Je menej skutočne lepšie?

Pomerne často sa zapojím do debaty o fotení na film. Pravidelne sa argumentuje, že obmedzený počet poličiek filmu nútil fotografa viac premýšľať nad tým čo, kedy a ako odfotiť. Výsledkom by mali byť lepšie fotografie a menej odpadu. To láka niektorých “digitálov” vyskúšať si fotenie na film. Až príliš často to končí neúspechom. V čom je problém?

Nebudem tu teraz podrobne rozoberať, či je lepší film alebo digitál. Podľa mňa už dávno medzi sebou nesúťažia v kvalite. Naopak, koexistujú vedľa seba a ponúkajú fotografom rozdielne možnosti. Je to ako o olejomaľbe a akvareli. Ktorá technika je lepšia?

Fotograf by sa mal rozhodovať podľa toho, čo chce dosiahnuť. Výberom techniky a technológie si vyberá cestu, ktorou bude kráčať. Analógová aj digitálna fotografia môžu kráčať vedľa seba. Vráťme sa však k téme.

Nesúhlasím s tvrdením, že film núti fotografa viac premýšľať. Sám som fotil na film 10 rokov a zlaté časy filmu som prežíval naplno, ako i príchod digitálnej techniky a jej neodškriepiteľné víťazstvo. Ak sa pozerám do minulosti, nespomínam si, že by sa fotenie na film odlišovalo v tom ako fotograf k foteniu pristupuje. Dnes sa sťažujeme na milióny zlých a nepotrebných fotografií, ktoré nás zaplavujú na internete. Fotografie z filmu sa nedali tak ľahko zdieľať. Vlastne ste vídavali len fotky kamarátov, príbuzných a kolegov. Myslíte, že boli lepšie, ako tie dnešné? Kdeže, práve naopak.

Nefotografi

Stále zabúdame na to, že nie každý, kto má fotoaparát a fotí, je fotograf. Väčšina je len užívateľom fototechniky zaznamenávajúcej svet okolo seba, pre uchovanie spomienok. Väčšina do fotenia nevkladá žiadnu pridanú hodnotu v podobe kompozície, fotografického videnia a kreatívneho využitia fotografických techník. Väčšina zaznamenáva osoby, zvieratá, veci, budovy, scenérie a udalosti, len ako obrazovú pamiatku. Stačí ak na fotke je to, čo tam chceli mať. Nároky na estetičnosť a obrazovú kvalitu sú hlboko podpriemerné. Dnes nefotograf nahádže na Facebook alebo Instagram množstvo fotiek, najčastejšie selfie. Pozerateľná fotografia sa objaví len zriedkavo. V minulosti vyfotil na dovolenke film, nechal si ho kompletne vyvolať aj s fotografiami 9x13 cm. Rovnako ako dnes, väčšina bola podpriemerná. Nefotografi z minulosti i súčasnosti si môžu podať ruky. Tí súčasní majú predsa len výhodu. Fotky nemusia vyvolávať a ak majú aspoň trochu súdnosti, zverejnia len tie najlepšie (podľa nich). Zároveň im pomáha vyspelejšia technika a rôzne vylepšovače fotografií.

Fotografi

Pozrime sa na ambicióznejších fotografov, ktorí skutočne chcú fotografovať kvalitne a kreatívne. Nikdy to nemali ľahšie ako dnes. Technika je dostupná, je z čoho vyberať. Pri vzdelávaní im pomáha množstvo literatúry, internet s článkami a videami. Kto chce, môže absolvovať fotografické workshopy. V minulosti toľko zdrojov informácií nebolo. Naviac digitálna technológia umocňuje okamžitú kontrolu výsledkov a prípadnú nápravu chýb. Digitálna technika akcelerovala vzdelávanie fotografov. Ak máte trochu talentu a pridáte k nemu veľa úsilia, naučíte sa fotografovať oveľa rýchlejšie, ako pri fotení na film. Vďaka počítačovému spracovaniu fotografie máme celý proces pod úplnou kontrolou. Môžete vyfotiť tisíce záberov a takmer nič vás to nestojí. To niektorým fotografom vadí. Myslia si, že je to bohapusté plytvanie.

