Byť pokročilý nestačí

Zvládli ste všetky aspekty fotografie? Máte perfektnú výbavu? Skutočne dobrých fotografií je však žalostne málo?

Ak seriózne fotografujete niekoľko rokov, pravdepodobne máte slušnú výbavu, ku jej dokonalosti už veľa nechýba. Viete ju nielen dobre ovládať, ale zvládli ste aj tajomstvá fotografie. Pojmy expozícia, kompozícia a fotografické videnie sú vám dôverne známe. Ste vzorom pre menej skúsených fotografov a nefotografom z vašich fotiek padá sánka. Na ephote patria vaše fotografie medzi najpozeranejšie, máte možno dokonca niekoľko “fotografií dňa”. Ale vy akosi nie ste spokojní. Fotky sú fajn, ale niečo im chýba. Skúšate šťastie na svetových portáloch 1x.com, 500px.com a pod., bez väčšieho úspechu.

“Chýba mi nejaká technika? Nemám dosť talentu? Je niečo, čo som vo fotografii ešte nezvládol?”

Nič také. Ako fotograf ste už na takej úrovni, že chýb robíte minimum. Remeslo ste už zvládli. Máte všetky predpoklady, aby ste boli dobrým fotografom.

Správne kŕmenie

Neviem ako vy, ale ja sa rád inšpirujem najlepšími fotografmi. Teraz nemám na mysli Ansela Adamsa alebo Helmuta Newtona. To sú nedostižné vzory. Inšpiráciu hľadám u fotografov, ktorí sú mi bližší. Fotografmi, ktorí publikujú na spomínaných portáloch, fotografujú moje obľúbené žánre a zvládajú ich lepšie ako ja. “To by som zvládol aj ja” si niekedy hovorím. Techniku mám porovnateľnú, tá ma nelimituje. Prečo potom nemám v portfóliu také fotografie?

Zistil som, že fotografie, ktoré sa mi páčia a ktorým sa chcem priblížiť, majú jeden spoločný menovateľ: zaujímavý námet.

Námet, to je to čím “kŕmite” fotoaparát. A ten je čoraz viac fajnovejší. Už mu nestačí rýchle občerstvenie, stal sa z neho gurmán. Ani dobré jedlo zo slušnej reštaurácie už mu nestačí. Túži po výnimočnom gurmánskom zážitku. Ak mu ho nedoprajete, bude najedený, ale zážitok z toho mať nebude.

Pri pretlaku fotografií, ktorý dnes na internete vládne, je čoraz ťažšie zaujať i keď ste výborný fotograf. Výborných fotografov je neúrekom. Často to majú ľahšie ako my tu na Slovensku. Dobrá fotografia nie je len o talente a znalostiach fotografa. Až nepríjemne často je to o peniazoch. Behať po Bratislave a fotiť kultúrne akcie je lacné, fotiť pekné kamarátky tiež nič nestojí. Skúste však fotografovať najkrajšie miesta Islandu, alebo vymyslieť projekt, kde budete musieť zaplatiť modelku, vizážistku, kostýmy, priestory… Nevravím, že sa nedá fotiť na vysokej úrovni bez vysokých nákladov. Veľa fotografických žánrov je však vyslovene žrútom peňazí a to nemyslím tých investovaných do fototechniky.

Fotografia Mateja Michalíka. Náklady na jej vytvorenie isto neboli malé. Island nie je lacnou destináciou a dosiahnuť Fine Art kvalitu vyžaduje kvalitné a tým pádom drahé technické vybavenie.  Splneniu sna o fotení takéhoto atraktívneho miesta predchádzali roky cibrenia techniky. Po tom nasledovalo “kŕmenie” atraktívnymi motívmi. Dnes Maťo úspešne vystavuje, publikuje a predáva fotografie. Investície do techniky a vzdelania sa vracajú v podobe uspokojenia, ale aj peniažkov.
 

Sám mám problém z tým, že miesto investícií do kŕmenia, investujem do stále hladného žrúta - lepšej a novšej techniky. Tá však sama lepšie fotky neurobí. Poučením sú mi moje staršie fotografie, ktoré som fotil technikou, ktorú už považujeme za zastaranú a dnes by ste ju neboli ochotný kúpiť z bazáru ani za pár Eur. Pozerám na fotky, kde som techniku nakŕmil niečím lepším a je to na nich vidieť. Neprekáža mi ani, že majú “len” 12 Mpx a nie 36. Čas preveril ich kvalitu u kázal, že technická kvalita nie je ten najdôležitejší prvok.

Ísť po fotke

Možno aj viete, čo by ste radi nafotili. Odrádza vás však to, že to nie je také ľahké. A navyše, aj keď sa do toho pustíte, dobrý výsledok nie je zaručený. Inak to však nejde, len zariskovať, zatnúť zuby a pustiť sa do toho. Koncentrovať úsilie na jeden záber.

