Zatmenie slnka som fotil po prvýkrát. Preto som si naštudoval článok Richarda Černohorského, ktorý určite pomohol aj ďalším fotografom. V dostatočnom predstihu som sa vypravil pod most Apollo. Zobral som svoj najmohutnejší statív, ktorý ako sa ukázalo, bol takmer zbytočný.
Nechcelo sa mi fotografovať naraz dvomi fotoaparátmi a tak som sa musel rozhodnúť v akom štýle zatmenie odfotografujem. Buď sa sústredím na samotné zatmenie s najväčším priblížením, aké mi technika dovolí, alebo urobím skôr širokouhlejší záber a zachytím na ňom jednotlivé fázy zatmenia a ako slnko s mesiacom putujú po oblohe. Ja som si vybral prvý spôsob.
Na Nikon D800E som nasadil svoj najvýkonnejší objektív AF-S 80-400/4,5-5,6G VR II. Vo fotoaparáte som nastavil DX crop 1,5x, čím som zúžil uhol záberu, ktorý zodpovedal 600 mm objektívu. Rozlíšenie orezom kleslo na necelých 16 Mpx. To je výhoda vysokého rozlíšenia, aj po oreze zostáva dostatok pixelov. Na objektív som nasadil filter VF Foto ND 1000x. Nastavil som najnižšiu citlivosť ISO 50. Fotografoval som v manuálnom režime. Hodnotu clony som držal v rozmedzí f/10-f/13, pri vyšších hodnotách by sa na fotografiách výrazne prejavila difrakcia. Expozičný čas mi pri takomto nastavení vychádzal na 1/8000 s.
Ak by som musel viac pricloniť, radšej by som použil ešte ďaľší ND filter. Nebolo ho však potrebné. Starosti som si robil so zaostrovaním, úplne zbytočne. Aj cez silný ND filter bolo vidno slnečný kotúč veľmi dobre a AF fungoval spoľahlivo. Fotografoval som zo statívu, ale hlavu som neuťahoval. V intervaloch 3-5 minút som urobil vždy po 2 až 3 zábery. Zostroval som na okraj slnka a potom som ho mierne prekomponoval do stredu záberu. Nesnažil som sa o presnosť, na to by som potreboval paralaktickú astromontáž. Naviac som ani nechcel mať neustále fotoaparát namierený na slnko a tak som po každej sérii sklopil fotoaparát dole.
Zatmenie slnka, ktoré si dobre pamätám, som zažil koncom 90-tych rokov. Vtedy bolo takmer 100%, kto ho chcel vidieť skutočne 100%-né, vycestoval do neďalekého Maďarska. Ja som v vtedy s kolegami z novín vyšiel na dvor a zatmenie sledoval cez okuliare, ktoré sme vtedy k pridávali k novinám. Pri vrchole zatmenia bola takmer tma a aj sa ochladilo. Bol to jednoducho skvelý zážitok.
Vedel som, že tohtoročné zatmenie nebude až také, v Bratislave bolo zakrytie slnka 62%-né. Kto chcel vidieť úplné zatmenie, musel odcestovať na Špicbergy, alebo Faerské ostrovy. Na Faerských ostrovoch si pre zamračené daždivé počasie, zatmenie neužili.
To u nás v Bratislave bolo nebo bez mráčika. Dopredu som si naštudoval, kedy je začiatok, maximum a koniec zatmenia. Divadlo začalo o 9:38, vyvrcholilo o 10:47 a skončilo o 11:58. Spolu s prípravami som strávil na brehu Dunaja 2,5 hodiny. AJ keď krásne svietilo slniečko, od vody išiel poriadny chlad. Ak ma niekto tajne pozoroval, musel si myslieť, že som blázon, ktorý chvíľu pozerá do fotoaparátu a zvyšok času poskakuje, pobehuje, kope do vyschnutej trávy. Mal som sa lepšie obliecť a zišli by sa aj rukavice.