Je to o prístupe

Digitálna technológia nezmenila prístup nefotografov a ani fotografov. Zmenili sa možnosti, ale nie myslenie. Osobne mi nevadí, ako nefotografi k fotografovaniu pristupujú. Rešpektujem, že každý môže využívať fotografiu po svojom. Ja tiež nie som žiadny umelec i keď mám snahu, aby moje fotografie boli pozerateľné. Umeleckým fotografom však nie som. Stále fotím preto, prečo aj nefotografi. Aby som zaznamenal svet okolo seba. Len sa pri tom snažím, aby to malo hlavu a pätu. Využívam fotografické postupy a techniku, aby moje fotografie mali estetickú hodnotu. Či som fotil na film, alebo teraz na digitál, nikdy som neplytval “materiálom”. Nie je to v tom, na čo fotíte, ale ako k tomu pristupujete. To, že digitálna fotografia umožňuje urobiť tisíce fotografií za deň, prakticky s minimálnymi nákladmi, neznamená že k foteniu pristupujem inak.

Keď som fotografoval na film (už seriózne), snažil som sa využiť všetko čo som vtedy vedel. Fotenie bolo nákladnejšie, môj plat oveľa nižší. Nemohol som si dovoliť míňať materiálom a jeho spracovaním. Toto obmedzenie ma brzdilo. Spätne vidím, že aj keď som k práci pristupoval zodpovedne, robil som veľa chýb, ktoré sa kvôli spomenutým obmedzeniam, len ťažko odchytávali.  Občas vytiahnem staré diapozitívy a nemám pocit, že čo záber, to fotografický skvost. Kompozícia fajn, v ľudovej škole umenia som sa niečo predsa len naučil, zvládol som aj expozíciu. No vlastne ju zvládli moje fotoaparáty. Ale keď vidím chyby v zaostrení, v práci s hĺbkou ostrosti, zábery rozostrené… Čo by som dal zato, mať tie možnosti, čo dnes.

Keď prišiel nástup digitálnej techniky, bol som pripravený. Základy fotografovania som mal zvládnuté a ako počítačovému grafikovi, mi nový formát záznamu, nerobil žiadne problémy. V tom som bol na tu dobu vlastne expert. Rýchlo som pochopil potenciál digitálu a všetko na film predal. Trvalo pár rokov, kým som mal zostavu, kvalitatívne zodpovedajúcu tej filmovej. Niekedy som sa ale nepristihol, že cvakám len preto, že môžem. Už len preto, že fotky musím vytriediť a spracovať.

S digitálnou technikou si môžem dovoliť to, čo som si s analógovou nemohol. Mohol by som sa sám obmedzovať a fotiť menej záberov. Neurobím to, nepovažujem to za spôsob, aký ma má priviesť ku kvalitnejšej tvorbe. Nepovažujem obmedzenia filmu za výhodu, práve naopak.

