Koniec roka má v sebe čosi magické a občas so sebou prinesie aj niečo nečakané. Bol som si s kamarátom Izzinom v jednú sobotu po obede zafotiť. Bratislavská zima je kategóriou samou o sebe. Väčšinou sú to len šedivé mraky, ktoré kradnú z ulice farby, Šedivé je všetko. Len vianočná výzdoba a svetlo linúce sa z okien a dverí kaviarní a reštaurácii hrdinsky odvracia porážku farieb.
Rýchlo sa stmieva a naše cesty sa rozdeľujú. Izzino ide rozohriať uzimených štamgastov do svojho pubu a ja sa krížom cez Staré mesto poberám domov. Okolo Dómu sv. Martina prechádza skupinka v historickom oblečení, ktorá ma ihneď zaujala. Deje sa niečo o čom neviem? Mestské hradby, dlhé roky ležiace ladom, ožili vďaka Bratislavskému okrášlovaciemu spolku a skupine Bagras. Stredoveké vianočné trhy na hradbách pomohli dotvoriť sviatočnú atmosféru. A práve tu začarovala u mňa magickosť histórie. Návrat do minulosti v tomto období na mňa zapôsobil dvakrát silnejšie.
Každý rok sa snažím symbolicky zachytiť vianočnú atmosféru na jedinej fotografii. Dúfam, že dostanem skvelý kreatívny nápad, alebo sa na mňa skrátka usmeje štastie. Tento rok sa stalo práve to druhé.
Kutie železa ma priťahuje už od strednej školy, kedy som si ho mohol vyskúšať ako jeden z odborných predmetov. Pohľad do ohňa, teplo vyháňajúce zimu zo skrehnutých údov, tak si predstavujem zimu. Na hradbách nechýbal ani kováč. Žeravé uhlíky teplo svietlili do všadeprítomnej šedivosti. Srdce fotografa pookrialo. K nebu občas vystrelila hviezdička. Oheň pomaly hasol, rovnako ako tento rok.
Po starom roku však následuje nový. A aj tu, príčinlivou rukou kováča, oheň znovu ožil a oslávil svoje znovuzrodenie vlastným malým ohňostrojom. Stačilo stlačiť spúšť a zrodila sa vianočná zdravica.
S týmto malým vianočným príbehom vám chcem v mene redakci ePhoto.sk popriať šťastné a veselé sviatky, úspešný nový rok, dobré svetlo a veľa fantázie a kreativity.
Karol Srnec, šéfredaktor