Aj keď som držiteľom odznaku mladého astronóma, ktorý som získal ako pionier, nie som nadšenec astrofotografie. Samozrejme páčia sa mi fotky, ale aktívne jej neholdujem. Je to ťažký odbor fotografie a fotenie zatmenia je asi z neho najjednoduchšie. A keďže ďalšie zatmenie bude o pekných pár rokov neskôr, rozhodol som sa, že tohtoročné zvečním. Asi tým, že bolo len 62%-né, nebol zážitok tak intenzívny, ako som očakával. Mesiac postupne ukrajoval zo slnečného kotúča, snažiac sa urobiť z neho nedokonalé logo výrobcu jabĺčkových počítačov. Keď zatmenie vrcholilo poobzeral som sa okolo seba, ako sa zmenila svetelná atmosféra. Trochu sa zošerilo, ale nie výrazne. V tom čase vyzeralo slnko ako loď. Zvyšnú hodinu som sa potom už len nudil. Chcel som mať však zachytený celý priebeh zatmenia a tak som vydržal až do konca.
Z pohľadu fotografa je takéto zatmenie prakticky nezaujímavé. Na fotografiách máte svetlý kruh na čiernom pozadí, z ktorého je ďaľším kruhom vyseknuté. Pri úplnom zatmení slnka, by sa objavila krásna korona, ktorú ale pri čiastočnom zatmení neuvidíte. Ja som sa potešil aspoň tomu, že sa mi podarilo odfotografovať škvrnu na slnku. Bolo ju vidno aj v hľadáčiku. Samozrejme pre astronómov je oveľa zaujímavejšia, rovnako ako celé zatmenie. Počas celej zimy prelietavali nad Dunajom kŕdle vtákov, ktoré my pravidelne kazili zábery s dlhšími časmi. Dúfal som, že budú lietať aj teraz. Letecké dni ale skončili a márne som čakal, či nejaký nepreletí popred slnečný kotúč. Ani žiadne lietadlo. Smola.
Krátko pred vyvrcholením prišli dvaja mladí fotografi, ktorí fotili cez zváračské sklo. To im bohužiaľ robilo zdvojený obraz, mal som k dispozícii ešte jeden ND1000x filter, tak som im ho požičal. Ak tak pozerám na fotografie ostatných fotografov, veľa z nich doplatilo na nekvalitný filter. Pritom fotenie nebolo náročné a dalo sa zvládnuť amatérskou zrkadlovkou s bežným teleobjektívom. Podľa správy od kamaráta, fotenie neprežil jeden Nikon D5300. Fotiť bez filtra sa veru nevyplatí.
Vráťme sa ale k výsledku. Mnohí nafotili presne to čo ja, relatívne nezaujímavé kotúčiky. A tak o úspechu na sociálnych sieťach rozhodovalo to, ako ste výsledok prezentovali. Grafické skúsenosti tu boli dôležitejšie, než tie fotografické. Ako aj iných, ktorí mali nafotený celý priebeh, mi napadlo urobiť koláž z jednotlivých fáz zatmenia. Z hľadiska kompozície som vedel, že nemôžem dať len tucet kotúčikov vedľa seba, či už na priamku alebo krivku. Potreboval som jeden dominantný prvok. Preto som zvolil jeden záber ako hlavný. Nebol to vrcholný moment, ale záber ktorý sa mi najviac páčil. Záber kde už je zo slnka dostatočne odkrojené a je na ňom aj čierna škvrna. Zároveň som chcel, aby výsledná koláž bola aj poučná a preto som do nej pridal aj textové prvky.
Fotky som predpripravil v Lightroome, kde som zjednotil expozíciu. V Photoshope som najprv vycentroval jednotlivé zábery, aby sa mi ľahšie zarovnávali v koláži.
Výsledok dvojhodinového fotografovania a pár minút fotošopovania.
Kto ma pozná, vie že pri jednoduchej koláži neskončím. S astronómiou si vždy spájam knihy Julesa Verna. Fantastické ilustrácie sa stali mojou inšpiráciou pre ďalšiu koláž. Tu som si urobil už len tak pre vlastné potešenie.
Pridaj komentár
