Leica, Shneider Kreuznach, Carl Zeiss. Trojica legendárnych značiek objektívov, ktoré sa stali synonymom najvyššej kvality. Väčšina ich videla len na obrázku alebo v obchode. V praxi sa častejšie stretávame s Nikonmi, Canonmi, Olympusmi, Sony atď. Akokoľvek dobré objektívy týchto značiek môžu byť, medzi spomínané legendy sa nedostanú. Tradícia, exkluzivita, manuálna výroba, manuálne zaostrovanie, legendárne mená fotografov... To marketingom neurobíte. Alebo áno?
Niektorí veľkí výrobcovia fotoaparátov (možno všetci) si nechávajú objektívy vyrábať inde. Niekedy potajme, kvôli cene a výrobným kapacitám. Inokedy hrdo, pretože sú od jedného z legendárnych výrobcov. Panasonic sa spojil s Leicou, Samsung so Shneider Kreuznach a Sony s Zeissom. Je to dobrý reklamný ťah. Legendárny výrobca objektívov poskytol svoje know how výrobcovi domácich spotrebičov, či dokonca automobilov a zaoceánskych lodí. A reklama funguje veľmi dobre. Čo na tom, že sú objektívy legendárnych výrobcov, v tomto prípade, úplne normálne, porovnateľné s objektívmi Canon, Nikon atď. Snáď si nemyslíte, že v kompakte za 300 € budete mať výnimočný objektív, porovnateľný s tým, ktorý napr. predáva Leica za tisíce k svojim fotoaparátom?
Na druhú stranu musíme takéto spojenie výrobcov chváliť. Známa značka objektívov väčšinou znamená zaručený kvalitatívny štandard. Nie všetko, čo sa blyští je ale zlato.
Ak máte na objektíve nápis jedného z legendárnej trojky, očakávate kvalitu. Teraz myslím objektív určený pre nejakú zrkadlovku alebo CSC fotoaparát. Objektív, ktorý si chcete kúpiť miesto “originálu”. Kúpiť ho idete prakticky bez zaváhania, najmä ak má aj AF. Tu predsa nemôžete urobiť chybu?
Ako sférické skreslenie hatí moje plány s nákupom techniky
Keď Sony koncom roku predstavilo plnoformátový CSC fotoaparát Sony A7 Mark II, začal som spriadať plány na kúpu nového systému. Fotoaparát a k tomu postupne niekoľko objektívov. A možno o pár rokov úplný prechod zo zrkadlovky na CSC. Aby pokročilý fotograf mohol fotoaparát využiť, potrebuje objektívy. Dobré objektívy! A také, ktoré mu vyhovujú svojimi parametrami. Sony postupne, aj keď pomalšie, dopĺňa portfólio objektívov s bajonetom FE. Testoval som už Sony A7, prvú verziu s objektívom Sony FE 28-70/3,5-5,6. Objektív nebol schopný dostatočne dobre vykresliť obraz na plnoformátový 24 Mpx snímač. Pochybujem, že by to dokázal aspoň pri polovičnom rozlíšení. Jednoducho nepodarok, ktorý na tak skvelom fotoaparáte nemá čo hľadať. Rada pre Sony: “Vyrobte lacný záklaďák. Dá sa vyrobiť kvalitne, za málo peňazí a s veľmi dobrou svetelnosťou.” Kvalitný transfokátor štandardného rozsahu však treba. Je to najuniverzálnejší typ objektívu. Každý výrobca má v ponuke takýto lacný objektív a pre náročnejších ponúka aj kvalitnejší a samozrejme drahší, niekedy aj dva, s rozdielnou svetelnosťou. Aj Sony má niečo v ponuke. Objektív s rozsahom 24-70 mm, konštantnou svetelnosťou F4 a krásnym známym modrým logom s nápisom ZEISS. Ak naň máte, predpokladám, že vám ani nenapadne pochybovať o jeho kvalite a okamžite ho idete kúpiť. Mne sa dostal do rúk úplne nový kus. Normálne by ste miesto tohto článku čítali recenziu, ale rozhodol som sa inak. Po prvých záberoch ma dôslednejšie testovanie akosi prešlo. Neprešiel ma hnev a sklamanie.
