráca pohodlnosť, miesto hotovej máte fotografiu, ktorú musíte upraviť. Fotoaparáty môžu úpravy aplikovať len na bitmapový typ súboru, ktorým je JPG. Aj tento formát častokrát postačuje. Nevyužíva ale plný potenciál snímača a má obmedzenia pri postprocesingu. Je to komprimovaný formát 8-bitovou farebnou hĺbkou. Obmedzený je tak maximálny počet farebných odtieňov. Pri radikálnejších úpravách sa rýchlo odhalia jeho nedostatky. Rastie šum, objavujú sa alebo zvýrazňujú artefakty, vzniká posterizácia. Ťažko sa bojuje so zlou expozíciou, záchranou prepalov a zlepšením kresby v tieňoch. Chce to lepší formát, poskytujúci väčšiu farebnú hĺbku a bez artefaktov spôsobených kompresiou. Takým je TIFF, ktorý vo fotoaparátoch bol, ale sa z nich vytratil. Myslím, že prišiel čas, aby sa do nich vrátil. Nie do všetkých, len tých s vydarenými postprocesingovými úpravami. TIFF by nemusel byť prítomný u základných modelov, kde ich majitelia využívajú efekty a úpravy pre fotografie publikované na internete. Tam je veľký objem TIFFu a jeho nekompatibilita s prehliadačmi len na obtiaž.
Fotografie nasnímané priamo do 16-bitového TIFF-u, ak sú dobre naexponované, môžu byť bez úprav alebo s malými úpravami použité na tlač vo Fine Art kvalite.
Dúfam, že si výrobcovia uvedomia, že sa nedá naplno využiť potenciál mnohých fotoaparátov s vydareným postprocesingom, a že do nich pridajú možnosť ukladať fotografie do 16-bit Adobe RGB TIFF. Podľa všetkého by to chcelo len nový firmvér. Kto je za?
Pridaj komentár