Kedysi, keď som chcel ofotiť kvetinu, urobil som jeden záber. Urobiť ich viac bol pre mňa luxus. Po vyvolaní filmu/fotografii som zistil, či sa mi záber podaril alebo nie. Medzi nafotením a zhodnotením vždy ubehol pomerne dlhý čas. Dnes pri rovnakom motíve urobím fotografii aj desať. A nepovažujem to za plytvanie. Už pri prvom zábere sa snažím o maximum. Ale až po kontrole záberu, ktorú môžem urobiť na mieste, viem či sa mi to, minimálne po technickej stránke, podarilo. Digitál mi umožňuje urobiť viacero záberov a ja ich aj urobím. Môžem na rovnakom motíve skúšať rôzne uhly záberu, rozdielnu kompozíciu, hrať sa s hĺbkou ostrosti, vyvážením bielej atď. Môžem urobiť viacero záberov, aby som mal istotu, že neurobím technickú chybu. Každým záberom sa učím, neflákam to, neplytvám kapacitou karty. Všetko čo mi napadne, môžem ihneď odskúšať a pracovať priamo na mieste na zdokonaľovaní. Všetky zábery spracovávam sám, sám rozhodujem o tom ktoré si nechám a ktoré vymažem. Sám si fotografie upravujem. Už to nie je tak, že si z minilabu vyzdvihnem obálku s vyvolanými fotografiami, u ktorých niekedy ani neviem, či som chybu urobil ja alebo obsluha minilabu. To, že si fotografie upravujem sám, ma naučilo spoznať potenciál techniky, ktorý dokážem lepšie využiť. Zároveň dobre vidím chyby, ktoré som urobil. Na filme som ich často nevidel a tak som ich neustále opakoval.

Na dovolenke som zvykol vyfotiť okolo 5 filmov, čo je približne 180 fotografii. Dnes nafotím 2000 - 3000 záberov. Je to viac ako 10-násobok. Keby som vtedy mohol nafotiť 50 filmov, možno by som tak urobil. Digitál mi umožňuje odfotiť viac motívov, rôznym spôsobom. Tak ako zo 180 filmových záberov neboli všetky vydarené, tak tomu nie je ani u tých digitálnych. Mám zvyk fotiť každý záber dvakrát (pre istotu), najlepšie si nechám, zvyšné môžem vymazať. Vymažem tie technicky nevydarené a aj tie u ktorých i kompozícia nevyšla. Z rôznych kompozičných variácií vyberiem najvydarenejšie a zvyšné vymažem. Niekto by si nechal všetky zábery, ktoré nie sú zlé, ale ja neprechovávam sentiment ku každému trochu vydarenejšiemu záberu. Nie je mi ľúto použiť kôš. Z tisícov záberov mi ostane niekoľko stoviek, o ktorých možno povedať, že sú dobré. Tých skutočne dobrých je len pár. Ale každý záber ma niečo naučil a tak mi nie je ľúto, že som ho urobil aj keď som ho neskôr vymazal. Je to preto, že ku každému záberu som pristupoval poctivo. No dobre, pár som ich odflákol, ale kto nie?

Foto: Shutterstock.

Na film

Dúfam, že som vám vyhovoril, že k foteniu na film by vás nemala viesť myšlienka, že obmedzený počet záberov zmení váš prístup k fotografovaniu. Na film by ste nemali začať fotografovať ani preto, že si myslíte, že je to cool a umenie.

Mladší fotografi fotenie na film už nezažili a chcú si ho vyskúšať. Niektorí zo zvedavosti, niektorí hľadajú svoju cestu. Majú už dostatok znalostí o fotografovaní, ale niekedy akoby ich úplne zabudli. Často vídam práce fotografov, ktorí to s digitálom už vedeli, a u filmu akoby všetko zabudli. Pritom digitál a film majú veľa spoločného. Neveriacky pozerám na zazrnené neostré fotografie, snímané za krásneho slnečného dňa, na ktorých naviac nie je nič zaujímavého. Fotograf akoby zabudol, čo je expozičný trojuholník a nedokázal ani zaostriť a udržať fotoaparát stabilne. Zároveň zabudol aj na kompozíciu. Kde sú tie obmedzenia, ktoré  majú viesť ku kvalitnejšej tvorbe? A nehovorte mi, že fotiť na film je oveľa ťažšie. Vďaka digitálnej predpríprave by to mali fotografi zvládať oveľa ľahšie. Problém nie je vo forme, ale v ľuďoch.

Toto platí pri najrozšírenejšej forme fotografovania na film s využitím kinofilmu, alebo stredoformátového filmu. Úplne inak je tomu pri fotení na veľký formát. Ale s tým nebude začínať niekto, kto to zvykne flákať.