Sony FE 24-70/4 ZE OSS z dielne ZEISS má byť špičkový základný zoom pre plnoformátové CSC fotoaparáty Sony A7/A7r/A7s a A7 Mark II. Tie patria k najlepším fotoaparátom vôbec.
Neexistuje dokonalý objektív
Veru nie. Každý objektív má nejaké chyby. U tých najlepších sú také malé, že si ich ani neuvedomíte. Museli by ste cielene po nich pátrať. Takmer dokonalých objektívov je málo. Podľa toho, ako sme nároční a akú máme tučnú peňaženku, vyberieme si viac, či menej kompromisný objektív. Niekedy vôbec nemáme na výber, keď našim požiadavkám vyhovuje jediný objektív. Málokedy sa stane, že by, pri dostatočne tučnej peňaženke, neexistoval objektív uspokojujúci vaše požiadavky do takej miery, že s ním budete spokojní.
Kvalitný objektív by mal mať chyby tak malé, aby sa dali plne akceptovať. Niektoré chyby sa výrazne zmenšia, keď objektív pricloníte. Iné sa dajú, v prípade digitálnej fotografie, napraviť softvérovou korekciou priamo vo fotoaparáte, alebo v počítači.
U transfokátorov strednej triedy musí byť kvalita nadpriemerná. Niekedy sa jedna chyba mierne viac prejaví, ale celková kvalita by tým nemala byť degradovaná.
Jedna veľká chyba a objektív je takmer nepoužiteľný
Moje testovanie často začína fotením protiľahlej kancelárskej budovy, z redakčného balkóna. Fotoaparát dám na statív a prevetrám objektív na základných ohniskách v celom rozsahu clôn. Zistím ostrosť objektívu a mieru vinetácie v závislosti na clone a ohnisku. Pravidelná mriežka okien a dlaždíc výborne poslúži na kontrolu sférického skreslenia. No a veľký strom pri čínskej reštaurácii pomáha odhaliť chromatickú aberáciu. Za pár minút viem toho o objektíve veľa. Archív mám plný fotografií spomínanej kancelárskej budovy. Na kontrolných fotografiách som už videl všeličo.
Objektív som samozrejme vyskúšal aj v teréne. Musel som overiť balkónové zistenia na štandardných motívoch. Sférické skreslenie je výrazne súdkovité na širokouhlých ohniskách (tu sa pri f/4 pridáva aj výrazná vinetácia), naopak výrazne poduškovité je na dlhších ohniskách.
Takéto sférické skreslenie má objektív, ktorý pod 1000 € nezoženiete.
Fotoaparáty a RAW konvertory disponujú funkciou, ktorá automaticky, alebo kliknutím myši, sférické skreslenie na fotografiách opraví. To ale nie je riešenie. Nepoviem, keď je skreslenie malé. Korekciou výrazného skreslenia dochádza k pomerne veľkému orezaniu fotografie, orezané môžu byť aj dôležité časti obrazu. Naviac sa zmenší uhol záberu. Načo je vám 24 mm objektív, keď po oreze bude fotografia zodpovedať 28 mm? Pri narovnávaní obrazu dochádza aj k zhoršeniu kvality obrazu tam, kde sa musel viac “naťahovať”. To je akceptovateľné u fotoaparátu a objektívu pre začiatočníkov, nie u poloprofesionálnej techniky.
Záver
Skôr než na ZEISS som nahnevaný na Sony. To je objednávateľ a zároveň aj predajca. Ak k tomu pripočítam výrazné sférické skreslenie nedávno testovaného profesionálneho objektívu FE 70-200/4 G OSS, potencionálnym parťákom štandardného transfokátora ZEISS, robí si Sony hanbu. Ponosy sú aj na 16-50-ku, seťák k APS-C CSC fotoaparátom.
Som sklamaný, keď tak pekne vyhotovený objektív, inak s dobrou kresbou a zanedbateľnými ostatnými chybami, je znehodnotený brutálnou sférickou chybou. V takejto podobe nemal nikdy opustiť brány fabriky.
Nehádžem ešte flintu do žita. Sony A7 Mark II sa mi veľmi páči, ale asi na ňom nepostavím svoj hlavný systém. Počkám si na nejaký pekný portrétny objektív, k nemu ešte dva-tri pevné objektívy a budem ho používať ako doplnkový fotoaparát k zrkadlovke.
Pridaj komentár
.
