K tomuto článku ma inšpirovala návšteva Prahy (pri príležitosti predstavenia Nikon D3x), kde sme s Julom zbadali na stanici stojan s ručne vyrobenými 3D pohľadnicami v retro štýle. Jula zaujali hlavne tie so sporo odetými kráskami z minulého storočia. :)
Ale veď iné 3D tam ani neboli! :) (Julo)
Keď som v minulosti fotografoval Prakticou, mal som aj steroskopický adaptér a stereofotografia ma veľmi bavila. Očividne zaujala aj Jula.
Šéfredaktor ephoto.sk obdivuje retro akty. :) |
3D pohľadnica - v prednej časti je optika pre pozorovanie dvoch obrazov. |
Starý stereoskopický obrázok. |
Stereoskopický obraz zažíval začiatkom minulého storočia veľkú popularitu. Výrobcovia sa predháňali v ponuke stereo fotoaparátov. V Československu bola populárna Stereomikroma, z ktorej zábery sa prezerali na stereokotúčikoch.
Zo Sovietskeho zväzu sa dovážal stereoskopický adaptér SKF-1, určený pre filmové zrkadlovky. Nasadil sa na základný objektív a na jedno políčko premietal dva obrazy. Snímalo sa na inverzný film (diapozitív). Stereoskopický obraz sa prezeral pomocou nástavca nasadeného na adaptér, do ktorého sa vkladal „stereodiák" v rámiku. Po „Nežnej revolúcii" sa adaptér objavoval v bazároch pravidelne, dnes ho zoženiete už len na internete. Použiteľný je aj s digitálnymi zrkadlovkami.
Po lomografii, infrafotografii a pinhole fotografii je stereofotografia ďalším z odborov fotografie, ktoré si získavajú čoraz viac priaznivcov. Tí majú aj svoje stránky a práve internet je hybnou silou, prostredníctvom neho sa postupy na stereosnímanie šíria po celom svete.
Sovietsky adaptér SKF-1 sa jednoducho namontuje na filtrovú obrubu objektívu. |
Najrozšírenejšie sú dve techniky. Vždy sa ide o dva zábery tej istej scény z rôzneho stanovišťa. Prístroj sa pri snímaní druhej fotografie posunie približne o vzdialenosť medzi očami. Ľudský mozog si vytvára priestorový obraz z dvoch rozdielnych pohľadov na scénu. Stereoskopická fotografia zachytáva práve rozdielne obrazy. Rozdiel je v tom, akým spôsobom sa nasnímaný obraz prezentuje ľudskému oku.
Prvá technika prezentácie spočíva v tom, že sa každému oku izolovane ukáže jeden z obrazov, pričom sú fotografie posunuté o vzdialenosť medzi osami očí.
Pri druhej prezentácii sa pomocou softvéru vyrobí z dvoch záberov jeden, tzv. anaglyf, kde je stereoskopicky obraz farebne rozložený pre každé oko. Pre sledovanie fotografie sú potrebné okuliare s farebnými filtrami, pre každé oko iná farba. Obraz môžeme pozorovať na monitore alebo vytlačený na papieri.
Tvorba stereoskopického obrazu (Anaglyfu) v programe Zoner Photostudio. |
Okuliare potrebné na prezeranie anaglyfov. |
Prekrásny anaglyf z misie Apollo 17 zobrazuje mesačnú buginu Lunar Rover, v pozadí pristávací modul. |
Vyskúšajte si simulátor pristátia na mesiaci: www.apolloarchive.com