V archíve mám desaťtisíce fotografií a možno by ich tam boli státisíce, ak by som ho pravidelne nepremazával. Keď sa tak archívom preberám, vidím, že z takého množstva relatívne dobrých fotografií je výborných len pár. Dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky a to som možno optimista. Ale to patrí k tomu, ako sa z nefotografa stáva fotograf.

Môže sa stať, že výborná fotografia vznikne čisto náhodou (ak ste pripravení), ale skôr je to vyvrcholením nadpriemerného úsilia. U tých najlepších vidím, čo som urobil naviac, oproti tým ostatným. Prečo to nerobím vždy?

Mária Švarbová je dnes medzinárodne uznávanou fotografkou. Veľa z vás si ju pamätá tu na ephote, ako mladú fotografku, ktorá nemala drahú techniku, ale zaujala svojou tvorbou, z ktorej bolo cítiť presné smerovanie. To je cítiť aj z tejto fotografie a celej série. Jasná vízia a tvrdá práca pri jej zhmotnení.

Špecializácia

Ak sa pozriem na prácu fotografov, ktorým sa chcem priblížiť, vidím jeden spoločný znak. Väčšina z nich sú špecialisti. Svoje úsilie koncentrujú do jedného žánru. Má to niekoľko výhod. Neustálym opakovaním sa rýchlejšie zlepšujú, ako niekto, kto rozptyľuje úsilie do viacerých smerov. Pri učení sa koncentrujú, pozbierajú informácie a aplikujú ich v praxi. Špecializácia ich aj odčlení od “univerzálov”. To upriami pozornosť na ich tvorbu.

Pri špecializácii nepotrebujete univerzálnu výbavu. Peniaze môžete investovať do špeciálnej výbavy, ktorá vám prinesie nové technické možnosti. Alebo ak ju nepotrebujete, môžete peniaze investovať do projektov. Zaplatíte z nich modelku, alebo výlet na vaše vysnívané miesto. Väčšinou sú to lepšie zužitkované peniaze, ako vraziť ich do tretieho fotoaparátu alebo dvanásteho objektívu.

Aj v našej ephoťáckej galérii si môžete všimnúť, že najúspešnejší sú špecialisti. Závidím im. Kvôli práci redaktora musím byť univerzálny multižánrový fotograf. Vy však nemusíte a môžete vrhnúť všetku energiu jedným smerom.

Dobrou ukážkou špecializácie vedúcej k úspechu je skupinka užívateľov, ktorí fotia starými manuálnymi objektívmi: Atrej (autor fotografie), red arrow, Helen1 atď. Špecializácia v tomto žánri nie je náročná finančne ani z hľadiska techniky, ani z hľadiska dostupnosti námetov. So starým lacným Heliosom, v ten správny čas, si urobíte výlet do prírody alebo záhrady. To najťažšie je na fotografovi, ktorý musí naplno využiť vlastnosti techniky a vybrať pre ňu vhodný motív.

František Dulík je jedným z fotografov špecializujúcich sa na extrémnu makrofotografiu. Tento žáner je technicky veľmi náročný a dobré výsledky sa dostavia až po niekoľkých mesiacoch. Práve náročnosť dáva vyniknúť fotografom, ktorý tento žáner zvládli. Na rozdiel od Mateja Michalíka, ktorý musí ísť za fotkami na vzdialené miesta, František môže fotiť doma.

Splňte si sny

Fotíme pre radosť a uspokojenie, Fotografia je tvorivý koníček, ktorý dáva možnosť vyjadrenia miliónom fotografov. Po rokoch práce na sebe a zveľaďovaní technického parku, by si mal pokročilý fotograf splniť sny a stanoviť vyššie ciele. Aj keď ide o koníček, váš prístup musí byť profesionálny. Dobrého amatéra od profesionála odlišuje to, že za fotografie dostane zaplatené len zriedkavo alebo vôbec. Naviac amatér nerobí kompromisy, ktoré si profesionál môže dovoliť, podľa charakteru zákazky.

Niekedy zabúdame na to, že fotíme pre radosť a že prežívať život s fotoaparátom na krku je našim splneným snom. Nenechajte si ho vziať. Fotografujte s elánom, pre vlastné potešenie. Potom všetko budete robiť so zápalom a energiou.

Záver

Ak sa chceme zlepšiť, je načase po desaťtisícoch záberoch spomaliť. Viac premýšľať, plánovať, precíznejšie pracovať. Vyberať si, čo budeme fotiť a ako to budeme fotiť, aby sme neprodukovali len dobré fotografie. To dnes nestačí. Sú nás milióny a desaťtisíce sú skutočne dobrí fotografi. Ak chceme dosiahnuť uznanie a vlastné uspokojenie, musíme sústrediť energiu do oveľa menšieho počtu fotografií. Nenechať ju rozptýliť do tisícov priemerných záberov. Tvrdo ísť za realizáciou svojich vízií.

Ako spoznáte, že idete správnym smerom? Každé ďalšie fotenie bude náročnejšie a vyčerpávajúcejšie, ale zároveň aj uspokojujúcejšie.