Viackrát som sa snažil odradiť od fotografovania na film tých, čo v tom hľadali niečo iné, než to v skutočnosti je. Ale už to robiť nebudem. Nie preto, že si nestojím za názorom, ktorý mám. Každý by mal mať možnosť si vyskúšať to, čo chce, aj keď do toho ide z nesprávneho dôvodu. Z chýb, z ktorých sa učíme, musia byť niektoré tie naše. Osobná skúsenosť je niekedy nenahraditeľná.

Nechcem aby ste si mysleli, že mám niečo proti filmovej fotografii. Ja som si ju pár rokov užil a boli to dobré roky. Vyhovuje mi však viac digitál. Ak vás filmová fotografia láka, smelo do toho. Ak už pár rokov fotíte digitálne, nemal by prechod na film byť obťažný. Fotografovanie na film z vás poctivejšieho fotografa nespraví i keď určitý tlak, kvôli vysokým finančným nákladom, tu bude prospešný.

Už len preto, že je to žáner menšinový, skúste k nemu pristupovať serióznejšie. A ak zistíte, že to nie je pre vás, snáď si viac budete vážiť vymoženosti modernej techniky a digitálneho spracovania obrazu. Fotoaparát je kreatívnym nástrojom a je jedno, či fotíte na film alebo digitálne.

Nehľadajte spásu vo filme

Vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti to bude o konkrétnom jedincovi a jeho prístupe. Nezáleží na tom, čo robí. Ak sa zameriame na fotografiu, nezáleží na tom, či fotí na film alebo digitál. Flákač to bude flákať u obidvoch médií a poctivec si bude vážiť každé stlačenie spúšte. Nezáleží na tom, koľko stojí a koľko záberov môže urobiť.

Vyberajte si médium pre jeho potenciál a pre to, čo vás napĺňa. Fotenie na film je drahšie a má množstvo obmedzení, z ekonomického hľadiska je na výraznom ústupe. To nič nemení na tom, že je to plnohodnotný spôsob tvorby fotografií, niektoré jeho možnosti nemajú v digitálnej fotografii ekvivalent. Film vás nenaučí byť zodpovednejšími, ani z vás neurobí umelcov. Rovnako to neurobí ani digitál, i keď je to s ním technicky jednoduchšie.

Ak máte pocit, že sa vám nedarí, hľadajte riešenie vo svojom vnútri. Sám cítim, že sa fotografii nevenujem najserióznejšie. A vlastne mi to ani nevadí. Je to v prvom rade moje hobby, ktoré robím pretože ma to baví. Fotografiou sa neživím a nie som ani umelec. U mňa je prvoradé, aby ma to stále bavilo. Snažím sa fotiť poctivo, pritom uvoľnene, netlačím na pílu. Myslím, že k tomu, aby som sa fotografii venoval serióznejšie, musí dozrieť čas. To, že fotíte menej, je jednou zo známok toho, že ako fotograf dospievate. Ja sa budem ešte pár rokov hrať na trochu rozpustilého, ale zodpovedného fotografického teenagera.

Ak sa zamyslím na tým, ako fotografujem dnes, je to o niečo poctivejšie, precíznejšie a to sa odráža v kvalite. Vďaka internetu som sa naučil viac o fotografovaní. Nevadia mi milióny zverejnených fotografií, vďaka špecializovaným galériám pozerám len tie, ktoré majú dostatočne vysokú kvalitu. Väčšia je konkurencia, ale tá ma inšpiruje. Núti ma fotiť lepšie. Ak by sme nemali digitál a internet, neviem či by som dnes fotil tak, ako fotím.

Myslím, že kto dnes chce fotiť kvalitne, robí tak lepšie, ako by robil v zlatej ére filmu. Digitál nás naučil využívať väčšie množstvo techník. Fotografiu máme pod úplnou kontrolou. Nechýba nám spätná väzba na našu tvorbu.